Roľnícky dom aj vedecká pracovňa
Na prvý pohľad najpútavejším exponátom výstavy je veľký model roľníckeho domu z 20. až 30. rokov 20. storočia z Turca v skutočnej pôdorysnej veľkosti. Je bez stien a návštevníci ho môžu obísť celý dookola a detailne si poobzerať všetky predmety, ktoré sa v dome stredne majetnej roľníckej rodiny nachádzali. Návštevníci si tak urobia lepší obraz o tom, kde a ako naši predkovia žili, s akými nástrojmi pracovali a aká bola ich práca počas celého roka. Výstava vznikla pôvodne v Slovenskom národnom múzeu v Martine a odtiaľ bola pred koncom roka prevezená do Bratislavy, aby sa s ňou zoznámili aj ďalší návštevníci. Časovo sa začína niekde okolo polovice 18. storočia.
Na výstave Roľník a jeho svet v SNM svet návštevníci spoznajú agrárnu kultúru aj počiatky etnológie.
„Na výstave Roľník a jeho svet sa návštevník dozvie, akým spôsobom ľudia v minulosti žili. Poľnohospodárstvo bolo na Slovensku hlavným zdrojom obživy až do 20. rokov 20. storočia, v horských a podhorských oblastiach aj dlhšie. Výstava návštevníkom ukazuje, akým spôsobom sa na Slovensku hospodárilo a žilo,“ hovorí riaditeľ Slovenského národného múzea v Martine Radovan Sýkora. Čo však na výstave robia portréty mysliteľov ako Rousseau či Herder alebo podobizne slovenských vedcov a dejateľov ako Matej Bel či Ján Kollár?
„Súvisí to s veľkými spoločenskými zmenami, ktoré do života ľudí vnieslo spriemyselňovanie a následne myšlienky osvietenstva. V súlade s týmito myšlienkami postupne prenikali aj do roľníckeho prostredia poľnohospodárske stroje, ktoré prácu zefektívňovali. Aj keď na Slovensku zmeny prichádzali oveľa neskôr ako v západnej Európe, chceli sme ukázať túto paralelu,“ objasňuje Radovan Sýkora.

Vedci sa spočiatku zameriavali skôr na historické, geografické a štatistické údaje, než na opis konkrétnych pracovných postupov či nástrojov
Výstava otvára množstvo tém vo dvoch hlavných líniách: ukazuje spôsob života roľníkov na Slovensku, ale aj vedecký záujem o svet roľníka. Vedecké poznatky z čias polyhistora Mateja Bela sa spočiatku zameriavali skôr na historické, geografické a štatistické údaje, než na opis konkrétnych pracovných postupov či nástrojov a zefektívnenie roľníckej práce, to prišlo až neskôr. Napriek tomu v týchto dielach nachádzame cenné etnologické informácie.
Výstava predstaví aj osobnosti vedy a literatúry, ktoré sa vo svojej práci zaujímali o svet roľníka a rôzne spoločensko-historické udalosti, ktoré tieto osobnosti pri práci ovplyvňovali, napríklad aj prvopočiatky etnológie. Určitým pendantom k modelu roľníckeho domu je model vedeckej pracovne, predstavuje prostredie, v ktorom pracoval intelektuál. Hneď za ňou, v malom kútiku pripomínajúcom dobovú kaviareň, sme objavili aj starý výtlačok denníka Pravda, najstarších novín na Slovensku, ktoré už majú viac ako sto rokov. Výstavu dopĺňajú aj fotografie významných fotografov a etnografov Karola Plicku, Pavla Socháňa, Jána Dérera a ďalších.

Rozhovor medzi generáciami
„Na výstave si môže nájsť niečo zaujímavé každý. Odbornú verejnosť asi primárne zaujme vedecká časť s podrobnými informáciami, ale aj bežný návštevník v tejto časti výstavy spozná niečo bližšie napríklad o Matici slovenskej, Slovenskom národnom múzeu alebo o vzniku Univerzity Komenského, mnohé historické udalosti, diela a inštitúcie spojené so slovenskou etnológiou,“ hovorí riaditeľ SNM v Martine. Pre bežného návštevníka výstava Roľník a jeho svet otvára akoby album so starými rodinnými fotografiami – ibaže tu na vlastné oči vidí predmety, ktoré po celý život obklopovali generácie našich predkov. „Keď na výstavu prídu deti so starými rodičmi alebo s rodičmi, môže sa vytvárať vzájomný dialóg medzi generáciami. Dieťa býva zvedavé a starý rodič alebo rodič tieto predmety pozná, vie, na čo slúžili a ako sa používali, a môže mu odpovedať,“ dodáva Radovan Sýkora.

A keby pamäť či znalosti z histórie zlyhali, múzeum je na to perfektne vybavené: každému podá pomocnú ruku v podobe informačných kartičiek k jednotlivým exponátom. Ak si nie ste celkom istí, či pred sebou máte naozaj niekdajšiu nádobu na uchovávanie múky alebo soli, máte sa o čo oprieť. Pre najmladšie deti je v múzeu pripravená samostatná časť, v ktorej sa za pomoci hier zoznámia so základnými plodinami, aké sa u nás pestovali, a spoznajú aj zvieratá, aké sa doma chovali.
Naši predkovia snažili žiť veľmi prakticky, aktívne využívali svoj čas, lebo od toho závisela ich obživa, a nachádzali na to veľmi vynaliezavé spôsoby
Mohlo niečo na tejto výstave prekvapiť aj samotného múzejníka? „Na ľudovej kultúre ma neprestáva fascinovať, ako sa naši predkovia snažili žiť veľmi prakticky, aktívne využívali svoj čas, lebo od toho závisela ich obživa, a nachádzali na to veľmi vynaliezavé spôsoby. A hoci mali ťažkú prácu od rána do večera, našli si čas aj na seba navzájom. Rodina trávila spoločný čas oveľa intenzívnejšie ako dnes, hoci máme k dispozícii veľa technických výdobytkov, so svojimi blízkymi trávime stále menej času,“ uzatvára Radovan Sýkora.
Výstavu Roľník a jeho svet pripravilo Slovenské národné múzeum v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Martine a Ústavom etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V sídelnej budove SNM bude otvorená až do konca budúceho roka.