Umenie sa odsťahovalo do Humpolca. Viete, aké slávne diela nájdete v byte zberateľa?

Desaťtisícové mestečko na Vysočine preslávila komédia Marečku, podejte mi pero a pamätná hláška "Hliník se odstěhoval do Humpolce". Fiktívna postava Hliníka má v mestečku nielen svoj pomník - v podobe kameňa s nápisom Svému nejslavnějšímu přistěhovalci Hliníkovi vděční spoluobčané, ale aj recesistické múzeum Hlinikárium. Milovníci umenia však majú od roku 2018 ďalší dôvod vybrať sa sem. Tým je galéria 8smička. V priestoroch bývalej továrne na súkno môžu návštevníci dodnes za symbolických osem českých korún vidieť fantastické výstavy súčasného umenia. Čerešničkou na torte je návšteva Bytu zberateľa.

17.01.2025 06:00
Osmička, Humpolec, továreň, galéria Foto:
Bývalá textilná továreň v Humpolci sa premenila na galériu 8smička, do ktorej je vstupné 8 českých korún.
debata

Ak sa čudujete, prečo by sa niekto vybral do Humpolca, miestni už pri otvorení 8smičky o svojom výbornom nápade nepochybovali.

„Humpolecká lokácia nie je hendikep. 8smička je nová inštitúcia, ktorá ide príkladom ostatným a je ukážkou novodobého mecenášstva. Financujú ju miestne právnické i fyzické osoby. Do 8smičky je to rovnako ďaleko z Brna aj z Prahy, 8smička by sa mohla stať zastávkou pre unavených šoférov na 88. km na D1, miestom pre kontakt s umením na bežnej ceste z bodu A do bodu B," hovorila pred jej otvorením v apríli 2018 Marcela Straková, výkonná riaditeľka nadačného fondu. Nielen ona verí, že svet umenia nie sú len veľké mestá. Preto zóna 8smička mala poskytnúť priestor a výtvarné vzdelanie všetkým milovníkom umenia.

Kurátorka humpoleckej galérie Osmička Anežka... Foto: Katarína Sedláková
Osmička, Humpolec Kurátorka humpoleckej galérie Osmička Anežka Chalupová vie porozprávať príbeh ku každému vystavenému dielu.

Čas dal Strakovej za pravdu. Do Humpolca, rodného mesta výtvarníkov Zorky a Jana Ságlovcov, spisovateľa Jana Zábranu či básnika Ivana Magora Jirousa, ľudia cestujú diskutovať o výtvarnom umení architektúre, dizajne, ale aj o verejnom priestore. Úplne prvou, inauguračnou výstavou bola prehliadka Pocta súknu, ktorou sa chceli prihlásiť k humpoleckej textilnej histórii. Navyše výstavy textilného umenia sú v Česku skôr vzácne. Väčšina výstav je však zameraná na české umenie 20. storočia či súčasnosti.

V deň našej návštevy sa práve končila výstava venovaná tvorbe Jana Zrzavého (1890¤-¤1977), ktorý tiež pochádza z Vysočiny. Ako prvé návštevníka zaujme samotná továrenská budova s vysokým tehlovým komínom, kde galéria 8smička sídli. Názov nie je žiadnym nelogickým rozmarom – nachádza sa predsa v komplexe bývalého súkenníckeho areálu, ktorý sa od konca 19. storočia špecializoval na výrobu hrubého súkna.

Továreň na vlnené látky Karla Trnku sa v roku 1948 rovnako ako ďalšie humpolecké textilky stala súčasťou národného podniku Sukno. Vtedy sa závody zjednoteného textilného podniku prestali spájať s menami najznámejších humpoleckých továrnikov a začali sa označovať poradovými číslami 01 až 18. Budova, kde dnes sídli galéria 8smička, získala označenie 08. Továreň fungovala ako pradiareň vlnárskych závodov až do roku 1989. Schátraný objekt zrevitalizovali v roku 1995 ako sídlo spoločnosti Hranipex (vyrába nábytkové hrany).

Nízkorozpočtovou rekonštrukciou prešla továreň v roku 2010 a jej hlavným poznávacím znamením sa vtedy stala antracitová fasáda. Dnešnú podobu však budova získala až počas rekonštrukcie v rokoch 2016–2018, keď bola prestavaná na zónu pre umenie 8smička. Vtedy trojpodlažný objekt rozdelili na niekoľko častí – hneď po otvorení sa človek ocitne v umeleckej kaviarni 8smička, kde nevie, či si vybrať niektorý z lákavých zákuskov – nedajú tu dopustiť na českú klasiku, favoritmi sú veterník, venček či krémrole z lístkového cesta – slaný quiche alebo domáci kváskový chlieb. A k tomu vám ponúknu kávu z českej rodinnej pražiarne Ala Coffee.

Na výstave Prolog: Pozdní sběr v galérii... Foto: JAKUB KOUMAR
Pozdní sběr, Osmička, Josef Bolf Na výstave Prolog: Pozdní sběr v galérii 8smička v Humpolci uvidíte aj obrazy Josefa Bolfa.

A potom už zamierte za duševnou potravou do očarujúceho kníhkupectva plného umeleckých publikácií pre všetky vekové kategórie. Znalci sem chodia tiež po nádherne ilustrované knižky pre deti. A šup na výstavu. Hneď ako sa skončila tá od Zrzavého s poetickým názvom Kdybych já byl krásný jako Dionysos, bola na programe ďalšia, s titulom Prolog: Pozdní sběr – trvá do 19. januára. Tá na príklade nedávnych nákupov diel troch súčasných umelcov – Josefa Bolfa, Elišky Konečnej a Tadeáša Kotrbu predstavuje tri situácie, ktorým sa žiadny zberateľ umenia nevyhne.

Hlavnou vstupnou časťou Bytu zberateľa je... Foto: Katarína Sedláková
Osmička, Humpolec Hlavnou vstupnou časťou Bytu zberateľa je salónik, vzadu Ženský kútik.

Poďte na návštevu

Veľmi príhodný začiatok, najmä ak sa vám podarí prísť v piatok, keď sa dá v troch rôznych časoch navštíviť expozícia 7 +1 Byt zberateľa. Začiatky súkromnej humpoleckej umeleckej zbierky českého umenia 20. a 21. storočia siahajú do polovice 90. rokov. Za jej vznikom stoja manželia Bára a Zdeněk Rýznerovci, zakladatelia a mecenáši 8smičky, kde je zbierka dlhodobo zapožičaná. O umení a zberateľoch vie pútavo rozprávať kurátorka Anežka Chalupová, ktorá nás sprevádza práve Bytom zberateľa.

A tak sa jej pýtame, kto je vlastne zberateľ. Sympatická hostiteľka odpovedá: „Zberateľom môže byť každý, kto má nadšenie pre vec. Musí mať estetické cítenie a túžbu obklopovať sa výtvarným umením aj doma. Veľkí zberatelia, ktorí nakupujú diela na aukciách, majú v sebe aj adrenalín, túžia získať dielo do svojej zbierky, sú súťaživí. Každá zbierka má nejaké svoje línie, témy, odtláča sa do nej charakter človeka. Keď sa na zbierku pozriete, dokážete vystopovať, aký ten človek je, čo ho zaujíma. Ale aj o zbierku sa treba starať, je to akýsi živý organizmus, a aby sa dobre rozvíjal, treba sa naň dívať aj kriticky.“

V expozícii 7 + 1 Byt zberateľa je aj dielo od... Foto: Katarína Sedláková
Jiří Načeradský, Humpolec, Osmička V expozícii 7 + 1 Byt zberateľa je aj dielo od Jiřího Načeradského.

A ako prišli na koncept s originálnym názvom 7 +1 Byt zberateľa? "Vymyslela ho moja kolegyňa Ema Hanzlíková, ktorá je kurátorkou zbierky. Od začiatku sa vedelo, že priestor na 1. poschodí bude venovaný ukážke zbierky manželov Rýznerovcov. Aj majiteľom galérie sa zapáčil jej nápad koncipovať expozíciu ako návštevu v byte fiktívneho zberateľa. Vystavujeme síce diela zo zbierky manželov Rýznerovcov, ale dopĺňame ich aj zápožičkami od iných zberateľov, napríklad z Galérie Zlatá husa z Prahy od manželov Železných.

Keďže prezentujeme byt fiktívneho zberateľa, dáva nám to možnosť požičať si aj diela z iných inštitúcií, zo štátnych aj z krajských. Podstatný je pre nás príbeh, ktorý do expozície vložíme a chceme ho preniesť na diváka. Vymysleli sme to naozaj ako návštevu, preto sa sem dá dostať len v piatky v troch časoch – o 11.30, o 14. a 16.00 po predchádzajúcej rezervácii, pričom počet ľudí je limitovaný na desať – kvôli obmedzenému priestoru, aby mal každý dosť miesta i času si vystavené diela prezrieť."

Osmdesátky Čítajte viac Po Andrejovi Dúbravskom a Jakeovi Chapmanovi vystavujú v olomouckom Telegraphe diela z 80. rokov

Dodáva, že do Bytu zberateľa sa dá dostať len so sprievodcom a pri vystavených dielach nie sú žiadne popisky, veď ani zberateľ by v byte nemal žiadne popisky. „Chceme vytvoriť bližší dialóg, aby sa návštevníci nehanbili opýtať sa na dielo, ktoré ich zaujíma. Inštalácie sa po istom čase obmieňajú, aby sa k nám ľudia vracali – za hodinu a pol si podrobne pozrú diela a potom sú zvedaví, čo uvidia nabudúce. Vystavených je vždy okolo 80 diel,“ hovorí Anežka Chalupová. Podľa nej ide o malú časť zbierky Rýznerovcov, ktorú tvorí asi 700 diel.

7+1 izieb, nekonečno možností

Byt zberateľa sa návštevníkom prvýkrát otvoril v roku 2020, o dva roky neskôr sa konala prvá menšia obmena vystavených diel. V byte je mobilný nábytok od Dominika Langa, ktorý návštevníkom pomáha predstaviť si, v akej časti bytu sa práve nachádzajú.

„Do bytu sa vchádza cez halu, hlavnou vstupnou časťou je salónik, pokračuje pracovňa, spálňa, detská izba, kúpeľňa, poslednou miestnosťou je depozitár plus grafický kabinet, čo je miestnosť vložená do bytu – je to tá jednotka z názvu 7 plus jeden. Čiže s návštevníkmi si vždy prejdeme osem hlavných miestností,“ objasňuje Anežka. Expozície sa obmieňajú zhruba raz za pol roka. „Závisí to aj od zápožičiek, keď sa naše dielo niekam požičia, na jeho miesto dáme niečo nové, čím sa zasa zmenia vzťahy v byte. Navyše sa presúvaním mobilného nábytku dá prestavať scénografia tohto bytového divadla.“

Ako jedno z prvých diel v byte nás upúta farbami žiariaci obraz Tukany od Jiřího Sopka, hlavného predstaviteľa tzv. českej grotesky, ktorý pred časom vystavoval aj v bratislavskej galérii Danubiana. Anežka nás potom vedie do Ženského kútika, kde sústredili niekoľko obrazov maľovaných ženami. Upozorní nás na dielo Vejce od Josefa Šímu aj na obrázky Jana Křížka, ktorý skoro celý život žil vo Francúzsku.

Uprostred pracovne zaujme biely Stôl od... Foto: Katarína Sedláková
Stanislav Kolíbal, Humpolec, Osmička Uprostred pracovne zaujme biely Stôl od Stanislava Kolíbala, do ktorého zhmotnil premenlivosť času.

Podľa bielej knižnice je jasné, že sme sa dostali do pracovne, no tu je knižnica skôr miestom pre umelecké diela s témou hlavy. „Hlava je totiž sídlo inteligencie a vzdelania, ale aj pripomienka ľudského ega, preto je tu toľko hláv na jednom mieste“ vysvetľuje Anežka. Rozpráva nám o Zátiší u okna od Bohumila Kubištu z roku 1910, na skvostnom obraze si máme všimnúť prácu s imaginárnym svetlom. V pracovni nesmie chýbať stôl, a tento tu nie je hocijaký, ale od Stanislava Kolíbala zo začiatku 60. rokov, priam ikonické dielo českého sochárstva, v ktorom zhmotnil tému premenlivosť času. Kolíbalove diela boli žiadané na svetové výstavy aj do múzea moderného umenia MoMA v New Yorku, čo sa z Česka darilo ešte aj Karlovi Malichovi.

Z galérie Zlatá husa sú zapožičané aj ďalšie diela – Modrá hlava od Věry Janouškovej z 1966. a Kolíbalovo Torzo 6 s rukami v bok. Pri práci si občas treba odpočinúť, a tak Anežka upozorňuje na tri obrazy vyzývajúce na odpočinok – Kanál v Paríži od Aléna Diviša z roku 1927, Lindbergov príjazd do Paríža od Pravoslava Kotíka z rovnakého roku a obraz V Lisabonu od Jiřího Karsa z roku 1937.

Pravoslav Kotík: Lindbergov príjazd do Paríža Foto: Katarína Sedláková
pravoslav kotík, lindberg, Osmička, Humpolec Pravoslav Kotík: Lindbergov príjazd do Paríža

Priblíži, že Kars bol maliarom z medzivojnovej parížskej školy, v Paríži patril k vyhľadávaným autorom a mal zaujímavý život. Bol z nemeckej rodiny židovského pôvodu, pochádzal z Kralúp nad Vltavou, študoval na Akadémii v Mníchove, jeho spolužiakom bol napríklad Vasilij Kandinskij či Paul Klee, no pre židovský pôvod sa Kars musel rôzne sťahovať.

S manželkou sa v 20. rokoch usídlili v Španielsku pri Barcelone, neskôr sa presťahoval do Prahy, v roku 1939 utiekol zasa na juh a potom do Ženevy, jeho manželka, ktorá nebola židovského pôvodu, odišla spolupracovať s odbojom do Paríža. On sám v roku 1945 spáchal samovraždu, keď sa začalo hovoriť o holokauste – vyskočil z okna hotela v Ženeve. Kars bol tiež veľkým zberateľom, mal veľa diel umelcov parížskej školy. Doteraz sa však nevie, kde všetky jeho obrazy skončili.

František Kupka: Diagonálne plány Foto: Katarína Sedláková
František Kupka, Diagonálne plány, Osmička, Humpolec František Kupka: Diagonálne plány

Ešte sa nespamätáme z nečakaného príbehu, keď Anežka vraví, že po dielach umiernenej farebnosti nainštalovali niekoľko diel Červenej línie – tri obrazy spája červená farba. Prechádzame do spálne – tu hostiteľka upozorňuje na súčasné diela zo syntetickej organzy a na posteli umiestnené Vajce od sklára Václava Ciglera. Ten sa v 60. rokoch preslávil prácou s optickým sklom.

O chvíľu spoznávame jasný rukopis Františka Kupku. Kto by si nepamätal, že trvalo len šesť minút, kým v marci 2021 predali v londýnskej aukčnej sieni Sotheby's za rekordných vyše 230 miliónov českých korún jeho obraz Tryskání II. Kupka tým prekonal aj cenu obrazov svojej slávnej rodáčky Toyen. Tryskanie v Humpolci nenájdeme, ale zato tu majú Kupkove Diagonálne plány z roku 1924. Anežka nám rozpráva, že prvým vlastníkom tohto obrazu bol Camille Renault, majiteľ reštaurácie v Puteax, ku ktorému chodievalo veľa umelcov.

František Kupka: Tryskání II. / Le... Foto: Kamil Till, SNG
František Kupka: Tryskání II. František Kupka: Tryskání II. / Le Jaillissement II. 1922 – 1923. Súkromná zbierka
Dobrušská radnica Čítajte viac Autor najdrahších českých obrazov František Kupka vyrastal v špiritistickom kraji Orlických hôr

Dnes Puteax susedí s mrakodrapovou štvrťou La Défence, ale pred sto rokmi to bolo priemyselné predmestie, kam sa z Paríža cestovalo vlakom. Keď umelci nemali čím zaplatiť, maľovali pre hostinského obrazy. Z Renaulta sa stal významný zberateľ. Bodaj by nie, keď k nemu chodil nielen František Kupka, ale aj Marc Chagall a mnohí maliari, ale aj ďalšie významné osobnosti ako Sartre či Charlie Chaplin.

U Renaulta sa podávalo Souffle Kandinsky a vraj aj podľa Kupku pomenoval neskôr jeden z dezertov, chrlí historky Anežka. Ďalší Kupkov obraz v 8smičke je z roku 1933 a volá sa Vanoucí modře III., čo napovedá, že existujú aj ďalšie variácie obrazu: Vanoucí modře II. je v zbierke Národnej galérie Praha a Vanoucí modře I. zasa v Centre Georges Pompidou v Paríži.

Ďalší obraz Františka Kupku v 8smičke je z roku... Foto: Katarína Sedláková
František Kupka, Vanoucí modře III., Humpolec, Osmička Ďalší obraz Františka Kupku v 8smičke je z roku 1933 a volá sa Vanoucí modře III.

Len tento obraz je v rukách súkromných majiteľov. „Nekonečnosť pohybu bola životnou témou Františka Kupku. Vanoucí modře Kupka maľoval, keď pobýval v oblasti L'Esterel blízko Cannes a nechal na seba pôsobiť prírodné živly, ktoré potom zhmotnil vo svojich plátnach.“

Očarení Kupkom prechádzame do detskej izby s výjavom Žebravé děti od Josefa Čapka z roku 1918. „Pre Čapka to nebola výnimočná téma, výnimočná je však farebnosť a jeho práca so svetlom.“

Josef Čapek: Žebravé děti Foto: Katarína Sedláková
Josef Čapek, Osmička, Humpolec Josef Čapek: Žebravé děti

A potom je tu dielo Mikuláša Medka z cyklu Hry. Nechýbajú ani výtvory súčasných českých sochárok – zaujme nás plastika Anny Hulačovej s názvom Dialóg z roku 2020 z betónu a keramiky.

Sú to dve hlavy, ktoré majú namiesto tváre rovnú plochu. Aj bábky Evy Koťátkovej pôsobia trochu desivo – všetky majú deformovanú hlavu, čím chce podľa našej sprievodkyne autorka ukázať, ako školský systém deformuje deti.

Plastika Anny Hulačovej s názvom Dialóg z roku... Foto: Katarína Sedláková
Anna Hulačová, dialóg, Osmička, Humpolec Plastika Anny Hulačovej s názvom Dialóg z roku 2020 z betónu a keramiky.
Pohľad do detskej izby v expozícii 7 + 1 Byt... Foto: Katarína Sedláková
Byt zberateľa, Osmička, Humpolec Pohľad do detskej izby v expozícii 7 + 1 Byt zberateľa v galérii 8smička v Humpolci. Bábky so zdeformovanými hlavami sú od Evy Koťátkovej.

A ešte sú tu diela Zdeňka Sýkoru – Valčík aj Zahrada… Anežka by nám mohla rozprávať príbehy ako Šeherezáda hádam tisíc a jednu noc.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #galéria #umenie #osmička #hliník #zberateľ #Humpolec #Byt zberateľa