Pamiatkári ocenili objav, múzeum, poduajtie aj publikáciu roka. Cenu udelili aj za najlepšiu obnovu a počin v oblasti multimédií.
Prečo ste sa rozhodli založiť súkromné múzeum vysťahovalectva?
Dostal som sa k tomu pri skúmaní môjho rodokmeňa. Dve staré mamy sa narodili v Amerike a dvaja moji prastarí otcovia tam zomreli. Jedna z týchto prastarých mám bola veľká „spolkovníčka“ a jej zbierka spolkových predmetov vytvorila základ muzeálnej zbierky. Aj medzi mojimi študentmi na univerzite som zistil, že každý mal niekoho v Amerike. Vysťahovalectvo je na Slovensku fenoménom, ktorý si zaslúži väčší záujem, v iných krajinách takéto múzeá majú, na Slovensku nebolo žiadne. Preto som sa počas pandémie rozhodol, že založím Múzeum vysťahovalectva zo Slovenska do Severnej Ameriky, sídli v klasickom amerikánskom dome na Zemplíne – vtedy to bola Užská stolica. Múzeum je moje misia, robím to veľmi rád.

Múzeum má zvláštny názov Kasigarda – čo to znamená?
Kasigarda je slovenská skomolenina z anglického „castle garden“, bola to brána, ktorou musel prejsť každý emigrant, keď prichádzal do Spojených štátov amerických. Slováci vtedy väčšinou nevedeli po anglicky, tak si ten názov skomolili, o „kasigarde“ sa spieva aj v niekoľkých pesničkách. Toto moje múzeum je tiež takou bránou do slovensko-amerického sveta.

Čo všetko nájdu návštevníci v Múzeu vysťahovalectva?
V múzeu je zbierka viac ako štyritisíc predmetov, na ktorú sme veľmi pyšní. Sú tam vlajky slovenských spolkov v Amerike, niekoľko stovák stúh slovenských spolkov v Amerike, máme takmer kompletnú zbierku slovenského katolíckeho Sokola zo Severnej Ameriky, uniformu amerického Slováka v československých légiách aj obrovskú zbierku slovenskej tlače v Spojených štátoch a v Kanade. V múzeu sú aj predmety súvisiace so samotným vysťahovaním – lodné lístky, kufre, šaty zo silónu na „firhangy“, ktoré poslala stará mama, aby sa z toho prešili, blúzky a podobne. Múzeum mapuje proces vysťahovalectva komplexne som naň veľmi pyšný.
