Piešťanský maliar a grafik Aurel Kajlich nie je rodák z Piešťan, narodil sa v kraji kopaničiarov, v Turej Lúke v roku 1901. Jeho otec Anton Kajlich bol notár, ktorý sa významným spôsobom zaslúžil o rozvoj Piešťan. Hoci pôvodne Aurel začal študovať na Karlovej univerzite v Prahe právo, prevážila jeho láska k umeniu a prestúpil na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Bolo to silnejšie než otcovská snaha zabezpečiť synovi slušnú a istejšiu existenciu. Vďaka talentu, ktorý sa uňho prejavoval už v detstve, si ho do svojej grafickej špeciálky vybral profesor Maximilián Švabinský (významný český maliar a grafik 1873–1962, tri vitrážové okná v Chráme sv. Víta v Prahe). Tu sa naučil ovládať viaceré grafické techniky i dokonalú, precíznu kresbu.
Foto: Dávid Popovič
Začiatkom 30. rokov absolvoval študijný pobyt v Paríži. V roku 1937 sa presťahoval do Bratislavy a oženil sa. Tu pôsobil ako návrhár Slovenskej grafie. Aurel Kajlich maľoval portréty, krajinky, navrhol tiež známky, peniaze či hracie karty. Bol autorom bankoviek v období Slovenskej republiky (50 a 500 korún). Ako jediný československý výtvarník vystavoval na Spring Art Festival v New Yorku v roku 1970 – dielo Rabín. V tom čase ešte v Piešťanoch nežil natrvalo, ale bol pri tom, keď tu Janko Alexy zakladal umeleckú kolóniu a pravidelne sa tu zúčastňoval na letných pobytoch. (Umelecká kolónia je miesto, kde sa sústreďujú umelci, aby tu mohli spoločne tvoriť a navzájom sa inšpirovať, komunitné, často dočasné zoskupenie ľudí s tvorivými záujmami – pozn. aut.)
Foto: Dávid Popovič
Do Piešťan sa Aurel Kajlich natrvalo presťahoval v roku 1946. Býval a tvoril vo vile Anna, ktorú dal v roku 1927 postaviť jeho otec, hlavný notár obce Piešťany Anton Kajlich a pomenoval ju po svojej manželke a Aurelovej matke – Anna. Dom rodiny Kajlichovcov bol vtedy skutočným malým centrom kultúrneho života Piešťan. Na stenách viseli obrazy – jeho vlastné aj iných výtvarníkov. Na stojane v zasklenej verande, ktorá slúžila ako ateliér, sa vždy nachádzalo nejaké rozmaľované, ešte nedokončené dielo. Mal rád starožitnosti, z toho pramenil aj jeho zvyk rámovať svoje diela do opulentných rámov. Vilu navštevovali rôzne významné osobnosti ako Janko Alexy, Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Ján Mudroch, Hana Zelinová, Ján Smrek, Gejza Dusík, Ivan Stodola, Ivan Krasko, Mária Rázusová-Martáková a podobne.
Foto: Dávid Popovič
Dnes je táto vila, v ktorej na prízemí zvykla bývať so svojimi rodičmi ako dieťa aj česká speváčka Jitka Zelenková, luxusne zrekonštruovaná. Art deco kúpeľný penzión Anna Vila sa nachádza neďaleko známeho Barlolámača a Kolonádového mosta, oproti kúpeľnej kaplnke. V salóne nazvanom Aurel na prízemí vám do oka padne zbierka jeho obrazov a pôvodne ručne zhotovený keramický kozub. 86-ročná Anita Kajlichová si zaspomínala, že ako dievčatko spoza steny svojej izbičky na prízemí často cez kozub načúvala rozhovorom dospelých. A nikdy nezabudne ani na otcove slová, keď počas ťažkých čias nemal prácu a niekomu vo vedľajšej miestnosti hovoril, „že si niečo urobí“. Vzápätí ju prepadnú veselšie spomienky a pozrie sa na krásne pôvodné dubové parkety na zemi. Sú vraj stále také krásne preto, lebo ich v minulosti stále leštili. V zimnej záhrade sa nachádza aj jej busta z čias, keď bola ešte dievčaťom, ktorú zhotovil známy piešťanský sochár Valér Vavro. A tak by sa dalo pokračovať – terazzo schodisko, stropné štuky, pôvodné francúzske okná v deviatich apartmánoch. A krásne výhľady do parku, na Kolonádový most a na rieku Váh. V Piešťanoch len minulý týždeň požehnali pramene, odhalili zrekonštruovanú fontánku pred Barlolámačom a otvorili letnú kúpeľnú a turistickú sezónu.
Výstavu si možno pozrieť do konca júla 2025 v Piešťanskom informačnom centre.
Výtvarník Aurel Kajlich mal štyri deti – Antiho, Marcela, Aurela a Anitu. Anti emigroval do Ameriky a v súčasnosti žije v Austrálii. Jeho firma produkuje vodnopólové bránky a plavecké dráhy a dodnes je čestným členom Piešťanského vodného klubu. Architekt Marcel ako jediný ostal žiť v Piešťanoch. Ďalší syn Aurel bol lekár, ktorý emigroval do Ameriky a jeho syn André je svetoznámym paralympionikom bez nôh. V roku 2003 totiž Andrého počas štúdia v Čechách zrazilo metro, jednu nohu mu museli amputovať v bedrovom kĺbe, druhú do polovice stehennej kosti. Andrého sestra Bianca je herečkou v Hollywoode.
A jediná dcéra v rodine bola Anita, najstaršia sestra troch bratov, ktorá síce pôvodne študovala históriu a germanistiku na Karlovej univerzite v Prahe, ale stala sa herečkou. Spolu s Milošom Kopeckým hrala v prvom československom sci-fi filme Oldřicha Lipského „Muž z prvního století“, ktorý bol nominovaný na Zlatú palmu v Cannes. Moderovala aj populárny celoštátny televízny kvíz „Desaťkrát odpovedz“. Istý čas žila v Anna Vile, ktorú dal postaviť jej dedko notár Anton Kajlich. Dôkazom sú viaceré fotografie, ktoré tam visia na stenách. „Nemôžem však Anna Vile spávať,“ povedala nám. „Spomienky mi nedovolia.“ V dôsledku udalostí v Československu museli totiž Kajlichovci vilu opustiť. Dlho chátrala, kým ju nová majiteľka Ing. Ružena Straková nedala citlivo zrekonštruovať.
Foto: Dávid Popovič
Aj začiatkom tohtoročného júna dochádzala cez deň táto bodrá a komunikatívna dáma do Anna Vily cez Kolonádový most z hotela Thermia Palace na Kúpeľnom ostrove, čo je cca 5 minút chôdze. Jej tvár z obdobia mladosti sa dokonca ocitla na piešťanských kúpeľných oblátkach!
Foto: OOCR Rezort Piešťany
Vráťme sa však k jej otcovi Aurelovi Kajlichovi. V jeho tvorbe sa zaujímavo spájajú prvky starého a nového. Niektoré stránky jeho práce pôsobia dojmom čohosi tradičného, z hľadiska tematiky jeho obrazov možno badať istú príbuznosť s maliarskym názorom jeho priateľov Janka Alexyho a Martina Benku. „Bravúra, s akou využíva bohatú škálu možností daných technikou oleja, spôsobuje, že niektoré oleje dostávajú charakter akvarelu a iné charakter kresby. Práve to je špecifikum jeho maľby,“ napísal o ňom Michal Volčko z galérie Artinvest, kurátor jeho výstavy.
Pozrite si ju na vlastné oči v Piešťanskom informačnom centre na Pribinovej ulici do 31. júla 2025 a nasajte spolu s kúpeľnou vôňou sírovodíka aj atmosféru histórie a umenia.
