Novinkou je, že kurátori sa snažia o sviežosť. Prebúdzajú diela k životu pomocou toho, že ich dávajú do rôznych súvislostí a vyvolávajú dialóg medzi nimi. Je to naozaj šikovný spôsob, ako sa zahĺbiť nielen do vnímania jednotlivých exponátov, ale započúvať sa aj do hlasu doby, kedy vznikali, a najmä do jeho ozveny v dnešku.
Foto: Martin Deko
Prehliadky podnecujú myslenie a predstavu o tom, ako výtvarné umenie žilo, ako osobnosti reagovali na vtedajšie podnety a na seba navzájom. Je to skrátka o tvorivom prostredí a inšpirácii ako základnom zmysle umenia – obohacovať sa navzájom, aj súperiť, zaoberať sa inak nepolapiteľným obsahom života.
Ako obrázky v kaleidoskope
V SNG sme si pozreli nové výstavy, ktoré teda poskytujú aj takýto zážitok. Sú plné prekvapení aj tým, ako sú diela inštalované, ktorý umelec je umiestnený vedľa ktorého a ako to pôsobí. Z tohto susedstva vznikajú originálne zážitky, sledujeme kontrasty aj súlad, vidíme, ako kto napĺňal dobové tendencie a témy. Najvýraznejšie je to možno na výstave Model: Múzeum súčasného umenia, ktorej kurátorkou je Lucia Gregorová Stach.
Foto: Martin Deko
Návštevník má pocit, že vstúpil rovno do nejakého fungujúceho ateliéru, je tam atmosféra tvorivého hľadania, sympatický tvorivý chaos, veľká pestrosť. Ide o diela z obdobia od polovice minulého storočia po dnešok a je to pekná dávka informácií a nimi vyvolaných pocitov. Dobre mi padlo stretnutie so známymi menami, ktorých diela vytvárajú silný mix a zážitok príjemnej stretávky: Aj ten je tu, aj tá je tu! Zaujalo ma napríklad, že v expozícii je Milan Adamčiak, ktorý bol aj hudobník a mimoriadne zaujímavý človek. Mal svoju všeobecnú autoritu aj v rokoch normalizácie a pre umeleckú obec veľa znamenal.
Podobných osobností je tu viac, rozpätie je široké, od klasikov ako Guderna po celkom mladých, od malieb po experimentálne inštalácie. Táto expozícia pôsobí veľmi sviežo, návštevník má pocit kaleidoskopu, kde sa obrazce stále premieňajú. Aj tu sa na každom kroku vynorí niečo celkom iné, dávne či nedávne, ale stále aktuálne, súčasné. Ako keby sa tam návštevníkom tí výtvarníci zjavili osobne. Pre tých, čo trocha sledujú výtvarné umenie, to bude zaujímavá konfrontácia a pre nováčikov objav. Sú tam naozaj lahôdky.
Kocka plná nápadov
V podobnom duchu je aj ďalšia ambiciózna expozícia Dizajn v kocke, ktorá je síce na neveľkom priestore, ale výdatná, keďže k nej patrí aj – ako sa vyjadrili kurátorky Jana Švantnerová a Viera Kleinová – výživná digitálna a dokumentárna vrstva.
Foto: Martin Deko
Zaujímavá je fotografia výtvarníka Igora Didova od neznámeho autora, ktorý bol vedúcim Oddelenia úžitkového a priemyselného výtvarníctva SNG. Tento dizajnér navrhol napríklad pôvabný tvar stolného rádia Tesla Talisman. V minulosti sa autori dizajnu u nás veľmi nepropagovali, toto odvetvie bolo skôr anonymné, takže sa o nich málo vedelo. Igora Didova niekto odfotil v pracovni a je to veľmi pôsobivá snímka zo začiatku šesťdesiatych rokov, keď sa snívalo o založení múzea dizajnu a umeleckých remesiel a všetko sa zdalo na dosah ruky.
Dizajn je vždy – pokiaľ ide o prezentáciu v galériách – trocha na chvoste, ale tu to neplatí. Kurátorky si dali záležať na inštalácii – aby bola dizajnová (ide naozaj o kockovitý priestor) a aby bola tiež interaktívna a obohatená už spomenutým digitálnym zázemím.
Ako sme sa dozvedeli na tlačovej konferencii, všetko sú to vlastne prvé kroky, základy stálych expozícií, na ktoré sa dostávajú najzaujímavejšie kúsky z depozitárov. Kurátorky sľubujú divákom, že návštevou expozície sa už teraz vydajú na zaujímavú cestu storočiami, a to v sprievode dvojíc či trojíc vystavených diel, ktoré vyžarujú významové aj vizuálne iskrenie. Aj divák tie grády pocíti, však ide o tvorbu moderných umelcov, ale aj o umeleckoremeselné práce starých majstrov nielen z územia Slovenska.
Sochy na pohladenie
Leto v SNG patrí aj významnému sochárovi, keramikárovi a dizajnérovi Jozefovi Sušienkovi (narodený roku 1937 v Novej Bystrici). Tento umelec už pred rokmi v SNG vystavoval a je potešiteľné, že jeho dielo ešte stále nie je minulosťou, stále rozvíja svoju výtvarnú líniu, ktorá vychádza z prírody. Už dávno upútal okrúhlymi tvarmi, ktoré majú čaro melónov, tekvíc či rôznych lián a rastliniek, robí však tiež sovičky, marťanov a iné bytosti.
Svojej oblej tvorbe dal mimoriadny obsah – je to dielo plné ľudskosti, radosti a zároveň jemného uvažovania o živote a planéte, o možnostiach človeka. Jeho neobyčajné obmieňanie motívov, ktorým sa venuje, je priam zázračné. Nie sú to len tvary, ale aj povrchy jeho keramických diel, ktoré majú stovky prekvapujúcich podôb, ako to býva v samotnej prírode. Zaujímavé je vrstvenie do výšky, ako keby zaznamenával rečou keramiky samotný rast travín, progres prírody. Je to všetko na pohladkanie a samotný výtvarník Jozef Sušienka akoby bol jedným zo svojich exponátov, tak sa medzi nimi prirodzene vyníma, taký je medzi nimi šťastný a svoj.
Foto: SNG
Svetská krása na stene obývačiek
No a na záver ešte bonbónik – Európska maľba raného novoveku, ktorej kurátorkou je Zuzana Ludiková so Simonou Császárovou. Ide o obdobie, keď sa výtvarné umenie stávalo svetskejším a dostávalo sa aj do príbytkov bohatších ľudí, do salónov a dvorán. Mecenáši, zberatelia a milovníci krásy sa predbiehali vo výzdobe interiérov, ktorá mala vyjadriť ich spoločenské postavenie.
Boli to aj obrazy so sakrálnymi námetmi, ale čoraz viac sa na steny vešali diela so svetskými motívmi. Bola to svojím spôsobom revolúcia uplatnenia sa umenia vo všednom živote, menilo sa postavenie maliarov. Dialo sa to okolo polovice 16. storočia a ako uvádza sprievodné slovo k výstave, historické, na prvý pohľad realistické maľby mali takmer vždy aj symbolický význam. Je zaujímavé si tieto obsahy na výstave dešifrovať.
Expozícia európskej novovekej maľby je síce natlačená v menších priestoroch, ale o to silnejšie pôsobí. Na návštevníka sa valia dojmy, obrazy vidí veľmi zblízka a v rýchlom slede. Vlastne to pripomína časy, keď si mešťania či bohatší ľudia začali vešať obrazy jeden vedľa druhého do svojich obydlí a vytváralo to súkromné umelecké prostredie.
Ľudia v tom žili a muselo to byť celkom príjemné. Však aj dnes si niekto zdobí svoj interiér množstvom obrazov, hoci v móde je minimalizmus a možno až holé steny. V galérii sa potom môže nasýtiť vnemov z umenia a uvedomiť si, že vzťah s obrazom býva niečo výnimočné a jedinečné, že sa dá do obrazu zaľúbiť. A to nielen do takého starodávneho, ale aj do celkom moderného.
Všetky výstavy, ktoré spomíname, dávajú taký podnet a najmä zasväcujú do vzťahu s umením. Ako milovať umenie, ako mu rozumieť? Vyplýva to aj z toho iskrenia dialógov, ktoré prebiehajú v expozíciach medzi umelcami z rôznych kútov sveta a rôznych období. Otvárajú cestu k poznaniu aj neskúseným návštevníkom galérie, ktorých tam dovedie možno len dovolenkový výlet a už sa tam budú vracať.
