Predchádzajúce ročníky výstav Alfonsa Muchu prilákali viac ako 43-tisíc návštevníkov – minulý rok to boli najmä jeho fotografie, predtým „Kvetinové svety“, ale téma folklóru ako zameranie výstavy, jej hlavná myšlienka, asi k Muchovi patrí najviac. Už v roku 1896 v Paríži začal Mucha do svojich návrhov plagátov vnášať slovanské prvky: tradičný ľudový motív a jeho symboliku, taktiež kroje z rodnej Moravy ako výraz svojej českej identity. Na mnohých autoportrétoch nosil slovanskú ľudovú košeľu a tento štýl sa stal jeho ochrannou známkou. Známa je jeho čierno-biela fotografia, autoportrét v slovanskej ľudovej košeli s výšivkou, ktorý vznikol v Paríži niekedy začiatkom 90. rokov 19. storočia. Nájsť v jeho dielach prvky ľudovej tématiky, folklóru, nie je ťažké, a tak je súčasťou výstavy v Piešťanoch viacero diel zo zbierky rodiny Mucha, vrátane ikonických plagátov a fascinujúcich snímok, kde do umeleckého štýlu, tzv. secesie, vniesol originálny, čisto slovanský ľudový prvok.

Súčasťou expozície v Piešťanoch je aj slovenská časť, v ktorej sú prezentované diela s ľudovou tématikou zo zbierky Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, ktoré vybral jeho riaditeľ a historik PhDr. Vladimír Krupa. Uvidíte tam napríklad typický žlto-tyrkysový ženský sviatočný ľudový odev z Piešťan z 30.-40. rokov 20. storočia či ľudovú keramiku.

Ale vráťme sa k Muchovi: „Na tejto výstave mám asi najradšej Muchovu Ľaliovú Madonu z roku 1905,“ priznáva riaditeľ Krupa. Ide o sediacu mladú dievčinu v slovanskom ľudovom kroji, ktorá je obklopená ľaliami, symbolom čistoty a nesie veniec z brečtanových listov, symbol spomienky. „Tento motív bol namaľovaný ako jedna z fresiek pre kostol v Jeruzaleme zasväteného Panne Máriii, ale projekt bol neskôr z neznámych dôvodov zrušený,“ vysvetľuje Vladimír Krupa. Ale páči sa mu aj plagát, ktorý samotný Mucha namaľoval ako reklamu svojej Slovanskej epopeji, histórii slovanstva na obrazoch (monumentálny cyklus 20 veľkoformátových obrazov, nachádzajú sa v Moravskom Krumlove). Modelkou k plagátu bola maliarova dcéra Jaroslava v póze jedného z pláten Slovanskej epopeje.
Napoleonské kúpele na Kúpeľnom ostrove v Piešťanoch majú na svojich stenách do tretice Muchu.
Na výstave nájdete aj asi najpopulárnejší Muchov motív Zodiac (1896), kde je profil ženy s plavými vlasmi a s 12 znameniami zverokruhu pôvodne vytvorený pre firemný kalendár.

„Mucha, ale aj Piešťany,“ to je moje detstvo, zaspomínala si nostalgicky Tamara Heribanová. Vyrastala totiž kúsok od Piešťan, v Hornej Strede, v humne a záhrade starých rodičov a do Piešťan chodili veľmi často. „Spomínam si na Muchove reprodukcie, ktoré viseli v starorodičovskom dome, aj na to, ako som tu, na Kúpeľnom ostrove, spadla do jazierka s leknami,“ smeje sa. „Moja prababička musela rozpredať svoje vzácne kroje, aby mohla vyplatiť lekára a neskôr, keď prišla k nejakým peniazom, snažila sa ich zas skúpiť naspäť. Príbeh našej rodiny je úzko spojený s folklórom, s Muchom aj s Piešťanmi,“ dodáva. Jej mama, Alena Heribanová, ktorá tento rok v apríli oslávila okrúhle jubileum, sa na „moderovačku“ v Napoleonských kúpeľoch obliekla symbolicky do kroja aj s čepcom – z obce Podzámčok pri Krupine.

Na otvorení výstavy sa zúčastnil aj sympatický, usmievavý Muchov pravnuk Marcus, ktorý svojho pradeda Alfonsa síce nikdy osobne nestretol, ale vzdal sa úspešnej kariéry v americkom Hollywoode, aby pracoval v Nadácii Mucha a šíril výtvarný a grafický odkaz svojho slávneho príbuzného. V hľadisku pri otvorení sedeli aj členovia rodiny Winterovcov, vnučka Imricha Wintera Kristína Stankovská, pravnuk a pravnučka Lajosa Wintera Anthony von Leonhardi a Katarína Frátriková. Prišiel trnavský župan Jozef Viskupič a chýbať nemohol ani generálny riaditeľ SLK Piešťany Peter Bednarčík. Boli tam aj speváčky Beáta Dubasová, Marcela Laiferová či hlásateľka Hana Rapantová.

Návštevníci výstavy uvidia aj kópiu veľkorozmerného obrazu s názvom Buď pozdravený, požehnaný prameň zdravia. Tento obraz je svedectvom hlbokého vzťahu Alfonsa Muchu k Piešťanom. Slávny maliar totiž opakovane navštívil piešťanské kúpele, kde čerpal inšpiráciu a oddychoval. Práve počas jedného z týchto pobytov vznikli aj prvé skice k jeho monumentálnemu dielu Slovanská epopeja. Z vďaky za vyliečenie svojej dcéry Jaroslavy venoval v roku 1932 Ľudovítovi Winterovi osobne originál tohto diela, ktoré bolo špeciálne namaľované pre päťuholníkový priestor nad dverami Grand Restaurant hotela Thermia Palace. Tu visí podnes. Obraz symbolizuje uzdravenie dievčaťa (ide o Muchovu dcéru Jaroslavu sediacu v kresle) v piešťanskom kroji pri požehnanom prameni zdravia. S obrazom sa viaže dramatický príbeh, pretože v roku 2000 ho zlodej vyrezal príborovým nožom a ukradol. Našťastie, plátno bolo veľké a poškodené, priekupníci ho dlhší čas mali problém predať a obraz sa o štyri roky našiel. V decembri 2004 polícia spoločne s ním zadržala aj dvoch mužov z Karlových Varov, ktorí sa pokúšali dielo speňažiť pred nákupným centrom v Brne za 95-tisíc eur. Olejomaľbu sa podarilo zreštaurovať a originál od roku 2006 opäť visí na svojom autentickom mieste, pre ktoré bol vytvorený. Nie každý má možnosť ísť sa pozrieť na originál, výstava však ponúka možnosť preštudovať si kópiu – a zblízka.

V Piešťanoch môžu Muchove diela milovníci umenia obdivovať do 31. októbra 2025. Vstupné stojí 3 eurá.
Výstava MUCHA A FOLKLÓR: Znovuzrodenie slovanskej krásy a harmónie

- Termín: 30. apríl – 31. október 2025
- Miesto: Napoleonské kúpele, Kúpeľný ostrov, Piešťany
- Otváracie hodiny: denne okrem pondelka, od 10:00 do 18:00 hod.
Alfons Mucha a jeho pobyty v Piešťanoch

Poznáme viacero fotografií Muchu a jeho manželky Marie z tunajších kúpeľných pobytov. Maliar sediaci v parku pri Royali (neskorší Slovan), manželka pred hotelom Royal, na golfovom ihrisku, v spoločnosti Ilony Országhovej vdovy po básnikovi Hviezdoslavovi, manželia Muchovci na prechádzkach s priateľmi či vo väčšej spoločnosti, pri prípravách na výlet do okolia. Muchu určite upútala okolitá romantická krajina s riekou Váh a malebné dedinky v bezprostrednom susedstve kúpeľov. A tiež krása tunajších slávnostných ľudových odevov, ktoré mu pripomínali bohato zdobené ľudové kroje z rodnej Moravy.
Na piešťanskom obraze „Buď pozdravený požehnaný prameň zdravia“ tieto motívy nachádzame. Vzhľadom na to, že obraz maľoval vo francúzskom Nice, predpokladáme, že v Piešťanoch mohol fotografovať nádherné sviatočné kroje či skicovať malebný tok Váhu s veľkými meandrami a obec s dvoma kostolmi – Moravany nad Váhom. Motívy, ktoré nachádzame na obraze v piešťanskom hoteli Thermia Palace.
(PhDr. Vladimír Krupa)