Hana Gregorová bola presvedčením čechoslovakistka, humanistka a zároveň mala silné národné cítenie. Vo svojej dobe často neuznaná, neskôr označovaná za prvú slovenskú feministku, pretože bojovala za práva žien, za ich rovnoprávnosť s mužmi, za možnosť voľby smerovania ich vlastného života. Vajanský ju hanlivo pomenoval „baba femina“ a dnes sa k jej odkazu hrdo vraciame s tým istým nápisom na transparente.
Jej obraz spisovateľky, intelektuálky, feministky, ale aj manželky a matky približuje nová výstava v Múzeu mesta Bratislavy.
Nezávislá a nepohodlná
Rozsiahlu výstavu s názvom Hana v Apponyiho paláci v Bratislave otvára vyznamenanie, ktoré získala in memoriam od inej ženy, bývalej prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej. Hana Gregorová sa totiž narodila pred takmer 140 rokmi (30. januára 1885) a zomrela v roku 1958. Zažila teda pohnutú dobu prvej aj druhej svetovej vojny, vznik Československa aj fašistického Slovenského štátu. Pracovala ako spisovateľka a novinárka, no bola aj organizátorkou kultúrneho života, ako kultúrna diplomatka vo svojom dome v Bratislave prijímala významné zahraničné návštevy a nadväzovala kultúrne kontakty so svetom.
„Hana Gregorová a jej manžel Jozef Gregor Tajovský majú zásluhu na tom, že sa Bratislava premenila na modernú stredoeurópsku metropolu,“ hovorí kurátor Múzea mesta Bratislavy Daniel Hupko. „Slovenskú kultúru prezentovala v zahraničí, prostredníctvom svojich kontaktov a korešpondencie,“ dodáva historička a kulturologička Monika Kapráliková.
Foto: Robert Huttner
Pochádzala pritom z Martina a národovecké prostredie sa zakorenilo v jej silnom národnom cítení. Vedela však oddeliť národnú hrdosť od fanatického vlastenectva, akého bola svedkom pri vzniku Slovenského štátu. Kým počas prvej Československej republiky sa manželia Gregorovci svojimi kultúrnymi aktivitami zaslúžili o prerod Prešporka na moderné mesto 20. storočia, pre Slovenský štát boli nepohodlní, lebo sa netajili svojimi humanistickými protivojnovými postojmi a nesúhlasom s rozpadom Československa. Po manželovej smrti sa Hana Gregorová v roku 1940 napokon presťahovala do Prahy a posledných 18 rokov žila u svojej dcéry.
Výstava prevedie návštevníkov a návštevníčky nezvyčajným životným príbehom Hany Gregorovej, ktorý nebol na vtedajšiu dobu vôbec bežný. Podľa pracovníkov Múzea mesta Bratislavy ide o doposiaľ najkomplexnejší pohľad na životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity Hany Gregorovej. „Naším cieľom bolo predstaviť Hanu Gregorovú komplexne a bez nánosov a stereotypov, pod ktorými ju možno poznáme. V januári budúceho roka si budeme pripomínať 140 rokov od jej narodenia, je teda už dostatočný časový odstup, aby sme vedeli zhodnotiť jej pôsobenie. Predstavujeme ju ako ženu, ako spisovateľku, intelektuálku, manželku, matku, osobu, ktorá horlila za emancipáciu žien aj za nové témy v literatúre,“ uvádza výstavu Daniel Hupko, kurátor literárnych zbierok Múzea mesta Bratislavy.
Časť výstavy je, samozrejme, venovaná literárnemu dielu Hany Gregorovej, hoci jej knihy sa už dnes nečítajú, mnohé majú podľa kurátora silný aktualizačný moment až dodnes. „Veľmi aktuálna je najmä jej publicistika, kde reagovala na spoločenské a politické témy a vo svojich prózach sa venovala témam, ktoré nebývali bežné – manželstvo, vzťah muža a ženy, postavenie ženy v spoločnosti, zamestnanie, vzdelanie žien. Málo známa je jej tvorba pre deti, hoci v 30. rokoch mala v rozhlase pravidelnú rubriku, v ktorej deťom čítala rozprávky,“ vysvetľuje Daniel Hupko.
Foto: Robert Huttner
Kostrou výstavy sú autentické predmety, nábytok i diela z osobnej pozostalosti Hany Gregorovej a jej manžela Jozefa Gregora Tajovského, ktoré múzeu darovala Dagmar Prášilová Gregorová, jediná dcéra Hany a J. G. Tajovského. V Apponyiho paláci sa vďaka tomu ocitneme v Haninej pracovni, ale aj v jej literárnom salóne, uvidíme jej rukopis, jej podobizeň z rôznych období života, spoznáme jej názory a postoje a dokonca aj jej šaty a šperky, pretože bola vychýrená svojou eleganciou.
„Hanu predstavíme aj v menej známych rovinách – ako nadšenú cestovateľku aj neúnavnú kultúrnu diplomatku,“ dodáva Monika Kapráliková, historička, kulturologička a externá členka kurátorského tímu výstavy. „Na výstave ju oslovujeme krstným menom Hana, čo chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch,“ vysvetľuje Jana Jablonická Zezulová, členka kurátorského tímu výstavy a kurátorka najnovších dejín Múzea mesta Bratislavy.
Baba femina
Hana Gregorová nenapĺňala vžitý obraz o žene, pre ktorú je celým svetom len jej rodina a domácnosť. Priečilo sa to jej presvedčeniu. Túžila po aktívnom a činorodom intelektuálnom živote a taký ho aj žila. Prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalou hostiteľkou, inokedy zapálenou prednášajúcou či spoluautorkou manifestu. V jej dobe to vôbec nebolo bežné a nielen na Slovensku. „Je zvrchovaný čas, aby i na Slovensku zjavili sa typy nespokojných žien, aby prestala bojazlivá poslušnosť voči mužom – pánom,“ hlása jeden z výrokov Hany Gregorovej. „Ani nevieš, ako si ma priväzuješ tou voľnosťou, ktorú mi dávaš,“ napísala svojmu manželovi v liste v roku 1912.
Foto: Robert Huttner
„Hana Gregorová sa sama za feministku vyhlásila a naozaj sa zaujímala o ženskú otázku aj o ženské hnutie v stredoeurópskom priestore,“ hovorí historička a kulturologička Monika Kapráliková, ktorá na výstave spolupracovala. Hana Gregorová písala svoje diela o ženách v čase, keď Virginia Woolfová tvorila svoju Vlastnú izbu, dnes už klasické dielo feministického myslenia. „Hana však neprišla so ženskou témou do slovenskej literatúry prvá, mala predchodkyne ako Šoltésová, Vansová, Timrava a ďalšie, ktoré uznávala aj vyzdvihla vo svojich dielach,“ dodáva Monika Kapráliková.
Výstava presahuje do dnešných dní, keď otvára otázky súvisiace s postavením žien v 20. storočí. Vo výstavných priestoroch preto nájdeme knižnicu so súčasnou feministickou literatúrou zo Slovenska aj zo zahraničia, vrátane kníh Hany Gregorovej, aj rôzne interaktívne hry, návštevníci si tiež môžu vypočuť výpovede slovenských osobností dneška, ktoré formou videorozhovorov reflektujú vlastnú skúsenosť v konkrétnych oblastiach umenia a kultúry, ktoré sa prelínajú s oblasťami pôsobenia Hany Gregorovej. Tím autorov a kurátorov výstavy tak v posledných troch miestnostiach vytvoril priestor na bádanie a diskusiu a na samom konci výstavy je priestor na reflexiu, kde návštevníci môžu zanechať svoje dojmy z výstavy vo forme krátkeho osobného odkazu či príbehu výnimočnej ženy zo svojho okolia. Celú výstavu dopĺňajú súčasné umelecké diela KundyCrew, Anny Daučíkovej, Alizy Orlan a ďalších umelkýň, ktoré sú interpretáciou Haninho života a aktuálneho diania.
Čítajte viac Kniha, ktorá dokázala obsiahnuť celý život. Virginia Woolfová sa nezľakla nevšednej formy ani homosexuality
