Revolta kráľovnej
„Výstava je unikátna tým, že šaty Márie Antoinetty vidíme vôbec prvýkrát. Originály sa nazachovali, ale vystavujeme ich veľmi kvalitné repliky, zhotovené ručne, z dobových materiálov a dobovou krajčírskou technikou,“ hovorí riaditeľ Versaille spectacle a opera Versailles Laurent Brunner. Ako prezradil, originálne šaty kráľovnej sa nezachovali nielen kvôli času, ktorý by sa na nich iste podpísal, ale pre tradíciu na kráľovskom dvore, podľa ktorej nikto nesmel nosiť šaty po kráľovnej, a tak sa všetky, ktoré si už neobliekala, museli zničiť.
Unikátna výstava na Bratislavskom hrade priblíži nielen módu, ale aj pohnutý osud francúzskej kráľovnej.
Mária Antoinetta prvý raz vkročila do Versailles v deň svojej svadby a rýchlo zistila, že Paríž jej nedáva priestor na súkromie a osobnú slobodu ako Viedeň. Kráľovná musela rešpektovať prísnu dvornú etiketu, ale kde mohla, vzoprela sa jej. Kráľovninou revoltou sa stali práve šaty, účesy, doplnky.
„Nemohla si obliecť, čo si kedy zmyslela, mala predpísané šaty na obed, na popoludnie aj na večer. Bola však veľkou propagátorkou nových šiat tzv. Chemise à la reine . Bol to veľmi prostý košieľkovitý typ šiat, novátorský v tom, že pod šatami nebol korzet ani krinolína,“ objasňuje Eva Hasalová, odborníčka na historické odevy a textílie. Ako kurátorka v SNM – Historickom múzeu hovorí, že dovtedy sa šaty bez korzetu a krinolíny medzi šľachtou nenosili. Až v 70. a 80. rokoch 18. storočia si ich obľúbili pokrokové šľachtičné, ktoré čítali Voltaira, Diderota a boli oboznámené so zmenou životného štýlu, ktorý ženy nabádal nenosiť nezmyselné odevy, ktoré deformujú telo. Mária Antoinetta rada nosila svoje „chemisky“, ale len vo voľnom čase, keď si čítala alebo hrala na harfe, a na výstave nájdete rekonštrukciu jej šiat na voľný čas podľa portrétu z roku 1783. „Zároveň do módy prijímala niektoré prvky mužského oblečenia z Anglicka, ktoré v tom čase prišlo s ideami racionalizácie ženského aj mužského odevu. Tak sa dostal do módy frak či redingot a aj Mária Antoinetta prijala do svojho šatníka kabátiky a klopy alebo veľké výrazné manžety na rukávoch,“ dodáva kurátorka. Podľa nej bola Mária Anntoinetta rovnakou módnou ikonou ako všetky aristokratky. Žila však vo Francúzsku koncom 18. storočia, keď bolo hlavným producentom hodvábnych tkanín a v krajine bola obrovská konjunktúra krajčírov, remeselníkov, drobného galantérneho tovaru a to jej dávalo v móde iné možnosti.
Foto: Robert Huttner
Čo ešte môžu prezradiť šaty a móda o živote kráľovnej? Veľa. Pred obmedzeniami dvora sa ukrývala vo svojich apartmánoch, kde bola sama sebe paňou a vytvorila si tam svoj vlastný svet. Výzdobe svojich priestorov venovala veľkú pozornosť a zároveň ako mecenáška umenia podporovala maliarov, sochárov, umeleckých remeselníkov i dekoratérov, objednávala nielen u krajčírov, ale aj u zlatníkov, výrobcov nábytku, riadu a šperkov. Pre francúzsku priekopníčku houte souture Marie-Jean Bertinovú dala vo Versailles zriadiť dielňu, aby mala svoje nové extravagantné rokokové návrhy hneď poruke. Mala svojho kaderníka, ktorý je vedel vykúzliť ohromujúce účesy, niekedy aj s modelmi lodí. Viac ako korzet však mala rada vidiecke šaty (na výstave uvidíte jej Pastiersku róbu) a do interiérov vniesla prírodu a osobitne kvety.
Foto: Robert Huttner
Najprv miláčik, potom nenávidená Rakúšanka
Mária Antoinetta prišla do Francúzska ako štrnásťročná a v devätnástich sa stala kráľovnou. Na začiatku ľudia mladému páru priali, lebo svadba ukončila stáročnú vojnu medzi Francúzskom a Rakúskom a do mladosti vkladali nádeje na zmeny. Neskôr sa však Mária Antoinetta stala neobľúbenou cudzinkou, prezývanou Rakúšanka a pred súdom ju obvinili dokonca z toho, že zneužívala vlastné deti. Vďaka svadobnej politike svojej matky Márie Terézie sa stala najznámejšou francúzskou kráľovnou, no jej prepychový život vo Versaillskom zámku v roku 1793 preťalo ostrie gilotíny. Mala tridsaťsedem rokov. Stala sa obeťou politickej situácie, rovnako ako jej manžel a syn. Vďaka výstave, ktorá spája tri krajiny – Francúzsko, Rakúsko a Slovensko, sa návštevníci dozvedia viac o jednom z najzaujímavejších životných osudov európskej histórie.
Foto: ROBERT TAPPERT
Kurátor a koproducent Alexandre Pajon povedal: „Európsky rozmer tejto výstavy spočíva v oslave obdobia, keď sa panovníci usilovali o zabezpečenie medzinárodného mieru. Odchod Márie Antoinetty do Versailles spečatil dlhoročné úsilie spojiť dve koruny, ktoré boli po stáročia vo vzájomnom konflikte. Budovanie Európy odráža práve túto túžbu vytvoriť na kontinente zónu mieru, pričom Rakúsko, Francúzsko a Slovensko sú súčasťou tohto európskeho projektu. Mária Antoinetta sa stala medzinárodnou ikonou na úrovni Sissi, ba dokonca ešte výraznejšou mimo strednej Európy. Jej politické záväzky a z nich vyplývajúci tragický život preto právom dodnes vzbudzujú intenzívny záujem.“
Foto: Robert Huttner
Historické priestory Slovenského národného múzea na Bratislavskom hrade a jeho veľkolepá Rytierska sieň sú ideálnym miestom na prezentáciu šiat kráľovnej, dobových kostýmov, parochní, obrazov, nábytku a ďalších umeleckých predmetov zapožičaných z Versailles. Výstavu dopĺňajú predmety zo zbierok slovenských múzeí, napríklad francúzsky nábytok z múzea vo Svätom Antone, ale najmä portréty Habsburgovcov. Francúzski spolupracovníci, ktorí sa na výstave podieľali, sú nadšení, že na Bratislavskom hrade našli originálne portréty celej cisárskej rodiny vrátane Márie Antoinetty, hoci tá vyrastala na zámku Schönbrunn. Kurátor Alexandre Pajon sa teší, že v zbierkach SNM sa nachádza aj unikátny votívny obraz Panny Márie s rodinou Márie Terézie z polovice 18. storočia od neznámeho autora.
Výstava Marie Antoinette – z Viedne do Versailles až pod gilotínu predstavuje úplne prvú spoluprácu Versaillského zámku a Slovenského národného múzea – Historického múzea a na Bratislavskom hrade bude otvorená do 28. februára budúceho roka.
