Už vlaňajšia výstava o diele a osobnosti architekta Artura Szalatnaia-Slatinského bola udalosťou. Mali ste dostatok materiálu aj na ďalšiu výstavu o ňom? Je na tejto výstave aj niečo inovované z vlaňajšej?
Obe výstavy predstavujú dielo architekta, ale zatiaľ čo minuloročná bola venovaná jeho stavbám v Bratislave, tohto roku sa venujeme jeho mimobratislavským realizáciám.
Vo funkcii kurátora výstavy ste spolupracovali s historikom Štefanom Holčíkom – rozumeli ste si? Každý spracoval niečo iné z osobnosti architekta? Čomu ste sa venovali vy?
S pánom Holčíkom spolupracujeme už niekoľko rokov. Pred projektom venovaným architektovi Szalatnaiovi-Slatinskému sme sa venovali osobnosti Eugena Bárkánya, zakladateľa prvého židovského múzea na Slovensku a priekopníka ochrany židovského kultúrneho dedičstva. Štefan Holčík je pamätník na oboch pánov a do projektu prináša svoje spomienky. Spracúvame rozsiahlu pozostalosť po architektovi Slatinskom, ktorú desaťročia opatruje. Ja sa architektovi a jeho dielu venujem už roky a pracujem na monografii o ňom.
Téma je atraktívna už aj tým, že synagóga na Heydukovej ulici v Bratislave z roku 1924 je dielom tohto tvorcu. V synagóge má výstavné priestory aj Židovské komunitné múzeum, budovu teda poznáte veľmi dobre. Čo najviac obdivujete na jej riešení? Ako by ste charakterizovali jeho rukopis?
Ak by som to zhrnul: architekt mal chuť experimentovať, hľadať inovatívne riešenia, ale bol súčasne veľmi kultivovaný a rešpektujúci tradíciu. Domnievam sa, že mal veľmi dobrú povahu a dokázal trpezlivo počúvať a realizovať predstavy jeho klientov. To bol zrejme kľúč k jeho úspechu. A konkrétne pri objekte synagógy je to unikátna kombinácia dobových kubistických prvkov, moderných technológií a rešpekt k náboženskej tradícii.
Szalatnai-Slatinský okrem Bratislavy pôsobil najmä v Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach.
V aktuálnej expozícii dominujú projekty doktorských domov či bytov. Je to zvláštna kategória architektúry – priestory s ordináciami, čakárňami, často sa viažu na kúpele. Aké objekty konkrétne návštevníci uvidia? Aj známe objekty? Zachovali sa?
Spomeniem dva významné objekty: Villa Astoria v Piešťanoch a kúpeľný objekt Sina v Trenčianskych Tepliciach. Obe stavby stoja v centre kúpeľných miest. Villa Astoria má takmer sto rokov, ale dodnes pôsobí sviežo. Iným takým objektom je Dom mieru v Nových Zámkoch. Stojí v centre mesta a pre Novozámčanov je neodmysliteľnou dominantou.
Čítajte viac Architekt, ktorý nechal svoju pečať v troch mestách
Na minulej výstave ma prekvapili niektoré vzácne fotografie, dokumenty, ale aj pripomenutie zvláštnych Szalatnaiových projektov a realizácií. Napríklad slnečné kúpele, tzv. Frostigov dom… Keď sa človek do výstavy zahĺbil, vynárala sa mu v pamäti zložitá a bohatá história. Prerozprávaná architektúrou má nové detaily. Aké zvláštne projekty sú na výstave toto leto?
Ak sa pozrieme napríklad na pamätníky, ktoré navrhol a realizovali sa, sú tri a každý z nich mal osobný význam pre architekta. Pamätník padlým vojakom z roku 1915 v Uhrovci – architekt slúžil na frontoch prvej svetovej vojny. Pamätník holokaustu v Trnave – architekt bol rasovo prenasledovaný a zahynuli jeho najbližší príbuzní a priatelia. Pamätník na Jankovom vŕšku – je to jeho veľké dielo venované partizánskemu odboju v rodnom kraji.
Chodia do múzea aj turisti zo zahraničia? Aká je návštevnosť?
Približne polovica našich hostí je zo zahraničia, a to je príležitosť popri našej stálej expozícii priniesť tomuto publiku aj vybrané témy prezentované v rámci našich sezónnych výstav. Máme asi tisíc návštevníkov za sezónu, ktorá trvá do konca septembra.
Získali ste od vlaňajška nejaké nové pamiatky na mimoriadneho človeka Artura Szalatnaia-Slatinského?
Samozrejme, tu musím zdôrazniť, že súčasťou každého výstavného projektu je rozsiahly výskum. Výskumu jeho diela sa venujeme systematicky.
Artur Szalatnai-Slatinský bol naozaj výnimočný, lebo nebol iba architekt, ale mal povahu objaviteľa. Bol aj zberateľ, publicista, dobrý človek, všetko ho zaujímalo. Pomáhalo vám to pri práci na výstave? Koľko pamätníkov ešte žije, ktorí si ho pamätajú? Mal deti?
Architekt Szalatnai-Slatinský a jeho manželka nemali deti. Medzi najbližších pamätníkov môžeme zaradiť Štefana Holčíka, ktorý vyrastal v susednom byte a manželia Slatinskí mali s jeho rodičmi a súrodencami pekný vzťah. Práve vďaka Štefanovi Holčíkovi máme sprostredkované autentické spomienky na architekta.
Vyčerpali ste touto výstavou tému?
Náš výskumno-výstavný projekt je trojročný a v roku 2025 pripravujeme ešte jednu zaujímavú výstavu venovanú architektovi Arturovi Szalatnaiovi-Slatinskému. Bude pre návštevníkov prekvapením.
