Pre samotného autora znamená táto výstava, ktorej hlavným protagonistom je hudobník Miroslav Žbirka, medzník aj vo vlastnej tvorbe. Procházka vystavuje od roku 1968. Spevák ho pustil do svojho najbližšieho súkromia aj preto, že spolu vyrastali od čias základnej školy. V období uvoľnenia režimu a Pražskej jari sa mladý fotograf rozhodol, že bude mapovať život svojho priateľa, začínajúceho hudobníka a speváka. Tak vznikla línia, z ktorej by sa dal pokojne zložiť aj život Modusu či takej osobnosti, akou je aj Marika Gombitová, ktorej fotografie vystavoval Peter Procházka pred rokom. Teraz „prišiel rad“ na Mekyho.
"V tom čase vyšla kniha Ladislava Mňačka Ako chutí moc a po jej prečítaní som sa rozhodol, že budem tak ako Frank, mapovať život svojho priateľa,“ povedal fotograf, ktorému sa cez objektív podarilo zachytiť celý príbeh. Či už je to Mekyho prvá cigareta, alebo koláž skúšobných fotiek mladíkov Mira a Petra v čase puberty, ktorým vraj síce chýbalo podľa slov už profesionálneho fotografa červené svetlo, ale zaujímavé určite sú. Zobrazujú totiž spevákovu osobnosť v podobe, v akej ho ešte nepoznáme.
Hoci sa Procházka v súčasnosti už s Mirom Žbirkom príliš často nestretáva, ale jeho fanúšikom byť neprestal. Dlhá spoločná cesta neoklame: „Sme kamaráti z detstva. Spolu sme začínali s bigbítom. Ja som bol zaľúbený do Rolling Stones a Meky do Beatles. Raz dostal Miro od manželky k narodeninám knihu s originálnym podpisom Johna Lennona a na druhej strane som neskôr urobil fotografiu, kde má na tričku Micka Jaggera… Tým končí aj akési počiatočné obdobie hudobníckeho vývoja,“ povedal Procházka, na ktorého fotografiách môžu návštevníci galérie ešte do 30. septembra vidieť Mekyho v niekdajšom centre umenia v amfiteátri v Bojniciach, na Bratislavskej lýre alebo ako oddychuje. Dokumentovanie života speváka sa pre fotografa najskôr stalo hoby, no dnes je dôvodom na úctu, ktorú príbeh zavesený na stene vyvoláva.
