Busta zobrazuje mladú Cecíliu z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov, ktorá sa vzoprela vôli svojho otca a namiesto „výhodného vydaja“ sa chcela uchýliť do kláštora. Donatello dielo vyhotovil pravdepodobne počas svojho desaťročného pobytu v Padove, keď sa ho do svojich služieb snažil získať Cecíliin starší brat Lodovico III. Gonzaga.
Sochár Donatello patrí spolu s Bruneleschim, Ghibertim a Massaciom k zakladateľom talianskej renesancie. Bustu Cecílie Gonzaga vytvoril niekedy v polovici 15. storočia, no presnejšie to zatiaľ nevieme. „O tom, že je to na 99,9 percenta pravý Donatello, svedčí jeho štýl, detailne vypracovaný plytký reliéf na šatách a vlasoch, ale aj niektoré črty tváre typické pre Donatella a jeho školu. Ale kľúčový je latinský nápis na podstavci CECILIAE GONZAGAE OPUS DONATELLI. Ku stopercentnej istote nám chýbajú len písomné pramene ako napríklad zmienka o tomto diele v archívoch, v listoch,“ vysvetľuje historička umenia Marta Herucová, autorka tohto unikátneho objavu.

„Objaviť v Levoči Donatellovu bustu, to je ako nájsť tam portrét od Leonarda da Vinciho alebo Michelangela. Navyše, len zopár Donatellových prác je možné vidieť mimo Talianska, najviac ich je vo Florencii a v Padove. Objavy podobné tomu z Levoče sú už dnes veľmi zriedkavé,“ uvádzajú múzejníci. Navyše Donatello signoval len niektoré diela, len sedem jeho diel je signovaných. Ak sa potvrdí autorstvo levočskej busty, pôjde o ôsme dielo v celosvetovom meradle. Ako sa však Donatello ocitol v Levoči?

Podobizeň Cecílie Gonzaga sa nachádzala v kaštieli Csákyovcov v Spišskom Hrhove a medzi rodom Csákyovcov a Gonzagovcov existovali spojenia, ktorých nitky skúmala historička umenia Marta Herucová. Rodina Csákyovcov vlastnila bohatú zbierku originálov umeleckých diel od čias gotiky, kaštieľ v Hrhove opustila po druhej svetovej vojne. Neskôr sa v kaštieli usídlila „dievčenská polepšovňa“ – reedukačný ústav na prevýchovu mladých slečien. V tom čase Donatellovej buse pribudla aj očná linka nakreslená perom, až napokon riaditeľka ústavu usúdila, že bude lepšie „predmet“ venovať múzeu.
Tak sa Donatellova Cecília v roku 1975 dostala do zbierok Spišského múzea a tam si ju až v roku 2019 všimla historička umenia Marta Herucová z Ústavu dejín umenia Centra vied o umení SAV. Busta bola označená ako dielo neznámeho autora z 19. storočia, no zároveň podpísaná menom Donatella a to nemali vtedajší napodobňovatelia vo zvyku. Jej bádateľská cesta za pravdou trvala päť rokov. „Dostala som priestor na skúmanie a podporu vtedajšej riaditeľky Spišského múzea v Levoči Márie Novotnej, až som krok po kroku dospela k presvedčeniu, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide skutočne o Donatella,“ hovorí.

Falšovanie renesančných umeleckých diel bolo v móde v 19. storočí, keď si mešťania radi vyzdobovali príbytky „zaručene pravými“ napodobeninami. Lenže aj vtedajší falšovatelia boli „slušní“ a nepodpisovali svoje diela menami veľkých majstrov. Levočský Donatello podpísaný je a práve tento podpis nasadil bádateľke „chrobáka do hlavy“. Porovnania s inými Donatellovými dielami v konzultácii s múzeom vo Florencii napokon potvrdili zhodu na 99,9 percenta.

Výskum Marty Herucovej bol publikovaný v prestížnom odbornom časopise Revue de l'Art a ocenený Cenou Slovenskej akadémie vied. Autorka výsledky svojho bádania prezentovala aj na verejných prednáškach na Slovensku a v súčasnosti dokončuje monografiu na túto tému.
Aký bude ďalší osud Dotnatellovej levočskej busty? Cieľom každého múzejníka je, aby sa vzácne diela prezentovali verejnosti, pôvodný plán bol prezentovať bustu v trezorovej miestnosti v Kláštore minoritov v Levoči. V roku 2014 sa zo však Slovenska „podarilo“ vyviezť Berniniho bustu pápeža z pozostalosti po Ernestovi Zmetákovi pod označením, že ide o napodobeninu (pričom originál nebol nikde inde k dispozícii). Táto situácia by sa už pri Donatellovi nemala opakovať, lebo dielo je riadne zaevidované, a tak by bustu mal pred vývozom do zahraničia aj pred nevhodnou manipuláciou ochrániť Zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.
Zástupcovia združenia Otvorená kultúra sa však o vzácnu pamiatku obávajú vzhľadom na súčasný trend dosadzovania nekompetentných ľudí na riadiace miesta v oblasti kultúry. Po odvolaní riaditeľky Spišského múzea v Levoči bez udania dôvodu meno jej nástupcu ešte nie je známe. Podľa informácií TASR sa Spišské múzeum v Levoči pod vedením poverenej riaditeľky Zdenky Sninčákovej rozhodlo sprístupniť verejnosti mramorovú bustu Cecílie Gonzagy, ktorú s vysokou pravdepodobnosťou vytvoril taliansky renesančný majster Donatello, v budove historickej radnice v centre Levoče. Slávnostné uvedenie busty v expozíciách múzea naplánovali na jeseň tohto roka.

Kto je Donatello?
Donato di Niccoló di Betto Bardi. Tak znie celé meno sochára Donatella, ktorý patrí medzi historicky najvýznamnejších umelcov v tomto odvetví. Rodák z Florencie a tiež preslávený architekt či predstaviteľ výtvarného umenia obdobia ranej renesancie zomrel 13. decembra 1466.
Narodil sa okolo roku 1386 v rodine prostého robotníka – jeho otec Niccolò bol česáčom vlny. Dátum jeho narodenia nie je presne známy; datuje sa rozmedzie rokov 1382 až 1387.
Začínal ako maliar
Presne známe nie sú ani jeho umelecké začiatky. Hovorí sa však, že prvé umelecké kroky ho viedli k maliarstvu a za jeho prvého učiteľa je považovaný Florenťan Lorenzo di Bicci.
Začiatkom 15. storočia prešiel naplno k sochárstvu – okolo roku 1403 sa jeho meno uvádza medzi členmi Ghibertiho dielne pri práci na prvých dverách florentského baptistéria.
O tri roky neskôr už vytvoril prvé samostatné dielo, a to dve mramorové sošky prorokov umiestnených na boku (Porta della Mandorla) florentského dómu. Pri týchto prácach sa spriatelil s iným velikánom florentskej renesancie – architektom Filippom Brunelleschim.
Kvalitatívne stúpal
Z rokov 1410 až 1412 pochádza jeho prvé významné dielo – skulptúra biblického kráľa Dávida pôvodne tvorená pre florentský dóm, neskôr umiestnená v Palazzo Vecchio.
S rastúcim počtom vyhotovených diel jeho práce naberali na kvalitatívnom podaní. Prejavilo sa to na dokonalejšom stvárnení postáv, šiat, tvárí a ich mimiky. Neforemný mramor zmenil na látku, hebkú a vláčnu, šaty presvedčivo vykresľovali postavu človeka.
Príkladom umeleckého napredovania v Donatellovom ranom období je Svätý Ján Evanjelista (1408 až 1415) a skulptúry Svätý Marek (1411 až 1412) a Svätý Juraj (1416) pre Kostol Orsanmichele.
Sochu svojho patróna sv. Marka si u Donatella objednal cech obchodníkov s ľanom. Plastika mimoriadnej kvality, považovaná za priekopnícke dielo pre umenie ranej talianskej renesancie, zaujala aj samotného Michelangela. Donatellovi sa podarilo vytvoriť dôveryhodnú podobu svätca.
Svätého Juraja vytvoril Donatello pre cech mečiarov a výrobcov brnení. V tomto ranom diele predstavil umelec svätca ako mladistvého hrdinu a neohrozeného rytiera.
Ustálil nový sloh
Od dvadsiatych rokov 15. storočia sa renesancia v sochárstve aj Donatellovým pričinením stala trvalou súčasťou umeleckého prejavu. Sochár významnou mierou prispel k formovaniu a ustálení nového slohu.
Významné diela Donatella:
- Svätý Ľudovít z Toulouse (1423) pre florentský Kostol Santa Croce
- Náhrobok protipápeža Baldassareho Cossu (1425 až 1427) – zasadený medzi stĺpmi florentského baptistéria je považovaný za prvý renesančný baldachýnový náhrobok
- Cantoria (1433 až 1438) – mramorový balkón určený pre spevácky zbor, na ktorom Donatellovým dielom sú reliéfne postavy muzicírujúcich putti zobrazených ako priebežný vlys
- Jazdecká socha slávneho Benátčana Erasma de Narniho zvaného Gattamelata (1453)
- Socha Svätá Mária Magdaléna (1457)
- Bronzová plastika Judita a Holofernes (1445) určená pre jeden z palácov Mediciovcov
- Dvojica slávnych kazateľníc pre Baziliku San Lorenzo (1460)