Prvá z výtvarníčok
Spolok okrem iného udeľuje Cenu Spolku výtvarníkov Slovenska za celoživotný prínos, ktorá má odbornú a spoločenskú vážnosť. Nedávno ju po prvý raz získala žena – maliarka Marta Chabadová. V Spolku výtvarníkov Slovenska je totiž veľká konkurencia, sú v ňom autori silného kalibru, takže nie je ľahké presvedčiť.
Foto: archív autorky
O to viac sa výtvarníčka z ocenenia teší: „Spolkový život je pre mňa dôležitý. Znamená do určitej miery aj väčšiu možnosť vystavovať, a to nielen doma, ale aj v zahraničí, čo v minulosti nebolo samozrejmé. Spolok rieši problémy výstavné i spoločenské, ale pre nás výtvarníkov sú dôležité hlavne stretnutia na kolektívnych a individuálnych výstavách. Dáva nám to pocit spolupatričnosti. V Spolku výtvarníkov som od jeho založenia v roku 1993 a patrím k spoluzakladateľom,“ hovorí Marta Chabadová.
Foto: archív Marty Chabadovej
Iniciátormi založenia SVS boli umelci zo Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá vznikla v roku 1957, s cieľom vyhraniť sa voči socialistickému realizmu. Napriek tomu, že jej členovia boli v minulom režime perzekvovaní, stali sa z nich legendy slovenskej moderny a výrazne ovplyvnili vývoj umenia u nás. Z iniciatívy niektorých galandovcov, najmä Vladimíra Kompánka, Rudolfa Krivoša, Milana Laluhu a Andreja Rudavského, vznikol po revolúcii Spolok výtvarníkov Slovenska, ktorý združil kvalitných výtvarníkov na nových princípoch.
Spájala ich najmä túžba konfrontovať svoju tvorbu so zahraničím a vôbec, slobodne sa stretávať a vystavovať. Vďaka spolku mala takú možnosť aj Marta Chabadová, jej výkon je ocenený a ona povzbudená: „Spolková cena je aj príjemné zadosťučinenie a potvrdenie správneho smerovania v mojej vlastnej tvorbe. Ja som ako prvá z výtvarníčok dostala spolkovú cenu, čím som, dúfam, otvorila možnosť aj pre iné nadané výtvarníčky nášho spolku. Cena nebola za konkrétne dielo ani obdobie, ale za tvorbu ako celok.“
Kontakt s Parížom
Spolková činnosť na Slovensku má dlhú tradíciu, spolky sú živé slobodné organizmy, ktoré reagujú na dobu a sú aj jej svedectvom. Aj tento spolok (SVS) bol a je rozmanitý, slobodný v pravom slova zmysle. Jeho členmi boli aj Vincent Hložník, Michal Jakabčic, Viera Žilinčanová. Dnes je to najmä silná stredná generácia Peter Pollág, Milan Lukáč, Oto Bachorík, Juraj Čutek. Z mladších autorov Xénia Bergerová, Milina Zimková, Ondrej 4. a mnohí ďalší.
Aktivity Spolku výtvarníkov sú rozmanité. Pred desiatimi rokmi vyšla publikácia 20 rokov SVS – Osobnosti, Udalosti, Diela, ktorú zostavila tajomníčka a kurátorka spolkových výstav Mária Horváthová. Kniha prináša veľa faktov o našom výtvarnom umení a obsahuje aj veľa fotodokumentov, ktoré sú dnes už históriou Spolku. Mnohí umelci tam spomínajú aj na chvíle, keď Spolok výtvarníkov vznikal. Bolo to v budove Bratislavskej konskej železnice a už nebohý Ľubo Zelina si vo svojom príspevku zafilozofoval asi v tom zmysle, že aj naše umenie sa uberá ako vlaky rôznymi trasami, rôznymi rýchlosťami, ale vždy napreduje. Je to presne tak, a Spolok výtvarníkov Slovenska je taký obrazne povedané, výkonný rušeň. Tiež si zaslúži cenu.
Pozoruhodná je skutočnosť, že Spolok výtvarníkov Slovenska každý rok vydáva spolkový katalóg, ktorý svojou obrazovou a textovou náplňou nemá u nás obdobu a je živým a aktuálnym zrkadlom doby. Pripomína rozmanité aktivity, výstavy SVS na Slovensku i v zahraničí – vlani to bola výstava v juhokórejskom Soule a v Tokiu, ale i vo Viedni, Budapešti či v Krakove. Spolok už tridsať rokov prevádzkuje i ateliér slovenských umelcov v Cité internationale des arts v Paríži, v ktorom dodnes žilo a tvorilo viac ako dvesto slovenských umelcov. A to je naozaj výnimočný počin, ktorý si tiež zaslúži uznanie.
