Svetový objav: V Levoči máme vzácnu bustu z 15. storočia od majstra renesancie Donatella. Mala namaľovanú očnú linku

Busta zobrazuje mladú Cecíliu z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov, ktorá sa vzoprela vôli svojho otca a namiesto „výhodného vydaja“ sa chcela uchýliť do kláštora. Donatello dielo vyhotovil pravdepodobne počas svojho desaťročného pobytu v Padove, keď sa ho do svojich služieb snažil získať Cecíliin starší brat Lodovico III. Gonzaga.

Sochár Donatello patrí spolu s Bruneleschim, Ghibertim a Massaciom k zakladateľom talianskej renesancie. Bustu Cecílie Gonzaga vytvoril niekedy v polovici 15. storočia, no presnejšie to zatiaľ nevieme. „O tom, že je to na 99,9 percenta pravý Donatello, svedčí jeho štýl, detailne vypracovaný plytký reliéf na šatách a vlasoch, ale aj niektoré črty tváre typické pre Donatella a jeho školu. Ale kľúčový je latinský nápis na podstavci CECILIAE GONZAGAE OPUS DONATELLI. Ku stopercentnej istote nám chýbajú len písomné pramene ako napríklad zmienka o tomto diele v archívoch, v listoch,“ vysvetľuje historička umenia Marta Herucová, autorka tohto unikátneho objavu.

Foto: SNM - Spišské múzeum v Levoči

Donatello v Levoci Busta, ktorej autorom je s najväčšou pravdepodobnosťou taliansky majster renesancie Donatello, zobrazuje Cecíliu Gonzaga a dopepozitára Spišského múzea v Levoči sa dostala z kaštieľa Csákyovcov v Spišskom Hrhove.

„Objaviť v Levoči Donatellovu bustu, to je ako nájsť tam portrét od Leonarda da Vinciho alebo Michelangela. Navyše, len zopár Donatellových prác je možné vidieť mimo Talianska, najviac ich je vo Florencii a v Padove. Objavy podobné tomu z Levoče sú už dnes veľmi zriedkavé,“ uvádzajú múzejníci. Navyše Donatello signoval len niektoré diela, len sedem jeho diel je signovaných. Ak sa potvrdí autorstvo levočskej busty, pôjde o ôsme dielo v celosvetovom meradle. Ako sa však Donatello ocitol v Levoči?

Foto: Musei del Bargello,.Florencia, Patrick A. Rodgers

david-donatello-bargello Donatellov Dávid - elegantná bronzová socha v Musei del Bargello vo Florencii.

Podobizeň Cecílie Gonzaga sa nachádzala v kaštieli Csákyovcov v Spišskom Hrhove a medzi rodom Csákyovcov a Gonzagovcov existovali spojenia, ktorých nitky skúmala historička umenia Marta Herucová. Rodina Csákyovcov vlastnila bohatú zbierku originálov umeleckých diel od čias gotiky, kaštieľ v Hrhove opustila po druhej svetovej vojne. Neskôr sa v kaštieli usídlila „dievčenská polepšovňa“ – reedukačný ústav na prevýchovu mladých slečien. V tom čase Donatellovej buse pribudla aj očná linka nakreslená perom, až napokon riaditeľka ústavu usúdila, že bude lepšie „predmet“ venovať múzeu.

Tak sa Donatellova Cecília v roku 1975 dostala do zbierok Spišského múzea a tam si ju až v roku 2019 všimla historička umenia Marta Herucová z Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV. Busta bola označená ako dielo neznámeho autora z 19. storočia, no zároveň podpísaná menom Donatella a to nemali vtedajší napodobňovatelia vo zvyku. Jej bádateľská cesta za pravdou trvala päť rokov. „Dostala som priestor na skúmanie a podporu vtedajšej riaditeľky Spišského múzea v Levoči Márie Novotnej, až som krok po kroku dospela k presvedčeniu, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide skutočne o Donatella,“ hovorí.

Foto: SNM - Spišské múzeum v Levoči

Donatello v Levoci - zaber zozadu Podobizeň Cecílie Gonzaga - pohľad zo zadnej strany odkrýva typický renesančný účes. Autorom busty, ktorá sa našla v kaštieli Csákyovcov v Levoči, je s najväčšou pravdepodobnosťou taliansky majster renesancie Donatello.

Falšovanie renesančných umeleckých diel bolo v móde v 19. storočí, keď si mešťania radi vyzdobovali príbytky „zaručene pravými“ napodobeninami. Lenže aj vtedajší falšovatelia boli „slušní“ a nepodpisovali svoje diela menami veľkých majstrov. Levočský Donatello podpísaný je a práve tento podpis nasadil bádateľke „chrobáka do hlavy“. Porovnania s inými Donatellovými dielami v konzultácii s múzeom vo Florencii napokon potvrdili zhodu na 99,9 percenta.

Foto: Staatliche Museeen Berlin

Donatello Madonna Pazzi Donatellova Madonna Pazzi v Staatliche Museeen Berlin.

Výskum Marty Herucovej bol publikovaný v prestížnom odbornom časopise Revue de l'Art a ocenený Cenou Slovenskej akadémie vied. Autorka výsledky svojho bádania prezentovala aj na verejných prednáškach na Slovensku a v súčasnosti dokončuje monografiu na túto tému.

Aký bude ďalší osud Dotnatellovej levočskej busty? Cieľom každého múzejníka je, aby sa vzácne diela prezentovali verejnosti, pôvodný plán bol prezentovať bustu v trezorovej miestnosti v Kláštore minoritov v Levoči. V roku 2014 sa zo však Slovenska „podarilo“ vyviezť Berniniho bustu pápeža z pozostalosti po Ernestovi Zmetákovi pod označením, že ide o napodobeninu (pričom originál nebol nikde inde k dispozícii). Táto situácia by sa už pri Donatellovi nemala opakovať, lebo dielo je riadne zaevidované, a tak by bustu mal pred vývozom do zahraničia aj pred nevhodnou manipuláciou ochrániť Zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.

Zástupcovia združenia Otvorená kultúra sa však o vzácnu pamiatku obávajú vzhľadom na súčasný trend dosadzovania nekompetentných ľudí na riadiace miesta v oblasti kultúry. Po odvolaní riaditeľky Spišského múzea v Levoči bez udania dôvodu meno jej nástupcu ešte nie je známe. Podľa informácií TASR sa Spišské múzeum v Levoči pod vedením poverenej riaditeľky Zdenky Sninčákovej rozhodlo sprístupniť verejnosti mramorovú bustu Cecílie Gonzagy, ktorú s vysokou pravdepodobnosťou vytvoril taliansky renesančný majster Donatello, v budove historickej radnice v centre Levoče. Slávnostné uvedenie busty v expozíciách múzea naplánovali na jeseň tohto roka.

Foto: SOGA

Bernini Bustu Pavla V. ponúkali v aukcii za 47-tisíc eur, teraz sa zdá, že jej hodnota je 150-násobne vyššia.