Máme možnosť navštíviť výstavu, na ktorej vidno, ako rozvíjate váš projekt komentovania a prehodnocovania situácií z československých dejín. Na čo ste sa zamerali teraz? Dá sa to nazvať satirou?
Sústredil som sa na osobnosti, symboly a udalosti, ktoré často zostávajú zabudnuté alebo zámerne ignorované v našej kolektívnej pamäti. Chcem tým vyvolať dialóg o tom, ako interpretujeme nielen našu históriu, ale i súčasné spoločenské dianie a čo z nich považujeme za dôležité. Satira je určite prítomná, ale nie je to čisto satirická výstava. Ide skôr o kombináciu kritiky, irónie a nadhľadu, ktorý mi umožňuje oživovať tieto témy novým spôsobom.
Ktoré postavy a výjavy na výstave divákov môžu najviac prekvapiť?
Čas kostlivcov je názvom výstavy a zobrazuje nielen historické, ale i súčasné postavy, ktoré tvoria dej a dejiny. Rovnako ako v nich nájdete konkrétne osobnosti, napríklad Jána Francisciho alebo živú fakľu v podobe Jana Palacha, nájdete tu aj anonymné postavy, ktoré sa vzťahujú ku konkrétnym udalostiam. Sú to napríklad duše stúpajúce komínom židovskej menory alebo lekár tancujúci so smrťou okolo koronavírusu. Toľko k mojim vlastným postavám. Na výstave však nájdete aj postavy a diela významných umelcov, ktoré som vybral z depozitára trnavskej galérie a vytvárajú česko-slovenský mýtus. Ide napríklad o diela sochárov Jána Koniarka, Fraňa Štefunka a grafikov Oresta Dubaya a Alojza Klima.
Hoci často ide o drsné prehodnotenie javov, sú vaše diela aj pekné a láskavé. Je to zámer alebo vám to tak jednoducho vychádza?
Istá estetická kvalita, ktorú nazývate peknotou a láskavosťou, je daná skôr úprimnou, remeselnou kvalitou spracovania – vo veľa prípadoch ide o tradičnú techniku veľkoformátových drevorytov, ktoré už dnes nie sú medzi umelcami veľmi časté. Ja, naopak, volím prístup priamosti a údernosti. Moje diela by nemali nikoho nechať na pochybách o tom, čo nimi chcem povedať.
Reagujú na vaše diela aj historici? Poznáte sa s nejakými historikmi? Aké ohlasy máte na svoje výstavy?
Áno, reagujú. Často dostávam spätnú väzbu od historikov i kunsthistorikov, ktorí oceňujú môj prístup k dekonštrukcii dejín. Niektorí sú prekvapení, iní inšpirovaní. S niekoľkými historikmi mám aj osobné vzťahy a vedieme diskusie o tom, ako sa dá história interpretovať cez súčasné umenie. Ohlasy na moje výstavy sú rôznorodé, ale väčšina divákov oceňuje, že sa snažím prísť s niečím novým a provokujúcim.
Ako to dopadlo s vaším osobitým „medvedím“ projektom? Mal úspech?
Myslím, že áno. Dúbravický medveď, veľkoformátová maľba zobrazujúca medveďa so srdiečkami v očiach a s paragrafom v ruke na stene potravín v malej dedine na strednom Slovensku, zdarne prežil celý rok. Šlo o kritiku toho, ako sa medveď stal nástrojom politického boja, Ako nakoniec dopadol reálny medveď, všetci vieme. Ten príbeh sa vôbec nekončí happy endom.
Čítajte viac Výtvarník Matúš Maťátko v Dúbravici: Možno sa príde pozrieť aj medveďKtorých kostlivcov v skrini ste u nás objavili najnovšie a koľko ich tam ešte asi máme?
Kostlivci sa stále objavujú. Najnovšie zobrazujú súčasné spoločenské dianie. Preto v sérii grafík uvidíte červenú hviezdu v televízii, nebezpečné obilie, prebúdzajúci sa slovenský dvojkríž či mesiac obiehajúci okolo splošteného mozgu. Tých udalostí je v poslednom čase mnoho.
Bojíte sa kostlivcov? Alebo sa výtvarník nebojí ničoho?
Umelec by sa nemal báť ničoho, ale prechovávam istý rešpekt. Kostlivci predstavujú pravdu, ktorú nemôžeme ignorovať, aj keď je nepríjemná. Moja práca je o tom, aby som ich znovu prinášal do našej spoločnosti. Preto, aby sme sa poučili z minulosti a neopakovali v budúcnosti niektoré chyby.