Tvorcovia upozorňujú, že maliar a sochár Adam Štech (nar. 1980) sa nepokúša čokoľvek z textov Houellebecqa interpretovať či objasňovať. Štech skúma hlavne sám seba, hoci sprostredkovane. Sám vstupuje do diela, čo vraj paradoxne umožňuje aj akýsi svojbytný odstup a rezervovanosť. Štechov výtvarný svet je rôznorodý, siaha od autoportrétov, obrazov rodiny a priateľov cez politikov (nájdeme tu Putina, Hitlera aj Miloša Zemana) až po popové hviezdy.
Pozrite si diela z výstavy v pražskej galérii Dox
Často sa k jednej téme opakovane vracia, skúša rôzne formáty i farebnosť. Diela inšpirované Houellebecqom nevznikali s víziou uceleného súboru, ale skôr živelne. Trvalo niekoľko rokov, kým sa téma v kontexte Štechovho diela začala rysovať v jasnejších kontúrach. Štech je predovšetkým maliar, no jeho pomyselný houellebecqovský cyklus sa začína plastikou.
Nadživotná busta spisovateľa vznikla už v roku 2017. Dielo sa v tom roku objavilo na samostatnej výstave Ideal standard, bolo nainštalované do skleneného výkladu a hľadelo do ulice na náhodných chodcov.
Väčšina z nich tvár nepoznala, len málo z nich pochopilo, že ide o slávneho básnika a prozaika, nositeľa mnohých ocenení i hanlivých prívlastkov. V tej dobe už bola väčšina Houellebecqových diel preložená do češtiny, najnovšie v roku 2015 román Podvolení, po slovensky vyšlo Podvolenie v roku 2021.
Reakcie na Houellebecqa v Česku boli podobné ako inde vo svete – od nadšenia po ostré odmietanie, pre jedných je vizionár, pre iných pornograf. Diskusie o spisovateľovi sú ale rovnako zaujímavé a podnetné ako jeho dielo. Výrečným príspevkom do debaty je aj Štechov rozmerný dvojportrét Houellebecq a Žižek z roku 2019 a odlišná verzia rovnakej témy z nasledujúceho roku.
Tak ako k sebe a svojmu okoliu je Štech k Houellebecqovi ironický a karikujúci. Rozbíja zrkadlo a novo zložený obraz nie je lichotivý, no možno o to pravdivejší. Takýto prístup si vyžaduje umeleckú odvahu otvoriť obecenstvu svoje súkromie, hoci aj štylizované. Táto smelosť Štechovi nechýba a s Houellebecqom sa v tomto bode stretávajú. Je to otvorenosť formy i obsahu, tela i duše, rovnako ako rafinovaná hra s divákom, jeho mätenie a zneisťovanie.
Intenzita sa znásobuje komplexnosťou jednotlivých obrazov (portrétov, krajín či zátiší) aj ich pomyselnými dialógmi. Majú tak svoju vlastnú schopnosť rozprávania, stávajú sa nadväzujúcimi kapitolami románového príbehu, ktorý je však premenlivý, pre každého diváka odlišný a závislý od individuálnych skúseností.
Ak vás výtvarník Štech a jeho obrazy a myšlienky zaujali, nenechajte si ujsť príležitosť stretnúť ho osobne na prehliadke. V rokoch 2001 až 2008 študoval na pražskej Akadémii výtvarných umení v maliarskych ateliéroch Jiřího Sopka a Vladimíra Skrepla. V roku 2011 získal Cenu kritiky za mladou malbu.
Čítajte viac Franz Kafka inšpiroval Davida Lyncha aj Jana Švankmajera. Výstave v pražskej galérii DOX by sa možno divilAk máte viac času, ešte stále si v Dox môžete pozrieť aj výstavu inšpirovanú dielom Franza Kafku s názvom Kafkaesque, ktorá trvá do 22. septembra. Výstava Adama Štecha sa skončí 6. októbra.