Čo oboch výtvarníkov spája, je humor a veselé farby. Dielo Sopka, rodáka z mestečka Dubove v Podkarpatskej Rusi, priblíži výstava Vlna za vlnou, Sekorova výstava, ktorá vznikla v spolupráci s Villou Pellé v kurátorskej koncepcii Tomáša Prokůpka, nesie meno Známy aj neznámy.
Bavilo ho ragby aj hmyz
Ondřeja Sekoru (1899 – 1967) všetci dodnes poznajú predovšetkým vďaka jeho knihám pre deti. Hádam najznámejšie sú rôzne dobrodružstvá Ferda Mravca, no vytvoril aj Kura Napipi a jeho priateľov, Utečenca na vtáčom strome (ten bol ocenený na Svetovej výstave EXPO '58 v Bruseli), Kroniku mesta Kocúrkova, Maľované počasie, Čmeliaka Aninku, Poštu v ZOO a mnohé ďalšie knižky. Sekora zďaleka nebol len ilustrátor a nevenoval sa len detskej literatúre. Ako pripomínajú v Danubiane, rozsah jeho aktivít pôsobí impozantne aj 125 rokov od jeho narodenia a takmer 60 rokov po jeho úmrtí.
Foto: PAVOL HARUM
Rodák z Královho Pola, čo je dnes súčasť Brna, začínal ako žurnalista v Lidových novinách. Tu pracovali významné osobnosti ako bratia Čapkovci, Karel Poláček či Rudolf Těsnohlídek. Sekora svoju prvú kresbu v Lidových novinách publikoval 12. januára 1920 a bol to začiatok jeho dlhoročnej spolupráce s týmto denníkom.
Prispieval doň športovými reportážami, karikatúrami, kresleným humorom, obrázkovými seriálmi aj ilustráciami textov iných autorov. Prvým Sekorovým zvieracím hrdinom bol však ešte pred Ferdom v novembri 1922 Voříšek.
Foto: PAVOL HARUM
Vrúcny vzťah k športu Sekoru priviedol napríklad k úlohe lyžiarskeho inštruktora v Alpách a vďaka nemu sa stal aj propagátorom ragby v Československu – preložil jeho pravidlá, trénoval niekoľko tímov a dlho pôsobil ako rozhodca. Zaujímavé je, že od septembra 1923 do augusta 1924 Sekora ako zahraničný dopisovateľ Lidových novín absolvoval dlhodobý pobyt v Paríži a posielal odtiaľ zo zimnej i z letnej olympiády reportáže.
Foto: PAVOL HARUM
V Paríži navštevoval výtvarné kurzy v akadémii na Montparnasse. Prvé dve knihy so Sekorovými ilustráciami a ním pripravená publikácia o ragby vyšli v roku 1926. V Danubiane sa tiež dozviete, že v lete 1927 ako reportér denníka L'Auto Sekora absolvoval v sprievodnom vozidle cyklistické preteky Tour de France. Definitívne z brnianskej do pražskej redakcie Lidových novín prešiel v roku 1928.
Láska k výtvarnému umeniu Sekoru nasmerovala k súkromnej maliarskej tvorbe, ktorej najzaujímavejšia časť bola inšpirovaná dielom francúzskeho výtvarníka Henriho Rousseaua. Tri z jeho malieb uvidíte aj v Danubiane – Krokodíla, Makaka aj Tigra a hada. Záujem o prírodu Sekoru podnietil nielen k vytvoreniu Ferda Mravca a mnohých ďalších zvieracích hrdinov, ale aj k budovaniu zbierky hmyzu. Pre jeho záľubu v obrazovom rozprávaní ho dnes vnímame ako jedného zo zakladateľov českého komiksu.
Foto: PAVOL HARUM
Úspech knižiek s Ferdom Mravcom – prvá vyšla v roku 1936 – mu otvoril dvere k spolupráci s divadlom, rozhlasom, filmom a neskôr aj televíziou, kde si mohol vyskúšať pozície scénografa, kostýmového výtvarníka alebo scenáristu. Ako zamestnanec Štátneho nakladateľstva detskej knihy po druhej svetovej vojne niekoľko rokov ako redaktor ovplyvňoval podobu publikácií pre najmenších čitateľov.
V Danubiane hneď na začiatku Sekorovej výstavy uvidíme vo vitríne repliku scény z bábkového filmu Ferda Mravenec z 90. rokov. Film tesne pred koncom druhej svetovej vojny vytvorili Hermína Týrlová a Ladislav Zástera, a hoci v pohnutých časoch nepritiahol takú pozornosť, akú by si zaslúžil, patrí k míľnikom domácej kinematografie. Galéria z neho dokonca premieta aj ukážky.
Foto: PAVOL HARUM
Celá jedna miestnosť je venovaná Ferdovi Mravcovi a jeho priateľom, pyšnej Lienke aj Chrobákovi Truhlíkovi, zhromaždili tu vydania knižiek o Ferdovi v rôznych jazykoch. Apropo, Ferdo sa zrodil 1. januára 1933, keď vyšla v Detskom kútiku Lidových novín prvá epizóda obrázkového seriálu pomenovaného práve po hlavnej postave Ferdovi. Čitatelia boli nadšení, a tak v ďalších rokoch Ferdov komiks pokračoval, niektoré námety Sekora prepracoval do bohato ilustrovaných prozaických kníh.
Proti škorpiónom aj kapitalizmu
Prvé Ferdove príbehy boli protivojnové, v komikse z roku 1938 vstúpil Ferdo do armády a dôvtipne bojoval proti vojsku škorpiónov. Po roku 1948 sa Ferdo zapojil do veľkého mravčieho kolektívu, ktorý mu pomáhal v jeho budovateľskom úsilí. Pobaví tiež, keď sa pod obrázkom v knižke Mravenci se nedají z roku 1954 dočítame, že na základe inšpirácie skutočne existujúcim druhom mravcov otrokárov sa Sekora snažil deťom vysvetliť, ako podľa neho vyzerá rozdiel medzi socialistickým a kapitalistických chápaním sveta.
Veľmi zaujímavá je aj časť výstavy venovaná Sekorovej novinovej tvorbe. Môžeme si pozrieť jeho komiks z roku 1932 s názvom Kdyby se různé události našich dějin promítly do dnešní doby… Vidíme, že praotec Čech by nešiel Čechy objavovať pešo, Přemysl Oráč by neoral pluhom, Bivoj by si zarábal ako toreador, Horymír by pretekal na olympiáde, počet Svätoplukových prútov by sa riadil počtom politických strán, Dalibor by nehral na husliach, ale mal by rádio…
Tvorcovia výstavy pripomínajú, že Sekorova všestrannosť však paradoxne komplikovala docenenie jeho diela. V každej umeleckej disciplíne ho vnímali ako votrelca – medzi literátmi bol píšuci výtvarník, medzi výtvarníkmi zasa kresliaci literát, aj preto v Danubiane chcú predstaviť jeho tvorivú osobnosť v jej mnohotvárnosti.
Foto: PAVOL HARUM
Veselé variácie
Výstava Vlna za vlnou Jiřího Sopka žiari farbami. Motívy originálnych obrazov sa opakujú ako vlna za vlnou, no s prvkami hravej odlišnosti. Sopko, ktorý študoval na Výtvarnej škole Václava Hollara a neskôr na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Antonína Pelca (2003¤-¤2010 bol sám Sopko rektorom AVU), rád maľuje motívy vody, plavcov, kúpajúce sa postavy, vlny či šíre more.
Foto: PAVOL HARUM
Vidíme však aj dvojice farebných kráčajúcich či oproti sebe sediacich postáv, jedna kľačiaca postava je ružová a na chrbte má oranžový stromček, hneď vedľa je rovnaká, no opačne otočená postava v odtieňoch zelenej a pozoruje na zemi stojaci tmavozelený stromček. Sú tu trojice obrazov kvitnúcich záhrad, oblakov, rôzne stavby. Radosť pozrieť.
Foto: PAVOL HARUM
Napokon, aj za oknami Danubiany vidieť vlny – dunajské, v ktorých sa kúpu kačky. Výstava Jiřího Sopka vznikla v spolupráci s galériou GEMA a jej kurátorkou je Tereza Petrželková.
