V novozrekonštruovaných priestoroch paláca minulý týždeň predstavili nový svätostánok umenia, ktorý oficiálne otvorí svoje brány návštevníkom v pondelok 24. februára. Bude to udalosť, veď o Mucha Muzeu informoval dokonca aj prestížny britský denník Financial Times, ktorý jeho návštevu odporúča svojim čitateľom medzi 50 naj destináciami v roku 2025 spolu s ostrovmi Galapágy.
Foto: Nadace Mucha
Múzeum má predstavovať prvý krok v realizácii projektu Savarin navrhnutého architektom Thomasom Heatherwickom, ale aj novú etapu starostlivosti o Muchov odkaz. Na tlačovej konferencii sa zúčastnil maliarov pravnuk Marcus Mucha, ktorý je výkonným riaditeľom Nadácie Mucha, spolu s japonskou historičkou umenia a kurátorkou Nadácie Mucha Tomoko Sato a tiež jedna z najrenomovanejších českých architektiek Eva Jiřičná, ktorá je autorkou koncepcie výstavy.
Pripomeňme, že Alfons Mucha, rodák z moravských Ivančíc, dosiahol v 90. rokoch 19. storočia slávu v Paríži. Prispeli k tomu jeho litografické plagáty herečky Sarah Bernhardtovej, ktorej popularitu Alfonsov pravnuk Marcus Mucha prirovnal k Angeline Jolie. Plagáty dovtedy neobvyklého predĺženého formátu s vinúcimi sa líniami, prirodzenými tvarmi a tlmenými farbami získali označenie „Le Styl Mucha“ a stali sa súčasťou nového dekoratívneho štýlu – secesie či po francúzsky art nouveau. Mucha si získal povesť najväčšieho dekoratívneho umelca sveta a jeho diela výrazne ovplyvnili vývoj výtvarného umenia.
Umelec pre ľudí
Alfons Mucha bol jedným z prvých umelcov s medzinárodným renomé nielen v Európe, ale aj v Amerike a dodnes inšpiruje umelcov z rozmanitých oblastí a kultúr, vrátane Hollywoodu, tetovania, japonských manga komiksov a street artu. Azda najviac sa Mucha preslávil plagátmi (od divadelných pre Sarah Bernhardtovú v úlohách Gismondy, Dámy s kaméliami či Médey cez dekoratívne panó – umelecké plagáty bez textu na ozdobenie stien s témou ročných období, kvetín, umenia, mesiaca a hviezd či drahokamov až po komerčné na sušienky), bol však nezvyčajne všestranný. Mucha bol maliar, sochár, fotograf a výtvarník v širokej škále médií, zároveň aj učiteľ a filozof. Sám chcel byť „umelcom pre ľudí“, jeho ideálom bolo zbližovať ľudí za účelom šírenia pokroku a mieru.
Foto: reprofoto Katarína Sedláková
Nové múzeum predstaví Muchu v celej šírke – od jeho detstva a dospievania na Morave cez to, ako sa jeho patrónom stal v Mikulove gróf Eduard Khuen-Belasi (otec chcel mať z Alfonsa pôvodne súdneho úradníka, neskôr bol vo Viedni učňom divadelného dekoratéra, no keď požiar zničil Ringtheater, najlepšieho zákazníka firmy, musel sa 21-ročný Alfons vrátiť na Moravu). Bohatý gróg Khuen-Belasi „objavil“ Muchov talent a poveril ho výzdobou svojich zámkov Emmahof a Gandegg v Tirolsku.
Práve tento šľachtic zohral v Muchovom živote zásadnú úlohu, bol jeho prvým mecenášom, vďaka zákazke na fresky mu umožnil získať formálne vzdelanie v Mníchove a v Paríži. Tiež podnietil Muchov záujem o slobodomurárstvo – zastával názor, že „členstvo v ňom je veľkou cťou“. Mucha neskôr napísal, že grófa Eduarda Khuen-Belasiho považoval za veľkú morálnu autoritu.
Foto: reprofoto Katarína Sedláková
Muchova expozícia ukáže jeho fotografie, aj tým sa totiž venoval (fotografovať začal ako 25-ročný), plagáty, skice, maľby, záujem o slobodomurárstvo a skončí sa v miestnosti venovanej reprodukciám jeho slávnej Slovanskej epopeje, ktorej originálne obrie niekoľkometrové plátna možno v súčasnosti vidieť na zámku v Moravskom Krumlove. Celkovo je v paláci Savarin vystavených asi 150 diel, z toho asi 90 originálov zo zbierok Nadácie Mucha, zvyšok sú reprodukcie. Expozíciu obohacujú aj digitálne projekcie, ktoré návštevníkov vtiahnu do deja.
Foto: Nadace Mucha / JAN HROMADKO
Japonci podľa neho robia mangu aj videohry
Ako povedal Alfonsov pravnuk Marcus Mucha, cieľom nie je vystavovať Muchove široko známe majstrovské diela, ale aj podeliť sa o umenie z rodinnej zbierky. To podľa neho poodhalí Muchovu mimoriadnu umeleckú dráhu začínajúcu sa v malom rakúsko-uhorskom mestečku, kde sa zrodila jeho láska ku slovanskej kultúre, cez Paríž konca 19. storočia, kde stvoril nový umelecký štýl a dobyl s ním svet, až po USA, kde ho čakala sláva a priateľstvá s prezidentmi a návrat do vlasti. „S nadšením ponúkame prierez Muchovým dielom v týchto výnimočných priestoroch, ktoré hrali tiež dôležitú úlohu v českých dejinách.“
Čítajte viac Pravnuk slávneho Alfonsa Muchu: Nemám vôbec talent maľovať
Apropo, v roku 1927 bola na mieste bývalej barokovej záhrady paláca založená slávna kaviareň Savarin, pomenovaná po právnikovi a labužníkovi Brillat-Savarinovi. Tu sa stretávali členovia českého Rotary klubu, čestní podnikatelia, ktorí si želali svetový mier – jeho členmi boli napríklad Jan Masaryk, Jindřich Waldes, majiteľ továrne Koh-i-noor, Miloš Havel, zakladateľ filmových ateliérov Barrandov, či vlastník železiarstva Vladimir Rott. V 30. rokoch minulého storočia sa v Savarine stretávali aj členovia Spoločenského klubu, ktorý založil priateľ Karla Čapka, novinár Ferdinand Peroutka so svojimi priateľmi.
Foto: Nadace Mucha / JAN HROMADKO
Palác začali rekonštruovať v roku 2019, autorom prestavby je britský ateliér Thomas Heatherwick Studio. V paláci majú do roku 2026 vzniknúť špeciálne galerijné priestory, kde by mohla byť umiestnená Slovanská epopeja. Na priamu novinársku otázku, či sa tam veľkorozmerné plátna naozaj ocitnú, Simon Johnson, CEO spoločnosti Crestyl, ktorá palác ako kultúrnu pamiatku zreštaurovala, povedal, že rokovania o tom stále prebiehajú a veria, že sen o umiestnení epopeje do Savarinu sa podarí uskutočniť v neskoršej etape.
Japonská kurátorka Tomoko Sato pracuje pre Nadáciu Mucha od roku 2007 a na tlačovke objasnila, že nielen Mucha mal k Japonsku veľmi zvláštny vzťah, ale dodnes si ho v tejto krajine veľmi vážia, cítia s českým umelcom veľkú spriaznenosť, berú ho za svojho a od 70. rokov minulého storočia sa tam každoročne koná niekoľko Muchových výstav. Ovplyvnil nielen japonskú avantgardu, ale aj dnešných tvorcov videohier, napríklad Final Fantasy. Mucha vo svojom umení podľa nej spojil východ so západom. „Som vašej krajine veľmi vďačná, že ste nám dali Muchu,“ vyznala sa Česku predtým, ako novinárom urobila fascinujúcu komentovanú prehliadku expozície.
Foto: Nadace Mucha
Autorka expozície, 85-ročná architektka Eva Jiřičná s humorom po moravsky povedala: „Já su tak stará, že pamatuje ten palác, ještě když jsem tu měla prodlouženou,“ čiže pomaturitný tanečný venček. Povedala, že v úžasnom priestore paláca – historickej pamiatky je dôležité spojenie s Muchovou osobnosťou.
„Pokiaľ my architekti urobíme prácu správne, nikto by si ju vlastne nemal všimnúť, vtedy to bude úspech,“ podotkla s tým, že hlavné je Muchovo dielo. V expozícii tak použila tlmené pastelové farby ako z Muchových plagátov. A potom už Tomoko Sato dodala, že keď prišla do grandiózneho Savarinu, ktorý ju ohúril, pochopila, že aj tunajší český barokový jazyk musel Muchu inšpirovať. „Týmto múzeom vraciame Muchu ku koreňom,“ vyhlásila kurátorka Tomoko Sato.
Foto: Nadace Mucha / JAN HROMADKO
Ešte pred vstupom do expozície novinárov upozornila na fresku na strope aj barokovú sochu Flóry. „Všimnite si jej postoj. Mnohé z neho môžete pozorovať aj pri plagáte Gismondy pre Sarah Bernhardtovú.“
