Pätnásť štátov, tridsať etník
Výstava Tvar ducha. Sila a krása afrického umenia približuje kmeňové umenie afrického kontinentu a pochádza zo súkromnej zbierky Ivana Melicherčíka, po skončení výstavy ju venuje Slovenskému národnému múzeu. „Takúto vycizelovanú kolekciu 400 sakrálnych či kultových predmetov zo Subsaharskej Afriky inde tak ľahko nenájdeme, reprezentujú predovšetkým tri oblasti – Sahel so savanou, západnú Afriku okolo Guinejského zálivu a centrálnu Afriku s menšími presahmi do východnej a južnej Afriky,“ hovorí Igor Zmeták, etnológ a kurátor výstavy. Autormi týchto diel sú anonymní rezbári, ktorí pochádzajú z viac ako tridsiatich rôznych etník žijúcich na území pätnástich štátov.
Pozrite si snímky z unikátnej kolekcie afrického umenia.
Zberateľ a publicista Ivan Melicherčík zostavoval svoju zbierku, ktorá pôvodne obsahovala okolo tisíc predmetov, tri desiatky rokov. „Nie sú to rýdzo výtvarné objekty, ale často predmety s posvätným rozmerom, sú svedkom rôznych rituálov, obradov, iniciácií, ceremoniálov, slávností."
Foto: Robert Huttner
Zruční africkí rezbári nevytesávali z dreva estetiku, ale dušu, a každý rituálny predmet mal svoju presnú funkciu. Za každou maskou alebo soškou sa skrýva príbeh, rituál, ktorý symbolizuje ochranu rodiny, prospech spoločenstva, lepšiu úrodu… Duchovi sa však zároveň muselo v maske páčiť, preto si na jej stvárnení dávali záležať.
Čítajte viac Po Drličkovi a Kusej Šimkovičová odvolala aj riaditeľa Slovenského národného múzea Panisa
Skúška súdržnosti
„Hodnota afrických masiek je v ich príbehu,“ hovorí Igor Zmeták. Niekde svojho spriazneného predka videli v antilope , ktorá svojimi rohmi naučila ľudí orať a siať. Lenže keď sa ľudia nasýtili, začali byť záhaľčiví, hádaví a sebeckí, a na to sa už antilopí duch Čivara nemohol pozerať, radšej sa sám zahrabal do zeme. Ľudia si však dodnes tento príbeh pripomínajú antilopími soškami a maskami. V africkom podnebí žiadne hmotné predmety ako dedičstvo po predkoch dlho nevydržali, svojich predkov si však uctievali práve rituálnymi predmetmi pri obradoch. Celé africké umenie sa vlastne vyvinulo z kultu predkov, pripomína zberateľ. „Sochy predstavujú zosnulých, masky zastupujú duchov predkov, ktorí sa nimi prihovárajú ďalším pokoleniam.“
Foto: Robert Huttner
Sochy ženských postáv so sploštenými prsami zasa symbolizuje obetavú matku, ktorá oddojčila veľa detí. Lenže tak ako to platilo donedávna všade vo svete, kým medicína nepokročila, len málo detí sa dožívalo dospelosti. Pre africké spoločenstvá bol preto veľmi významný iniciačný obrad vstupu do dospelosti. „Pre našu spoločnosť sú dnes dôležité vedomosti, a preto máme ako ,skúšku dospelosti‘ maturitu. V malých prírodných komunitách bola dôležitá súdržnosť a spolupráca, inak by neprežili – preto boli mladí ľudia vystavení skúškam zdatnosti, schopnosti ovládnuť fyzickú bolesť aj svoje ego,“ objasňuje etnológ.
Príbehy afrických masiek sú podľa neho veľmi podobné tým našim, len im nerozumieme. Lenže ani našim predkresťanským obradom okolo Veľkej noci cudzinci nerozumejú a môžu im pripadať ako barbarské zvyky, kým nepoznajú ich obsah. „V koloniálnej dobe boli africké artefakty trofeje z ciest, dnes sa im snažíme porozumieť a majú čo povedať aj človeku zo strednej Európy,“ hovorí etnológ. Zbierka bola doteraz predstavená na jedenástich výstavách, vyšli o nej štyri knihy. Výstava Tvar ducha. Sila a krása afrického umenia v priestoroch Severných hradieb Bratislavského hradu potrvá do konca roka 2026.
