Stretli sme sa v štúdiu počas sychravého novembrového dňa. Jedného z tých, keď už je jasné, že teplé dni sa nadobro skončili. V rodinnom dome so záhradou, kde Dúbravský časť roka žije, si to pýta viacero príprav pred zimou. „Áno, práve sme riešili, kedy treba odpojiť čerpadlo, aby trúbky neroztrhal mráz,“ uviedol s úsmevom na prvú otázku. „V zime budem v Rastislaviciach skôr chalupárčiť, chodiť tam na víkendy, ale teraz som si už ateliér presťahoval do Bratislavy,“ pokračoval Dúbravský.
Čítajte viac Rebeka Poláková: Stále sa nikam nevieme posunúť, najmä na Slovensku. Kultúra má byť "všehochuťová"
Život v malej dedinke, ktorá susedí s miestom, kam chodieval za starou mamou ako dieťa, do jeho tvorby vstúpil výrazným spôsobom. „Kontakt s prírodou som mal odmalička, ale keď som sa presťahoval, začal som vnímať aj tie problematickejšie veci. Možno to prišlo aj vekom, ale začal som vnímať klimatickú krízu, alebo to, aké chemikálie sa dávajú na polia. To moju tvorbu ovplyvnilo. Aj to, že včely alebo ďalší hmyz mám pred očami. Skrátka sa do mojej tvorby dostal,“ vysvetlil pred kamerou TV Pravda Dúbravský, ktorý nedávno uviedol v Bratislave novú autorskú výstavu Protection of dead bee.
Na jej otvorenie v bratislavskej White & Weiss Gallery prišli davy ľudí, rad stál okolo celej budovy a čakalo sa na to, aby sa mohli pozrieť na expozíciu. Dúbravského pozícia v súčasnom slovenskom umení je silná. Svoju pozíciu si však musel nájsť a tiež obhájiť. A nájsť spolupracovníkov, na ktorých sa môže spoľahnúť. „Ak má umelec dobrú galériu, ľudia v nej sú pre autora obrovská pomoc. Pre mňa je extrémne vyčerpávajúce, keď ľudia vypisujú, že chcú niečo kúpiť. Vďakabohu, samozrejme, že záujem o moju tvorbu je, ale dohadovať sa s niekým v ateliéri, či mu nedám zľavičku, to sú traumatizujúce zážitky. Preto som rád, že to robia galeristi,“ komentoval pre reláciu Ide o nás Dúbravský. Aj on však zažil v minulosti – ako začínajúci a mladý autor – neseriózne jednanie. „Mám aj negatívne skúsenosti, bohužiaľ. Ale som tu s nimi, nevadí,“ skonštatoval.
Foto: Peter März (Ideall Studio)
Popri dokončovaní obrazov pre spomenutú výstavu vytvoril Andrej aj plagát pre Filmový festival inakosti, ktorý štartuje v stredu 20. novembra. „Zavolali mi a bolo mi trápne odmietnuť,“ reagoval najprv s humorom na otázku, prečo práve festivalový poster. Potom však už vážnejšie vysvetlil, že ho potešila možnosť podporiť práve festival s filmami s kvír tematikou.„Niekedy mám pocit – aj tým, že som stále niekde odcestovaný, aj v rámci vidieka, aj v rámci zahraničia – možno až tak často nemám čas zachraňovať demokraciu. Alebo sa aktívne zapájať do podujatí a hovoriť o témach, o ktorých by som hovoriť chcel. Aj preto som sa teraz rád zapojil. Spôsobom, ktorý mi je najprirodzenejší,“ vysvetlil pre Pravdu.
Čítajte viac Prvý fotoaparát si kúpila zo stavebného sporenia, dnes patrí medzi najlepšie české fotografky. Bára Prášilová si to vysnívala
Ako člen kvír komunity doplnil, že ho mrzí, aký je vývoj postojov v spoločnosti, no najmä vyjadrenia politikov smerom ku kvír ľuďom. „Stále sme super nástroj na polarizovanie občanov. Sme vytvorený falošný nepriateľ, vďaka ktorému si politici môžu budovať nejaký fanklub. Na jednej strane ma to mrzí, na druhej už aj otravuje. Je to nekonečné, situácia sa nezlepšuje. V niečom ideme späť, ale čo ma hnevá asi najviac, že politici ľudí stále strašia. A oni sú skutočne vydesení. Boja sa niečoho, čo neexistuje a neohrozí ani ich deti, ani rodiny či ekonomickú situáciu. Vidím niekedy komentáre na mojom Instagrame a netrápi ma ani tak hejt, ako skôr to, že mnohí komentujúci sú naozaj vystrašení. Myslia si, že im môžem ublížiť tým, že namaľujem dvoch bozkávajúcich sa mužov. A to je absurdné. Ako by sa to dalo?“ uviedol tiež Dúbravský. S nádejou však dodal, že jeho osobné skúsenosti s okolím neodrážajú politické vyjadrenia.„Chvalabohu, žije tu stále dosť takých, ktorí sa nedajú vystrašiť nejakými hlúposťami.“
V relácii Ide o nás sme sa s Andrejom Dúbravským zhovárali aj o jeho vzťahu k prírode, o snahe žiť ekologicky. Hovorili sme o jeho pôsobení v metropolách ako New York či Berlín, kde žil aj vystavoval. Prezradil, či sa vníma ako investičný umelec aj to, či má zoznam ľudí, ktorým by obraz nepredal. V novej epizóde sa dozviete ešte omnoho viac. Pozrite si ju vyššie alebo vypočujte ako podcast.
