V krutom boji vtedy zahynul kráľ Ľudovít II., hlavný veliteľ vojska P. Tomori, viacerí významní šľachtici, cirkevní hodnostári a okolo 16 000 vojakov. Sultánove vojská si tým otvorili cestu do strednej Európy.
Väčšina bitiek sa odohrala na území dnešného Slovenska a podľa dobových autorov práve ono bolo „…múrom a najbezpečnejšou ochrannou pevnosťou nášho kresťanského náboženstva“. Na druhej strane pre obrovské straty na životoch dostalo prívlastok krchov Európy.
Turci boli našimi nechcenými susedmi približne 150 rokov až do momentu ich kľúčovej porážky spojeneckými vojskami pod velením poľského kráľa Jána III. Sobieskeho pri Viedni 12. septembra 1683.
Foto: Slovenská národná galéria
Udalostiam tohto dlhého obdobia na Slovensku sa doteraz venovali prevažne iba historici, k známejších prácam patria knihy Turci na Slovensku (P. Horváth, 1971), Slovensko v tieni polmesiaca (Kopčan, V. – Krajčovičová, K., 1983), Turek na obzore (Maliňák, P. – Nagy, I., 2013).
Akýsi literárny pendant k výstave tvorí kniha Rabovali Turci – Výber z kroník a listov 16. a 17. storočia (P. Horváth, 1972). Keďže doposiaľ výtvarné umenie, najmä grafika, slúžilo predovšetkým ako ilustračný doplnok kníh či štúdií iných bádateľov, historici umenia stáli viac-menej bokom. Z tejto perspektívy terajšia výstava znamená zlom vo výskume a prezentácii daného obdobia.
Ožíva príbeh doby
Hoci ide o prvý projekt kurátorského tímu Slovenskej národnej galérie – Martin Čičo, Denis Haberland, Jana Švantnerová – ide o jedinečný príspevok k uchopeniu zozbieraného vizuálneho materiálu spojeného s touto historickou udalosťou.
Diela zhromaždené a prezentované na výstave sú výsledkom dlhoročného bádania kurátorov, ktorí vďaka trpezlivému skúmaniu nemeckých, rakúskych, maďarských, českých aj slovenských zbierok zhromaždili k danej téme obrovské množstvo artefaktov a autentických historických predmetov v širokom mediálnom zastúpení.
Čítajte viac Rakúšania vedia málo o umení susedov. Na výstave v Korutánsku nájdete aj Slovensko
Vďaka grafikám, kresbám, obrazom, medailám, predmetom umeleckého remesla a pod. tu ožíva pred nami príbeh doby spojený s expanzívnou rozpínavosťou Osmanskej ríše, ktorý vyústil do zložitého konfliktu sprevádzaného šarvátkami, prímerím, plienením, permanentným ohrozením v časovom rozpätí troch slohových období – renesancie, manierizmu a baroka.
Tematická škála predovšetkým v grafike je pomerne široká – portréty osobností oboch bojujúcich strán, historické a alegorické výjavy, pohľady na mestá, pevnosti, vojenské bitky, obliehania miest.
Treba však konštatovať, že maliarsky kvalitných obrazov sa medzi dielami nachádza pomerne málo (viaceré boli vytvorené podľa grafických predlôh nezriedka na remeselnej úrovni), čo prispieva k tomu, že vo výsledku má výstava skôr ráz muzeálnej než galerijnej expozície.
Foto: Slovenská národná galéria
Výstava zahŕňa Átrium a tri ďalšie priestory, v katalógu označené ako Sála III. ( pevnosti a boje), Sála II. (textil a keramika) Sála I. (postavy a príbehy), ktoré, žiaľ, na seba nenadväzujú.
Najatraktívnejšie vyznieva expozícia v Átriu, keďže v obrovskom priestore dominuje turecký stan, nad ktorým sa vznáša drapériový baldachýn a vo vitrínach po obvode sú vystavené artefakty. Nad ním v ochodze divák nachádza druhú časť nazvanú Obrazové spravodajstvo a revolúcia v pevnostnej architektúre (Sála III, pevnosti a boje).
Na ústrednom pulte i na stene je inštalovaná rozsiahla kolekcia grafiky s motívmi významných pevností a vojenských stretov s Turkami. Označiť túto časť výstavy ako Sálu III. je však prinajmenšom eufemizmom, keďže ide o chodbu, kde z hobry a drapérií architekti „vykúzlili“ viac-menej provizórny expozičný priestor (škoda, že pri nedávnej rekonštrukcii galérie vo Vodných kasárňach zanikli dve dovtedy funkčné výstavné sály).
Expozícia v nasledujúcej miestnosti (Sála II, textil a keramika) s názvom Kultúrny transfer. Rozmanitý a rozporuplný obraz osmanskej prítomnosti predstavuje širší výber z textílií a keramiky, inšpirovaný tureckými motívmi, ktorý dopĺňa zopár obrazov a kníh.
Čítajte viac Umeleckým riaditeľom a šéfkurátorom zbierok SNG sa stal český kurátor Martin Dostál
Obdivuhodný výkon kurátorov
Sála I. (postavy a príbehy) sa javí ako najzaujímavejšia, keďže na rozdiel od predchádzajúcich dvoch sál nie je koncipovaná monotematicky, ale ako voľný príbeh približujúci bitku s Turkami prostredníctvom rôznorodých exponátov z oblastí maľby, kresby, grafiky, sochárstva, umeleckých remesiel.
Pred divákom tu občas v zoskupeniach defilujú významné osobnosti konfliktu a s ním spojené udalosti: cisár Rudolf II. a jeho vojvodca M. Pálffy, vodca stavovského povstania G. Betlen, víťazi bitky pri Viedni – poľský kráľ Ján III. Sobieski a cisár Leopold I.
Popri portrétoch je tu prezentovaná nielen porážka Turkov pri Viedni, ale aj vzácna, ucelená kolekcia obrazov bitky pri Vozokanoch, pri ktorej zahynuli štyria členovia rodu Esterházyovcov (vrátane ich rodostromu, portrétov, smrti v boji, smútočných obradov, slávnostného pohrebu v trnavskom Univerzitnom kostole).
Domnievam sa, že výstave neprospelo rozdelenie na dve časti v protiľahlých krídlach Vodných kasární (Sála III., II. a Sála I.), lebo mnohí návštevníci, ktorí si nekúpili katalóg, sa o druhej časti výstavy ani nemusia dozvedieť. Návštevník márne hľadá začiatok expozície (porážku uhorského vojska pri Moháči).
Foto: Slovenská národná galéria
Kurátori akoby rezignovali na princíp synergie, lebo tri kvalitne postavené expozície Sála (III.,II., I.), z ktorých každá je uzavretá, by mohli fungovať aj samostatne. Výstave by rozhodne prospel jednotiaci princíp – možno príbeh, ktorý by diváka za základe historických osobností a udalostí previedol od porážky pri Moháči (1526) až k víťazstvu pri Viedni (1683).
Hlavný názov výstavy Plody sváru, na rozdiel od kníh (Turek na obzore, Rabovali Turci, Slovensko v tieni polmesiaca) je veľavravný. Sľubuje, že v expozícii sa stretneme s plodmi sváru, ktoré mali v priestore strednej Európy viaceré podoby: jednak vo sfére politiky (diplomatické jednania), vojenstva (pevnosti, zbrane), hospodárstva (obchodné vzťahy oboma smermi), ale aj v oblasti kultúry.
V expozícii sa však s plodmi sváru stretneme poskromne vďaka jedinému segmentu – textilu a keramike. Hovorovo sa dá povedať, že nemá marketingový drive.
To by nemuselo prekážať, názov však zavádza, nedostatočne vystihuje zložitú dobu nie jedného, ale hneď troch navzájom prepletených „svárov“, ktoré spomínajú už doboví autori Tomáš Dentulini veršami:
„…Turek lúpí, plundruje,
křesťané s sebú boj vedú …“.
Prítomný je tretí „svár“ – uhorské stavovské povstania v spolku s Turkami proti Habsburgom: „Zlé praktiky a ligy přinášíš, když raději s Turky nežli s kristiány máš.“
Čítajte viac Výstava Rudolfa Sikoru varuje: Politici vedú civilizáciu do zániku! Príďte dnes na komentovanú prehliadku Proti zlu
Na záver možno konštatovať, že napriek niektorým výhradám k expozícii kurátori podali obdivuhodný výkon. Tento medzinárodný projekt možno ovenčiť niekoľkými epitetami – skvelý výber témy, jej načasovanie, množstvo diel zo zahraničných a domácich zbierok, sprievodný katalóg. Väčšina z nás sa s témou Turci na Slovensku stretla viac ráz už v školských laviciach na hodinách dejepisu či literatúry.
Kto by si nepamätal verše Sama Chalupku:
„Jajže, bože strach veliký:
padli Turci na Poniky;
padli, padli o polnoci:
Jajže, bože niet pomoci“.
Z tohto pohľadu ponúka výstava v Slovenskej národnej galérii obsiahle kapitoly z tureckej okupácie v obrazoch. Príďte si ju pozrieť, hovorí sa „lepšie raz vidieť ako trikrát počuť“.
Výstava trvá do 18. mája.
