Katedrálu začali stavať na podnet biskupa Mauricea de Sully v roku 1163 a dokončili ju v polovici 14. storočia. Azda nenájdete človeka, ktorý by nepoznal jej gotickú siluetu – dve veže, vitráže, ružicové okná a chrliče, to všetko ospieval už Victor Hugo.

Chrám má už vyše 850 rokov a nielen pre Parížanov, ale pre celé Francúzsko má špeciálny význam, ved práve tu sa odohrávali dejiny – v roku 1804 v katedrále korunovali Napoleona I., 26. augusta 1944 tu pri príležitosti oslobodenia Paríža znel spev Magnificat a v roku 1996 sa na tomto dôstojnom mieste konal pohreb prezidenta Francoisa Mitterranda.


Keď 15. apríla 2019 zachvátili Notre-Dame plamene, ustrnuli ľudia na celom svete. Oheň sa rozšíril v krove a pohltil rozsiahle časti katedrály považovanej za jedno z najlepších diel francúzskej gotickej architektúry. Požiar podľa BBC hasilo 600 ľudí asi 15 hodín. Väčšinu umeleckých a liturgických predmetov sa podarilo zachrániť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sľúbil, že pamiatku zapísanú na Svetovom zozname kultúrneho dedičstva UNESCO zrekonštruujú do piatich rokov.

Náročná obnova katedrály stála 700 miliónov eur, celú sumu poskytli súkromní darcovia. Na rekonštrukcii pracovalo 250 firiem a 2 000 pracovníkov z celého sveta. A tak vlani 7. decembra katedrálu slávnostne znovuotvorili – nielen za prítomnosti prezidenta Macrona a jeho manželky Brigitte, parížskej starostky Anne Hidalgovej, predošlých prezidentov Nicolasa Sarkozyho a Francoisa Hollanda a iných francúzskych i zahraničných politických osobností. Prišiel aj Donald Trump či Elon Musk a mnohí ďalší.

Hoci sa hovorilo, že vstup do katedrály možno časom spoplatnia, kto sa dnes vyberie na parížsky ostrov Ile de la Cité, má návštevu chrámu stále zadarmo. Parížsky arcibiskup Laurent Ulrich totiž trval na tom, že ľudia by mali mať šancu spoznať túto časť francúzskej histórie grátis. (Vstupenka je však potrebná do klenotnice, kde sa nachádzajú liturgické a historické predmety.) Ak chcete, môžete dokonca využiť bezplatný rezervačný systém, kde sú k dispozícii tridsaťminútové časové okná, ale pokojne to vyskúšajte aj bez lístkov, ako sme to bez problémov urobili aj my. Parížania len upozorňujú, že počas sviatkov môže čakanie v rade trvať aj hodinu či dve. Nám to však v bežný pracovný deň na jar trvalo len asi desať minút.



Skôr ako sa návštevník postaví do radu, môže si sadnúť na tribúnu postavenú priamo oproti chrámu a kochať sa výhľadom na gotickú katedrálu. Kým do nej vstúpi, môže si pripomenúť, že práve román Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži oživil záujem o ňu. V čase Veľkej francúzskej revolúcie sa v Notre-Dame nachádzala dlhá galéria 28 sôch, ktoré predstavovali kráľov Judského kráľovstva. V roku 1793 revolucionári v domnení, že ide o sochy francúzskych kráľov, vyliezli na fasádu a všetky sochy sťali.


V tých rokoch sa katedrála využívala ako sklad. Existovali dokonca plány na jej zničenie a predaj kameňov. Našťastie v roku 1831 Victor Hugo vydal román, ktorý vrátil katedrálu do centra dejín. Aj vďaka nemu sa od roku 1845 začala jej obnova pod vedením Eugèna Viollet-le-Duca. Dnes sa o tejto rekonštrukcii môžete dozvedieť viac aj v nádhernom Múzeu d'Orsay. Apropo, trvalo viac ako dve storočia, kým sa v roku 1977 väčšina dovtedy zmiznutých kráľovských hláv náhodou našla na nádvorí jedného parížskeho hotela. Hlavy sa teraz uchovávajú v Národnom múzeu stredoveku v Cluny.