S Marcusom Muchom sme sa stretli v paláci Savarin mesiac pred oficiálnym otvorením nového múzea. Nadácia Mucha, kde je od roku 2016 Marcus výkonným riaditeľom, totiž novinárom urobila v predstihu prehliadku novej expozície.
Prezentovali ju spolu s japonskou kurátorkou Tomoko Sato, ktorá vyštudovala dejiny umenia a architektúry na univerzite v Readingu a muzeológiu v Manchestri. V minulosti pôsobila ako kurátorka v londýnskej galérii Barbican Art Gallery. O Muchovi urobila niekoľko výstav a vydala o ňom niekoľko kníh.
Autorkou expozície v jednom z najkrajších pražských barokových palácov je slávna architektka a dizajnérka Eva Jiřičná, ktorá má ateliéry v Londýne a Prahe. Po štúdiu na ČVUT a Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe odišla v roku 1968 na stáž do Londýna. Po augustovej okupácii sa Jiřičná nesmela vrátiť do Československa, no urobila kariéru vo Veľkej Británii. Od roku 1996 Eva Jiřičná pôsobila ako profesorka a vedúca ateliéru architektúry na AVU v Prahe. O rok neskôr sa stala členkou Kráľovskej akadémie umení v Londýne.
Foto: PETR TOPIČ / MFDNES + LN / Profimedia
Nemenej zaujímavý je príbeh Marcusa Muchu, ktorý mal predtým, ako nastúpil na čelo nadácie, úspešnú filmovú kariéru. V roku 2014 ho dokonca časopis Variety označil za jedného z nových hollywoodskych lídrov do 35 rokov. Dnes má Marcus 45 rokov, má dvojaké – české a britské – občianstvo, hovorí po česky, anglicky, francúzsky a japonsky a za svoju hlavnú úlohu považuje propagovať vo svete dielo svojho geniálneho predka Alfonsa Muchu.
Pod jeho vedením už nadácia usporiadala mnohé výstavy Muchovho diela vo vyše 30 mestách vrátane Paríža, Washingtonu, Tokia a Sydney. Okrem svetových veľkomiest však Marcus Mucha zavítal vlani v máji aj do Piešťan, kde otvoril výstavu Mucha a fotografia. Jeho predok totiž netvoril len slávne plagáty, ale aj sochy či fotografie.
Foto: Nadace Mucha
Život ako z filmu
Marcus stále zdôrazňuje, že je hrdý Čech, a tak rozhovor vedieme v češtine. Ospravedlňuje sa síce, že jeho deti, ktoré navštevujú pražské školy, hovoria po česky lepšie ako on, no azda len dve otázky mu spresním po anglicky. Keďže Marcus sa niekoľko rokov úspešne živil ako filmový producent a často hovoril o tom, ako túžil točiť filmy o Jamesovi Bondovi, moja prvá otázka smeruje k filmu.
Nenapadlo mu niekedy, že život jeho pradeda Alfonsa Muchu by bol dobrý námet na film? Alfons Mucha sa narodil 24. júla 1860 v mestečku Ivančice na južnej Morave (vzdialenom asi 30 km od Brna) do rodiny súdneho zriadenca Ondřeja Muchu. Otec najskôr chcel, aby pokračoval v jeho šľapajach, v roku 1877 mu aj dohodol prácu súdneho úradníka. On však vždy túžil maľovať a zaujímal sa o divadlo.
Keď Muchovi v roku 1878 zamietli prihlášku na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, pracoval na súde v Ivančiciach a popritom sa zapájal do amatérskych divadelných skupín a prispieval ilustráciami do miestnych satirických časopisov. Na jeseň 1881 odišiel do Viedne, kde sa stal učňom divadelného dekoratéra firmy Kautsky-Brioschi-Burghardt. Lenže už v decembri ho prepustili, keď veľký požiar zničil divadlo Ringtheater, najlepšieho zákazníka firmy.
Foto: reprofoto Katarína Sedláková
V rokoch 1882–1885 pracoval v Mikulove ako portrétista. Zoznámil sa s vlastníkom miestneho panstva, grófom Eduardom Khuen-Belasim, ktorý Alfonsa poveril výzdobou jeho zámkov Emmahof v Hrušovanoch a Gandegg v Tirolsku. Práve vďaka finančnej podpore tohto grófa mohol potom v rokoch 1885–1887 študovať na Akadémii výtvarných umení v Mníchove.
Neskôr sa Mucha dostal do Paríža, kde sa preslávil ako tvorca elegantných divadelných plagátov pre najslávnejšiu herečku tej doby Sarah Bernhardtovú (1844–1923). Sám Marcus Mucha popularitu Bernhardtovej prirovnal k Angeline Jolie. Osobitný štýl plagátov neskôr dostal v Paríži názov „le styl Mucha“. Na parížskej Svetovej výstave v roku 1900 už Muchu považovali za hlavného predstaviteľa nového štýlu art nouveu, čiže secesie.
Foto: Marek Antálek
Foto: Katarína Sedláková
Keď v roku 1904 Mucha po prvýkrát navštívil USA, dostalo sa mu vraj slávnostného uvítania a oslavovali ho ako najväčšieho tvorcu dekoratívneho umenia na svete. Mucha však okrem plagátov aj maľoval, venoval sa sochárstvu i fotografovaniu a dizajnu, bol učiteľom umenia i filozofom. Veril, že práve umenie povznáša svet a zbližuje ľudí, čím smeruje k pokroku a mieru. Svoje filozofické vízie stvárnil v Slovanskej epopeji – 20 monumentálnych plátnach s historickými námetmi. Na plátnach epopeje môžeme spoznať tvár jeho dcéry Jaroslavy. Okrem toho Mucha bol známy slobodomurár.
Foto: Marek Antálek
Plno námetov na film, nie? Čo na to Marcus?
"Chcel som byť režisér, v Anglicku, kde som vyrastal, som mal celkom úspech ako režisér spotov. Ja som však túžil ísť do Ameriky a režírovať filmy o Jamesovi Bondovi a podobne. Ale keď som sa presťahoval do Kalifornie, videl som, že je tam veľa režisérov, ktorí majú oveľa väčší talent ako ja, a aj tak mnohí nemajú prácu. Radšej som sa v Hollywoode zamestnal v agentúre, ktorá hľadá prácu najslávnejším hercom a režisérom. Mal som veľké šťastie, že som sa stretol s hercom Morganom Freemanom.
Práve hľadal niekoho, kto rozumie biznisu a tiež kreatívnym veciam a chcel by pracovať s jeho produkčnou spoločnosťou aj s jeho biznis partnerkou Lauren Craig. Obaja patria v Hollywoode k najslávnejším producentom. Dali mi veľa možností pracovať. Vďaka nim som sa ocitol aj v rebríčku najlepších 30 producentov pod 35 rokov, ktorý robí filmový časopis Variety. A viete čo? Dva týždne po tom, čo som dostal do tohto rebríčka, za mnou do Kalifornie prileteli rodičia. Otec John mi povedal, že už chce prestať pracovať a ak by sme sa celá moja rodina vrátila do Česka, dostal by som pozíciu výkonného riaditeľa v rodinnej nadácii, kde je otec prezidentom," začína svoje rozprávanie Marcus.
Foto: Nadace Mucha / JAN HROMADKO
So smiechom tvrdí, že sa rozhodol za 20 minút. Aj keď to vraj nebolo celkom ľahké – jeho manželka je Američanka aj deti sa narodili v Amerike. Dnes je to už desať rokov, čo žijú v Prahe a vidia tu aj svoju budúcnosť. „Sme česká rodina, ktorá tu má korene. Keby nebolo smutnej histórie 20. storočia, neboli by sme odtiaľto odišli. Vrátili sme sa a chceme pokračovať.“
Ale čo Mucha ako námet na film, pripomínam mu. „Viete, jeden z mojich kamarátov z univerzity bol Eddie Redmayne, ktorý má Oscara za film Teória všetkého, kde hral fyzika Stephena Hawkinga. Môžete si ho pamätať aj z filmu Dánske dievča. Keď sme sa stretli v Hollywoode, bavili sme sa o tom, že by mohol hrať Alfonsa Muchu. Ale je to ťažké. Neviem robiť nezávislé filmy, pracoval som vždy na veľkých štúdiových filmoch, aké robia Universal Studios alebo Sony.“
A čo tak nahovoriť na Muchu Morgana Freemana? Marcus sa smeje: „Morgan mal tiež záujem o Muchu. Myslel si, že bol Mexičan a že meno sa číta ‚Muča’. Keď zistil, že môj pradedo robil tie slávne plagáty herečky Sarah Bernhardtovej, ktoré miluje, bol veľmi šťastný. Pamätám si na krásnu večeru, kde sme sa o tom bavili.“
Foto: Nadace Mucha / JAN HROMADKO
Palácový happy end
Bral by sám Alfons Mucha ako happy end, že v paláci Savarin má teraz celé múzeum, ktorého koncepciu navrhla Eva Jiřičná? „Určite áno, keby Alfons tušil, že jeho dielo bude v jednom z najkrajších barokových pražských palácov v ulici Na příkopě – kúsok odtiaľ je Stavovské divadlo, kde Wolfgang Amadeus Mozart dirigoval po prvýkrát operu Don Giovanni, bol by šťastný. A z architektky Evy Jiřičnej dupľom.“
Čítajte viac Alfons Mucha v paláci. V Prahe otvárajú nový svätostánok secesného umelca
Zaujíma ma, ako sa Mucha, potomok výtvarníka chýrneho svojimi rafinovanými ornamentmi, dal dokopy s minimalistickou architektkou Jiřičnou. Osemdesiatpäťročná dáma prišla na prezentáciu v čiernych nohaviciach, bielom roláku a čiernej športovej bunde.
Foto: Nadace Mucha
„Z Evy sa stala kamarátka našej rodiny,“ vysvetľuje Marcus. Prvýkrát s ňou Muchovci spolupracovali pred troma rokmi, keď sa pri príležitosti rotujúceho českého predsedníctva v Rade Európskej únie konala Muchova výstava vo Valdštejnskej jazdiarni na Malej Strane, kde sídli Galéria hlavného mesta Prahy. Marcus pripomína, že výstava bola pod záštitou predsedu českého senátu Miloša Vystrčila.
„Považoval to za kultúrny klenot, a pre nás to bola veľká česť. Architektonickú časť prezentácie mala na starosti Eva Jiřičná a jej štúdio AI design. Spolupráca bola úžasná, takže keď sa vyskytla ďalšia možnosť prezentovať Muchu v Prahe, prvý, na koho sme si pomysleli, bola Eva Jiřičná. Našťastie mala čas aj chuť – takže výsledok môžete vidieť v paláci.“
Foto: Nadace Mucha
Hoci Marcus uznáva, že na prvý pohľad sa zdá ťažká úloha skombinovať štýl Jiřičnej a štýl Muchu spolu s barokovým palácom, radostne konštatuje, že to krásne funguje. "Architektka mala voľnú ruku, veď je umelkyňa a my umelcov vždy rešpektujeme. Sami sme ich mali niekoľko v rodine – nielen pradeda Alfonsa.
Jeho syn Jiří, teda môj dedo, bol spisovateľ. Moja prateta Jaroslava bola tiež umelkyňa, babička Geraldine, manželka Jiřího, bola skladateľka, ktorá žala úspechy po celom svete. My v Nadácii Mucha máme, samozrejme, nápady, podobne ako naša japonská kurátorka Tomoko Sato, odborníčka na Muchu, ale na prezentácii Muchovho príbehu sme sa dohodli spoločne. A hoci Eva Jiřičná na tlačovke pre novinárov povedala, že ak urobila prácu dobre, ľudia si v Muchovom múzeu budú všímať hlavne Muchu, nie architektúru, ja dúfam, že si ľudia všimnú aj architektúru a Evinu úžasnú prácu."
Šikovný fotograf
Keď sa vlani v Piešťanoch konala výstava Muchových fotografií, Marcus prezradil kolegyni Bianke Stuppacherovej, že doma nemá žiadny Muchov obraz. Pripomeniem mu to a chcem vedieť prečo.
Foto: Katarína Sedláková
„Reprodukcie máme, ale originály patria do múzea, nie do bytu, kde sú malé deti. A som rád, že originály tu vidí veľa ľudí – veď aj Alfons sníval o tom, aby veľa ľudí mohlo vidieť jeho dielo. Nás teší, že je stále populárny. Prezentujeme jeho dielo na tzv. Muchovej ceste – na nej sú jeho rodné Ivančice, Moravský Krumlov, kde je až do roku 2026 umiestnená jeho Slovanská epopeja, Hrušovany nad Jevišovkou, kde je zámok Emmahof, Doubravice nad Svitavou, zámok Zbiroh, kde Alfons maľoval epopeju, a Piešťany. Muchove výstavy v celom svete vidí ročne pol milióna ľudí. Alfons bol presvedčený, že keď ľudia budú vidieť jeho obrazy, budú šťastnejší. A kto je šťastný, je dobrý. Čím viac bude dobrých ľudí, tým lepší bude svet – v tejto pradedovej filozofii chceme pokračovať. On totiž nebol len umelec, ale aj filozof,“ zdôrazňuje jeho pravnuk Marcus.
Foto: reprofoto Katarína Sedláková
Ešte sa pýtam, ako sa Muchovcom podarilo dosiahnuť, že britský denník Financial Times odporúčal návštevu nového Mucha múzea svojim čitateľom. „Bolo to pre nás krásne prekvapenie, že sa múzeum ocitlo v zozname 50 najlepších miest, ktoré denník odporúča v roku 2025 navštíviť. Mucha bol hneď na začiatku spolu s Galapágmi. Kým ostrovy stvoril pánboh, obrazy a plagáty namaľoval Alfons, nie je to pekné?“
Foto: Katarína Sedláková
V expozícii nového múzea sú popri mnohých známych dielach aj také, ktoré sa doteraz ešte nikde nedali vidieť. Aké? „Napríklad Alfonsove študentské práce, ktoré vytvoril ešte pred odchodom do Paríža. Vystavujeme aj štúdie k plátnam Slovanskej epopeje. Osobne mám najradšej portrét svojho deduška Jiřího. Veľa ľudí nevie, že Alfons nerobil len plagáty a obrovské maľby Slovanskej epopeje, ale bol aj významným fotografom. Jeho fotografie sme prezentovali už vlani v rámci Muchovej cesty v Piešťanoch, v Ivančiciach, Moravskom Krumlove a inde na južnej Morave. Tu v múzeu máme čiernobielu fotografiu jeho syna Jiřího, neskôr rovnaký motív Alfons namaľoval ako obraz, aby mohol svojho milovaného syna vidieť vo farbe. To je jedna z mojich najobľúbenejších vecí, ktoré ukážeme.“
Foto: Reprofoto Katarína Sedláková
Spomeniem si, že Marcusovi mnohí pripomínajú jeho podobu so slávnym predkom. „Hej, bolo pre mňa vtipné, keď sme sa z Kalifornie presťahovali do pražského bytu, kde je veľa starožitností. Mladší syn mal vtedy len rok a pol a o starožitný nábytok a podobné veci sa vôbec nezaujímal. Keď však zbadal fotku Alfonsa, kde má sedemnásť rokov, vykríkol: Tata! Hoci sa podobáme, ja vôbec nemám talent ako on. Alfons bol svetová hviezda, ja ho len môžem propagovať po svete.“
Od epopeje ku komiksom
Foto: reprofoto Katarína Sedláková
Zostáva ešte zložitá otázka, kde vystavovať Slovanskú epopeju. Sú plány na presťahovanie epopeje do pražského paláca Savarin reálne? "Teraz sa dá Slovanská epopeja vidieť v meste Moravský Krumlov, čomu sa tešíme a považujeme to za dôležité. V ťažkých vojnových časoch Krumlov epopeju zachránil, bez neho by dnes možno už neexistovala. Alfons však vždy mal sen, že ľudia z celého sveta sa budú môcť prísť pozrieť na epopeju, aby pochopili svet slovanstva a jeho utopické vízie budúcnosti.
Foto: Katarína Sedláková
Preto by sme v budúcnosti radi epopeju mali v Savarine, ktorý je v ulici Na příkopě v centre hlavného mesta Prahy. Savarin nie je len palác, patria k nemu ďalšie pozemky, kde by sa dala vystaviť epopeja. Slávny britský architekt Thomas Heatherwick už pre ňu navrhol priestory. Zaujímavé je, že v mladšom veku sa aj Heatherwick inšpiroval dielami Muchu a dnes je jedným z najslávnejších architektov sveta. Netušil, že raz bude skicovať budovu práve podľa Alfonsových plánov. Keby to Alfons vedel, iste by bol veľmi šťastný," nazdáva sa Marcus.
Jeho pradeda Alfonsa Muchu milujú ľudia po celom svete. Zvláštne sa zdá, že je mimoriadne populárny práve v Japonsku, kde niekoľko rokov žil aj Marcus. Tomoko Sato už na tlačovke hovorila, že Muchu zaujímalo japonské umenie a Japoncov, naopak, dodnes veľmi oslovuje to jeho. Inšpiruje dokonca aj komiksy. "Viete, kedysi boli komiksy pre ženy nudné, boli len o tom, ako si ženy musia nájsť manžela a vychovávať deti. Keď spoznali Muchov štýl, Japonky povedali, že chcú komiksy o tom, ako budú chodiť s rockovými hviezdami.
Aj dnes v Amerike sú populárne komiksy, videohry či pouličné umenie, ktoré sa inšpiruje Muchom. A kubánsko-americký umelec Joe Quesada robí komiksy pre štúdio Marvel, vytvoril napríklad komiks Wolverine v štýle Muchu. Mimochodom, poznáte videohru Final Fantasy? Vytváral ju japonský umelec Jošitaka Amano, ktorého tiež inšpirovali diela Muchu. Keď prvýkrát stretol môjho otca, bol nadšený. Dnes sa priatelíme a vždy, keď cestujem do Japonska, ideme spolu na pivo."
Presne v deň, keď sa otvorí Muchovo pražské múzeum, sa začína aj samostatná putovná výstava Timeless Mucha: The magic of line (Nadčasový Mucha: čaro línie) v múzeu The Phillips Collection vo Washingtone. Tá sa pozrie na diela Alfonsa Muchu i poslednej generácie umelcov, ktorých inšpiroval k tvorbe psychedelických rockových plagátov, obalov albumov, komiksov či japonskej mangy.
Foto: Katarína Sedláková
Deň otvorenia Muchovho múzea pripadá zhodou náhod na tretie výročie vypuknutia vojny na Ukrajine. „Alfons chcel, aby ľudia žili v mieri. Jedno z pláten epopeje v Moravskom Krumlove sa volá Po bitvě u Grunwaldu, kde poľský kráľ Vladislav II. Jagelovský spolu s litovským veľkokniežaťom Vitoldom spoločne bojovali proti Rádu nemeckých rytierov. V roku 1410 triumfálne vyhrali, no Mucha zobrazil výjav po bitke, kde je kráľ Vladislav namiesto radosti zarmútený stratami v bitke na oboch stranách. Podobné je to s obrazom Po bitvě na Vítkově. Unikátne je, že kráľ smutný – vidí mŕtvych ľudí a mŕtve kone a hovorí si, ako môžeme byť takí hlúpi a riešiť problémy vojnou. Keby Alfons videl, ako dnes Slovania bojujú proti sebe, bol by veľmi smutný,“ myslí si Marcus Mucha.
Foto: Katarína Sedláková
Foto: Katarína Sedláková
Teší sa však, že Muchovo múzeum sa ocitne na svetovej mape umenia. Doteraz ľudia cestovali do Prahy, ak sa zaujímali o dejiny, pamiatky či pivo. Nechodili však špeciálne kvôli výtvarnému umeniu. „Koho zaujíma Klimt, ide si jeho diela pozrieť do Viedne, za Picassom idú ľudia do Paríža či Barcelony. V Prahe teraz bude unikátny Mucha, ktorý by mohol pritiahnuť turistov. Každý rok vidí naše Muchove výstavy vo svete pol milióna ľudí. Väčšina z nich netušila, že Alfons bol Čech, považovali ho za Francúza, lebo jeho najslávnejšie diela vznikli v Paríži. Po pozretí našich výstav 70 percent ľudí chce ísť do Prahy. Keď sem prídu, ponúkneme im návštevu Muchovej cesty, ktorá ich zavedie nielen na Moravu, ale aj do Piešťan. Alfons bol hrdý Čech, myslím, že naša výstava prekvapí aj ľudí, ktorí Muchu dobre poznajú. Dúfam, že sa sem prídu pozrieť aj Slováci,“ lúči sa s nami Marcus.
