Unikátna výstava na Bratislavskom hrade priblíži nielen módu, ale aj pohnutý osud francúzskej kráľovnej.
Mária Antoinetta sa narodila vo Viedni, ale v priestoroch Bratislavského hradu pobývala jej matka, Mária Terézia. Mohli by sme teda povedať, že táto unikátna výstava symbolicky spája matku s dcérou, cez šaty?
Naozaj len symbolicky, lebo matka tieto dcérine šaty nikdy nevidela. Odkedy Mária Antoinetta odišla do Francúzska, Mária Terézia zostala doma a už sa nikdy nevideli.
Mária Antoinetta bola módnou ikonou svojej doby, ale vraj sa zaujímala nielen o šaty, ale aj o umenie.
Bola to prvá francúzska kráľovná, ktorá bola módou nadšená. Nešlo len o šaty, ale aj o účesy a mala vyberaný vkus pre klobúky, zaujímal ju aj nábytok a umenie – hudba, literatúra. Dala postaviť divadlo, v ktorom ona sama hrala v divadelných hrách pre svojich poddaných. Všetky kráľovné mali život spojený s umením, ale ona ho doviedla až k vrcholu dokonalosti.
Foto: ROBERT TAPPERT
Platilo pre ňu pravidlo, že si obliekla jedny šaty len raz?
Netreba to preháňať, obliekala si ich aj viackrát. Veď keby ste vy mali takéto šaty, tiež by ste sa ich len tak ľahko nevzdali…
Pre dnešné ženy sú šaty symbolom slobody, Mária Antoinetta však pri príchode do Francúzska musela na hraniciach nechať všetky svoje šaty aj ostatné veci. Pre ňu teda šaty znamenali paradoxne neslobodu?
Poznám ženy natoľko, že je to naopak. Na francúzskom kráľovskom dvore mala Mária Antoinetta veľmi veľké obmedzenia, etiketa tu bola oveľa prísnejšia ako vo Viedni. Napríklad mala povinnosť každý deň obedovať s kráľom verejne – a vôbec to nemala rada. Práve tam, kde mohla rozhodovať – teda pri výbere šiat, nábytku, dekorácií – robila to, čo sa jej páčilo.
Takže mala v sebe všetko ženské?
Dá sa povedať, že si nákupmi kompenzovala obmedzenia, ktorým sa musela podriadiť. Na francúzskom dvore musela kráľovná aj rodiť verejne a pôrod prvého dieťaťa trval veľmi dlho. Na začiatku jej manželstva s Ľudovítom XVI. im vyčítali, že spolu nespali, že nemali spolu sex, ale oni mali vtedy pätnásť rokov a boli neskúsení, nevedeli, čo majú robiť. Ledva sa mala možnosť vyjadriť, tak sa toho chytila – v móde, v umení, v architektúre. Teraz ju vidíme ako trocha povrchnú, ale nemohla rozhodovať o „mužských veciach“, nemohla robiť politiku, viesť vojny, chodiť na poľovačky, mohla sa venovať len „ženským veciam“. Bola to prvá francúzska kráľovná, ktorá bola svojim deťom blízka. Predtým kráľovské deti vychovávali ďaleko od rodičov, ona sa o deti starala osobne a mala pre ne víziu, v tom je blízka dnešným bežným ženám. Len týždeň pred vypuknutím revolúcie stratila syna a možno aj preto, že boli s kráľom v hlbokom zármutku, neboli dosť ostražití a nepostrehli, čo sa deje okolo. Keď popravili kráľa, jej manžela, nejaký čas žila sama s deťmi a myslela si, že zomrú všetci. Takmer sa to stalo. Ku koncu života ju ľudia nemali radi, ale bola obeťou ľudovej diktatúry: sťali jej hlavu preto, že sa to politicky hodilo. Jej najmenšie dieťa zomrelo vo väzení od hladu. Mária Antoinetta bola tiež prvou kráľovnou, ktorá mala milenca – nevieme, či naozaj, ale určite boli so švédskym grófom Fersenom spriaznené duše – a to dnešné ženy vedia pochopiť. Ako lady Diana…
Čítajte viac Čo prezradia šaty Márie Antoinetty
