Aj kráľ Karol III. poslal do Viedne Rembrandta, na jedinečnú výstavu, ktorá sa už nikdy nezopakuje. Trvá ešte do 12. januára

Ešte niekoľko dní - do 12. januára si vo viedenskom Umeleckohistorickom múzeu (Kunsthistorisches Museum - KHM) možno pozrieť veľkolepú výstavu diel Rembrandta a jeho najnadanejšieho žiaka Hoogstratena. KHM tak pozýva všetkých návštevníkov do sveta plného ilúzií, kde môžete porovnávať jedinečné diela geniálneho majstra a jeho študenta.

03.01.2025 06:00
Rembrandt, Agatha Bas, Foto:
Rembrandtov portrét Agathy Bas na výstavu v Umeleckohistorickom múzeu zapožičal zo svojej kráľovskej zbierky aj britský kráľ Karol III.
debata (2)

Výstava s názvom Rembrandt a Hoogstraten: Farba a ilúzia predstavuje unikátne spojenie diel dvoch významných holandských umelcov 17. storočia – maliara, kresliara, grafika a majstra šerosvitu Rembrandta Harmenszoona van Rijna (1606 – 1669) a jeho žiaka Samuela Dirksza van Hoogstratena (1627 – 1678), ktorí tvorili v období holandského zlatého veku baroka. Táto výstava je výnimočná tým, že sa zameriava na ich majstrovské schopnosti v oblasti svetelného umenia, vytvárania ilúzií a používania farieb, ktoré dokázali premeniť bežné scény na hlboko realistické obrazy.

Výstava Rembrandt a Hoogstraten: Farba a ilúzia

Aj tieto diela Rembrandta a jeho žiaka Hoogstratena uvidíte vo Viedni

Fotogaléria
Rembrandt: Autoportrét
Rembrandtov portrét Agathy Bas na výstavu v...
+12Hoogstratenov Starec v okne

Rembrandt bol známy svojou geniálnou schopnosťou pracovať so svetlom a s tieňom, čím vytváral mimoriadne atmosférické scény. Hoogstraten prevzal jeho techniky, ale pridal aj prvky iluzionizmu a perspektívy, čím dokázal oklamať zmysly diváka a vytvoriť pocit trojrozmernosti na dvojrozmernom plátne. Na výstave možno vidieť nielen známe diela oboch umelcov, ale aj niektoré menej známe práce, ktoré zdôrazňujú ich experimentovanie s perspektívou a pracujú s farebnými a priestorovými ilúziami.

Obaja umelci vytvorili virtuálne priestory a ilúzie pre oko pomocou maľovaných rámov a fiktívnych scén. Tieto techniky spájajú priestor diváka so zobrazeným priestorom, čím vytvárajú jedinečný vizuálny zážitok. Rembrandt aj Hoogstraten sa považovali za priekopníkov v umeleckej tvorbe, ktorí neustále hľadali nové spôsoby, ako realisticky zobraziť prírodu, človeka a optické javy. Táto výstava je skvelou príležitosťou pre milovníkov umenia, ktorí chcú nahliadnuť hlbšie do techník a umeleckého dialógu medzi učiteľom a žiakom a ich spoločnú záľubu v hre s ilúziou a farbou.

Rembrandt: Dievča v ráme obrazu Foto: Pavol Urbánek
Rembrandt, Dievca v rame obrazu Rembrandt: Dievča v ráme obrazu

Hoogstraten bol aj teoretikom umenia, ktorému v roku 1678 vydali pojednanie Úvod do strednej školy maľby alebo viditeľný svet, ktoré je jedinečným zdrojom o maliarskom umení a tiež ponúka cenné pohľady na Rembrandtovu dielenskú prax a jeho umelecko-teoretické presvedčenie. Autor sa tu zamýšľa nad svojimi študentskými časmi v Rembrandtovom ateliéri a poskytuje jedinečný pohľad na prácu, dielenskú prax, tréningové metódy a teóriu umenia majstra.

To najlepšie zo svetových galérií vo Viedni

Výstava vo Viedni spája pôsobivý výber významných diel, ako aj početné výpožičky z medzinárodne uznávaných zbierok, ktoré neboli v Rakúsku doteraz ešte nikdy vystavené. Spája diela rôznych žánrov, ktoré ukazujú umeleckú súťaž a vlastný vývoj oboch maliarov. Obaja boli majstrami vo vytváraní klamlivo skutočne vyzerajúcich realít.

Vo Viedni uvidíte 57 malieb, kresieb a grafík vrátane 29 od Hoogstratena, a to nielen z vlastnej zbierky KHM, ale aj renomované výpožičky z viacerých svetových galérií, múzeí a zbierok, okrem iného z múzea Het Rembrandthuis v Amsterdame, Royal Castle in Warsaw Museum, National Galleries of Scotland, Staatliche Museen zu Berlin, Van Hoogstraten's Feigned, Staatliche Kunsthalle Karlsruhe, ale aj z Lichtenstein the Princely Collections, Vaduz-Vienna, Museé du Louvre Paris, Metropolitného múzea umenia v New Yorku, Nationalmuseum Stockholm či National Museum Thyssen-Bornemisza Madrid.

Hoogstraten: Autoportrét Foto: Pavol Urbánek
Hoogstraten, autoportret Hoogstraten: Autoportrét

Obraz zo zbierky Karola III.

Jeden z najhodnotnejších vystavených Rembrandtových obrazov – portrét Agathy Bas zapožičal zo súkromných kráľovských zbierok Royal Collection Trust britský kráľ Karol III. Je to jeden z najkrajších portrétov v kráľovskej zbierke a zobrazuje manželku obchodníka s vlnou Nicolaesa van Bambeecka. Obraz je signovaný rokom vzniku 1641 a Rembrandt v ňom predstavil nové kompozičné videnie.

Postava je umiestnená v maľovanom ebenovom ráme, ktorý stiera hranice medzi imaginárnym priestorom v kompozícii a skutočným svetom vonku. Pocit priameho kontaktu so sediacou osobou je dosiahnutý jednak úderným gestom ruky opretej o rám a jednak zobrazením vejára vyčnievajúceho cez okraj smerom k divákovi. Neskoršie zmenšenie tejto olejomaľby však značne znížilo tento iluzionistický efekt. Napriek tomu tento portrét patrí k najlepším umelcovým dielam vôbec. Po návrate z Viedne si tento portrét budete môcť pozrieť v Obrazovej galérii Buckinghamského paláca.

Autoportréty oboch majstrov

Rembrandt je považovaný za jedného z najväčších majstrov v histórii maľby, ale bol aj vynikajúci a plodný rytec grafík. Jeho osobité použitie šerosvitu so silnými kontrastmi medzi svetlom a tieňom a hlboko dramatický charakter jeho tvorby ho odlišovali od ostatných maliarov. Tieto črty sú zreteľné v jeho autoportrétoch, ktorých na výstave uvidíte niekoľko.

Rembrandt: Autoportrét Foto: Pavol Urbánek
Rembrandt autoportret otvaraci obraz vystavy Rembrandt: Autoportrét

Na začiatku výstavy sa návštevníci stretnú s oboma umelcami v raných autoportrétoch, ktoré ukazujú ich úzke štýlové prepojenie. Rembrandtov Autoportrét v klobúku s dvoma reťazami z rokov 1642 – 1643 zapožičaný z madridského Museo Nacional Thyssen-Bornemisza verne odráža umelcovu meniacu sa osobnú situáciu, jeho pocity a nálady počas jeho života, takmer akoby boli zrkadlom jeho duše.

Rembrandt: Autoportrét s paletou Foto: Pavol Urbánek
rembrandov autoportret s paletou Rembrandt: Autoportrét s paletou

Hneď vedľa neho visí autoportrét druhého hlavného protagonistu výstavy Hoogstratena z roku 1645, zapožičaný z kniežacej zbierky Liechtenstein, the Princely Collections, Vaduz-Vienna. Tento vzácny olej na dreve získal pred rokom 1712 knieža Johann Adam Andreas I. z Lichtenštajnska a zobrazuje mladého, vtedy 18-ročného, Hoogstratena. Umelecký dialóg medzi ním a jeho 34-ročným učiteľom je zjavný a zároveň poukazuje na talent a štylistický odkaz na svojho učiteľa. Obaja pôsobia na autoportrétoch sebavedomo, sú vyobrazení so zlatými reťazami ako symbolom spoločenského statusu. Rembrandt síce žiadnu takú reťaz nikdy nedostal, zato Hoogstraten dostal zlatú reťaz s medailou od cisára Ferdinanda III. na viedenskom dvore, čím podčiarkuje svoje postavenie dvorana.

Dievča, čo vystupuje z rámu

Jeden z najvzácnejších obrazov v Poľsku, Rembrandtov portrét Dievčaťa v ráme obrazu, ktorý je známy aj pod názvom Dievča v klobúku alebo aj ako Židovská nevesta z roku 1641, zapožičalo zo svojich zbierok Múzeum kráľovského zámku vo Varšave. Tento obraz je hlavným vizuálom viedenskej výstavy. Uvidíte ho na plagátoch po celom meste i na množstve propagačných predmetov.

Toto majstrovské dielo ženského barokového portrétu 17. storočia je olejomaľbou na topoľovej doske mladého dievčaťa s veľkými tmavými očami, ľahko otvorenými, usmievavými perami a rozpustenými tmavohnedými vlasmi. Je oblečené do bordových šiat s ozdobným pozláteným pásom. Na hlave má veľký čierny klobúk a ruky dievčaťa spočívajú na iluzívne namaľovanom ráme. Rembrandt aj na tomto obraze ukázal, aký veľký význam prikladal schopnosti maľby oklamať zmysly.

marc chagal Čítajte viac Sto obrazov od Chagalla. Bežte do Albertiny a pozrite si jeho rabínov, nevesty aj cirkusantov

Červená opona

Významným a zároveň nezvyčajným dielom v Rembrandtovej tvorbe je aj jeho Svätá rodina s oponou (1646), ktorú do Viedne zapožičala Obrazáreň starých majstrov MHK v Kasseli. Považuje sa za prvý holandský obraz zobrazujúci maľovanú oponu, ktorá bola na tú dobu mimoriadnym obrazovým prvkom. Ani dnes nie je úplne pochopený jeho význam a funkcia. Obraz zobrazuje Máriu s dieťaťom pri ohni, vpravo v čiastočnom tieni maliar naznačil svätého Jozefa rúbajúceho drevo. Idylická scéna sa odohráva v súčasnom holandskom dome a má vynikajúce osvetlenie.

Rembrandt zároveň ako režisér inscenuje aj červenú oponu, ktorá sa akoby pred obrazom odťahuje. Rám obrazu, ako aj tyč na oponu a samotná opona sú namaľované iluzionisticky a zároveň veľmi plasticky. Je to jemná hra s obrazom v obraze, ktorá v jeho tvorbe bude častá. Rembrandt túto hru s realitou a ilúziou doviedol k vrcholu vo svojich obrazoch kuchynských slúžok. Traduje sa, že jeden z dvoch vystavených obrazov vo Viedni Dievča pri okne (1645) z Dulwich Picture Gallery v Londýne alebo Pomocníčka v kuchyni (1651) zo Stockholmského národného múzea prezentoval autor za oknom vo svojej maliarskej dielni. Až po niekoľkých dňoch si okoloidúci vraj všimli, že nejde o skutočnú osobu, ale o obraz barokového majstra.

Paul Gauguin Čítajte viac Viedenské Kunstforum predstavuje Nečakaného Gauguina. Maliar Tahiťaniek vás prekvapí. Otvorené majú aj cez sviatky

Žiak predstihol svojho učiteľa

Hoogstraten, ktorý prišiel do Rembrandtovej dielne práve v čase, keď majster maľoval svoju slávnu Nočnú hliadku, sa tu vyučil v rokoch 1642¤-¤1643 a bol pravdepodobne jeho pomocníkom až do roku 1647. Hoogstraten vedel takéto ilúzie svojho majstra ešte viac zdokonaliť. Trik, aby objekty na portrétoch akoby vystúpili z obrazového priestoru, ho priviedol k dielam ako Starec v okne z roku 1653 zo zbierky KHM. V nich sa okamžite zdajú nielen vrásky na tvári, ochlpenie tváre a pierko na okennom parapete úplne hmatateľné, ale aj samotné okenné rámy, z ktorých sa vykláňa starec.

Hoogstratenov Starec v okne Foto: Pavol Urbánek
Hoogstraten, Starec v okne Hoogstratenov Starec v okne

Okrem toho sa Hoogstraten preslávil novými typmi zátiší, takzvanými „pegboardmi“, na ktorých sú predmety každodennej potreby zdanlivo pripevnené stuhou a reprodukované tak presne, že si myslíte, žeby ste ich mohli z obrazu vybrať. Počas svojho pobytu vo Viedni v rokoch 1651 – 1655 pracoval aj pre rakúskeho cisára Ferdinanda III.

Hoogstraten: Nádvorie Hofburgu s hodinami Foto: Pavol Urbánek
Hoogstraten, Hofburg Hoogstraten: Nádvorie Hofburgu s hodinami

Cisár bol jeho maľbami taký ohromený, že si počas Hoogstratenovej audiencie uňho v roku 1651 objednal niekoľko takýchto obrázkov vrátane Vnútorného Burgplatzu vo Viedni, maľovaného pohľadu na námestie vo vnútornom Hofburgu, v ktorom boli dokonca nainštalované skutočné funkčné hodiny.

Cisárske ocenenie naštartovalo maliarovu kariéru a následne dosiahol veľký úspech napríklad aj v Londýne, kde pôsobil v rokoch 1662 – 1667. Maľoval tu zložité interiérové pohľady, obrazy trompe l'oeil a reprezentatívne portréty. Namaľoval napríklad slávny portrét významného anglického politika a učenca Portrét sira Nortona Knatchbulla v životnej veľkosti (1667) zapožičaný z Dordrechts Museum.

Bohyne ako vrchol

Na záver by sme ešte radi upozornili na niektoré Rembrandtove majstrovské portréty. KHM vystavuje na domácej pôde portrét Titus van Rijn, umelcov syn, číta (1658), čerstvo zreštaurovaný portrét Prorokyňa Hanna (1639) alebo dvojportrét zrejme manželského páru Portrét muža a Portrét ženy (oba okolo 1632).

Rembrandt:Titus van Rijn, umelcov syn číta Foto: Pavol Urbánek
Rembrandt Titus van Rijn umelcov syn cita Rembrandt:Titus van Rijn, umelcov syn číta

Z Bavorskej štátnej galérie v Mníchove Portrét muža v orientálnom kostýme (1633) , Portrét Jorisa de Caullery (1632) z Fine Arts Museums of San Francisco či Portrét duchovného (1637) z Kráľovského múzea krásnych umení v Antverpách či jeho Autoportrét s paletou a maliarskou tyčinkou (1655 ) zapožičaný z Londýna a Veľký autoportrét (1652) z KHM.

Rembrandtove bohyne Foto: Pavol Urbánek
Rembrand bohyne Rembrandtove bohyne

Výstava vrcholí Rembrandtovými bohyňami – Minervou vo svojej pracovni (1635) zapožičanou z New Yorku z The Leiden Collection, Juditou na Holofernovej hostine (1634) z Národného múzea del Prado v Madride a z Národnej galérie v Londýne Saskiou van Uylenburgh v akrádovom kostýme (1635) či Juno (1662/65) zapožičanou z Los Angeles z Hammer Museum. Rembrandt maľoval tieto hrdinské ženy podľa vzoru Petra Paula Rubensa a flámskych barokových majstrov, ktorí sa preslávili takýmito monumentálnymi maľbami.

Po skončení výstavy vo Viedni bude adaptovaná verzia prezentovaná v Múzeu Rembrandthuis v Amsterdame na jar 2025.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Viedeň #výstava #Rembrandt #Hoogstraten #Umeleckohistorické múzeum #KHM