Architekt, ktorý nechal svoju pečať v troch mestách

Architekt Artur Szalatnai-Slatinský (1891 – 1961) navrhol počas svojho života množstvo projektov. Navrhoval verejné budovy, obytné domy, vily, obchodné priestory, domy pre lekárov a sanatóriá. Zaoberal sa záhradnou architektúrou, interiérovým dizajnom a reštaurovaním pamiatok, navrhoval pamätníky a náhrobky.

09.07.2024 07:00
Architekt Artur Szalatnai Slatinsky a Slovensko... Foto:
Pamätník padlým v 1. svetovej vojne, Uhrovec, 1915.
debata
Architekt, ktorý nechal pečať v troch mestách

Szalatnai-Slatinský okrem Bratislavy pôsobil najmä v Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach.

Fotogaléria
Pamätník padlým v 1. svetovej vojne, Uhrovec,...
Villa Astoria, Piešťany, 1925 – 1927.
+8Kúpeľná budova Sina, Trenčianske Teplice, 1930...

Židovské komunitné múzeum v bratislavskej synagóge na Heydukovej ulici otvorilo druhú časť výstavy zameranej na život a dielo architekta Artura Szalatnaia-Slatinského v nadväznosti na minuloročnú výstavu, ktorá predstavila jeho stavby zrealizované v Bratislave. Tohto roku odprezentuje práce v ďalších slovenských mestách a návštevníci si výstavu budú môcť pozrieť do 29. septembra.

Piešťany a Trenčianske Teplice

Architekt Szalatnai-Slatinský okrem Bratislavy pôsobil najmä vo dvoch významných kúpeľných mestách – v Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach, ktoré v medzivojnovom období prešli výrazným stavebným rozvojom. Špecializoval sa v nich na navrhovanie súkromných sanatórií a domov pre lekárov, ktoré kombinovali obytné priestory s ordináciou.

Od tridsiatych rokov 20. storočia sa zúčastňoval na urbanistických súťažiach pre množstvo ďalších slovenských miest. Skúmal ľudovú architektúru a mal veľký rešpekt ku kultúrnemu dedičstvu, čo preukázal vo svojich dielach.

V päťdesiatych rokoch 20. storočia navrhoval kvalitnú architektúru vrátane objektov s kultúrnym využitím v Pezinku a Modre. Jeho pamätníky v Trnave a na Jankovom vŕšku patria k najvýznamnejším príkladom povojnovej pamätníkovej produkcie na Slovensku.

Pamätník SNP, Jankov vŕšok, Uhrovec, 1945 – 1951. Foto: Maroš Borský
Architekt Artur Szalatnai Slatinsky a Slovensko 9 Pamätník SNP, Jankov vŕšok, Uhrovec, 1945 – 1951.

"Architekt Artur Szalatnai-Slatinský bol výnimočná osobnosť slovenskej architektúry, ktorá zanechala stopy v mnohých mestách. Po bratislavských dielach, ktoré mohli návštevníci múzea vidieť v minulom roku, odprezentujeme verejnosti v rámci samostatnej výstavy stavby, ktoré zrealizoval aj v ďalších mestách Slovenska,“ hovorí riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.

Výstava Architekt Artur Szalatnai-Slatinský a Slovensko predstaví dobové architektonické časopisy, monografiu architekta, fotografie, originálne návrhy a kresby. Je druhou časťou trojročného výskumno-výstavného cyklu zameraného na tvorbu Artura Szalatnaia-Slatinského. Kurátormi výstavy sú riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský a archeológ a múzejník Štefan Holčík.

Ivan Sors / Izidor Stern (1895, Bratislava –... Foto: Pozostalosť architekta
Architekt Artur Szalatnai Slatinsky a Slovensko 2 Ivan Sors / Izidor Stern (1895, Bratislava – 1950, USA): Portrét Artura Szalatnaia, okolo 1935, uhlík na papieri.

Synagóga Heydukova

Artur Szalatnai-Slatinský bol urbanistom a autorom dvoch monografií a početných článkov v architektonických časopisoch na Slovensku aj v zahraničí.

Jedným z jeho najvýznamnejších diel je synagóga na Heydukovej ulici v Bratislave, ktorá bola postavená v rokoch 1923 – 1924 s prvkami tradicionalistickej architektúry, kubistického štýlu a moderných technológií, pri rešpektovaní židovských religióznych požiadaviek.

Budova synagógy bola v minulom roku hlavným exponátom výstavy Architekt Artur Szalatnai-Slatinský a Bratislava.

Ortodoxná synagóga v Bratislave. Foto: Rudolf Klein
Szalantai Ortodoxná synagóga v Bratislave.

Szalatnai-Slatinský sa narodil ako Artur Schlesinger v židovskej rodine v Hornej Slatine (Slatina nad Bebravou) pri Uhrovci. Priezvisko si zmenil dvakrát: na Szalatnai pred záverečnými skúškami na budapeštianskej Technickej univerzite a na Slatinský po vojne roku 1945, keď sa skončila jeho rasová perzekúcia.

Roku 1919 sa po skončení štúdií v Budapešti usadil v Bratislave a prežil tu celý svoj život. Zvláštnosťou výstavného projektu o tvorbe Artura Szalatnaia-Slatinského je, že jeho práce sú prezentované v synagóge, ktorá je jeho majstrovským dielom a patrí k jeho najzachovalejším stavbám, keďže mnohé z nich boli zbúrané, prestavané alebo sú dnes v žalostnom stave.

Synagóga bola postavená ako filiálna synagóga ortodoxnej židovskej obce. Židovská obec oslovila piatich architektov, z ktorých sa do súťaže zapojili traja. Szalatnaiov návrh vyhral. Finálna kapacita bola určená pre 350 mužských a 300 ženských miest.

Detail fasády ortodoxnej synagógy v Bratislave. Foto: Rudolf Klein
szalantai Detail fasády ortodoxnej synagógy v Bratislave.

S výstavbou sa začalo v máji 1923 a už v septembri sa synagóga používala. Stavba bola kompletne dokončená v marci 1924 a slávnostná inaugurácia sa uskutočnila 5. apríla 1924. Do ulice sa synagóga prezentuje sedempilierovou kolonádou, za ktorou je situovaná budova samotnej synagógy.

Centrálnou miestnosťou je rozľahlá modlitebná sála, ktorá kombinuje modernú železobetónovú konštrukciu s historizujúcimi detailmi. Interiér synagógy a jej mobiliár boli navrhnuté v duchu dobovej kubistickej architektúry typickej pre Bratislavu dvadsiatych rokov 20. storočia.

Szalatnaiove stavby v Bratislave

Szalatnaiove stavby môžu Bratislavčania a návštevníci mesta vidieť na Puškinovej 4, kde realizoval prestavbu obytného domu na reprezentatívne meštianske sídlo. Dom na Radlinského 4, penzión Grünhut na Zelenej ulici 5, dnes známy ako hotel Perugia, obchodno-obytný dom na križovatke Mickiewiczova a Ulica 29. augusta a na Mickiewiczovej 6. Na svahoch Palisád a nad Hradom stoja na Lichardovej a na Bartoňovej ulici ďalšie dve známe Szalatnaiove realizácie.

Vila Inžiniera Eugena Weisza v Bratislave bola... Foto: Rudolf da Sandalo ml.
szalantai Vila Inžiniera Eugena Weisza v Bratislave bola postavená v rokoch 1933 až 1934.

Na Szalatnaia sa často obracali bratislavskí obchodníci. Pre firmu Fornheim a synovia navrhol stavbu skladu kobercov v priekope Michalskej brány. Známy bratislavský módny salón J. Tausky a synovia sídlil v starom meštianskom dome na dnešnom Hurbanovom námestí 5.

Prízemie dali radikálne prestavať roku 1924 podľa Szalatnaiovho návrhu, ktorý tu vytvoril jeden z prvých moderných výkladov v meste s neónovým menom firmy. Výklad navrhol aj pre obchod s textilným tovarom, firmu Stern na Obchodnej 7. Veľkú zákazku dostal od firmy Bratia Frostigovci, ktorá bola za prvej republiky úspešným zlatníckym podnikom na Františkánskom námestí 3.

Penzión Grünhut v Bratislave je dnes známy ako... Foto: Ateliér Mindszenty
szalantai Penzión Grünhut v Bratislave je dnes známy ako hotel Perugia.

Módny dom Tausky skrachoval po deväťdesiatich rokoch pôsobenia v tridsiatych rokoch. Firmy Tausky, Stern a Frostig arizovali počas slovenského štátu. Ivan Izidor Frostig prežil holokaust a firmu po vojne obnovil.

Komunistický režim ho vo vykonštruovanom procese roku 1952 odsúdil na smrť a popravil. Výstavu v Židovskom komunitnom múzeu na Heydukovej ulici v Bratislave si možno pozrieť vždy v piatok a nedeľu od 10. do 16. hodiny

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #výstava #umenie #architektúra #Židovské komunitné múzeum #Artur Szalatnai-Slatinský