Výstava unikátnych fotografií Trón Pavla Surového putovala po celej Európe a dostala sa aj do Číny, Indie či do Ameriky. Až do 1. septembra ju nájdete na Bratislavskom hrade. „Trón sa tak dostal, kam patrí: na hrad,“ komentoval s potešením autor, predstavil svoju zbierku a prezradil podrobnosti.
Z vašich fotografií cítiť, ako by ste na trón posadili ženskú krásu. Je to tak?
Áno, je to tak. Na výstave sú samé ženy, v úlohe historických postáv a iba jediný princ na jedinej fotografii, to je môj syn.
Výstava Trón Pavla Surového je na Bratislavskom hrade do 1. septembra.
Prečo ste svoju výstavu nazvali Trón?
Pretože spája svetský a duchovný svet, ktoré sa prenikajú. Prvoradá je krása ľudových odevov, potom vidíme krásu žien a napokon si všimneme, čo držia v rukách, to všetko spolu s pozadím dotvára postavu a posolstvo fotografie.
Všetky odevy, v ktorých sú oblečené modelky, sú originálne? Pôsobia ako z dávnych mýtov…
Áno, všetky kroje sú originálne, na nich nie nič štylizované – len to, čo držia v rukách, je moja fantázia. Sú to symboly z histórie či z duchovného, ale aj zo svetského života – u bojovníčok meč, u kráľovien jablko… Veľmi ma teší, že sme po Košiciach a Martine mohli výstavu priniesť do Bratislavy, priestory Bratislavského hradu, kde vládla Mária Terézia, sú prekrásnym miestom pre túto fotografickú výstavu.
Čítajte viac Zabudnuté slovenské poklady v modernom šate. Viete, čo sú to party?
Pochádzate zo Srbska, máte slovenské korene a na výstave sú prostredníctvom ľudového odevu zastúpené viaceré národy a národnosti. Ktoré?
Pochádzam zo Slovenska, som už dvanásta či trinásta generácia vysťahovalcov a žijeme v Srbsku už takmer tristo rokov. Na výstave sú kroje z Vojvodiny, kde žijú Slováci, Srbi, kroje z Bosny a Hercegoviny, ale aj rusínske, maďarské, bunevské, rumunské… podľa zloženia obyvateľov. Výstava otvárala program Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry v roku 2022 a získala viac ako sto ocenení rôzne po svete – v Číne, v Rusku, v Česku a vo všetkých okolitých krajinách, v Indii, v Nikarague, v Belgicku… Je to najoceňovanejší projekt zo Srbska za posledných desať rokov a teší ma, že ho robil Slovák!
Kroj ma musí inšpirovať do piatich sekúnd
Ako vznikli vaše fotografie?
Kroj ma musí inšpirovať do piatich sekúnd, keď prebudí niečo, čo je vo mne duchovne uložené, potom príde spontánna asociácia s postavou a vytvorím fotografiu. Tieto mi trvali rok.
Kroje vraj nielen fotíte, ale aj zbierate. Prečo?
Keď som robil festival krojov Slovákov žijúcich v Srbsku, potreboval som veľa ženských krojov do sprievodu, aby vznikla pekná promenáda. Spolky však takejto spolupráci neboli otvorené, tak som si povedal, že musím v každej osade zozbierať čo najviac krojov, aby som z nich mohol vytvoriť, čo chcem. Na dva roky sa zháňanie krojov stalo mojím dobrodružstvom. Zozbieral som viac ako päťsto kompletov, je to archaický, predvojnový odev, ktorý má v sebe bohatú symboliku.
Archaický ľudový odev má v sebe bohatú symboliku
Akú?
Na starých krojoch nachádzame symboly duchovnosti, sú tam symboly kríža, svastiky, ale aj symboly plodnosti… V minulosti kroje slúžili tiež ako magická ochrana – červená farba mala odrážať zlo. Do odevu sa vlieval aj životný cyklus predkov, niekde sa dlho dievčatá vydávali v čiernom, lebo opúšťali rodinu a predošlý život, u Rusínov bola čierna iba mašľa vzadu na hlave – minulosť hoď za hlavu. Mince prišité na svadobných šatách boli znakom majetku rodiny.
Foto: Ivan Majerský
Vaše fotografie niekedy až šokujúco kombinujú ľudový odev s napohľad vzdialenou postavu či ideou: srbská Rimanka či templárka, slovenská cisárovná Sissi či kráľovná Alžbeta, francúzska kráľovná v srbskom ľudovom kroji…
Moje hypotézy niekoho pobúria: prečo má Srbka v rukách meč ako bojovníčka? Kto sa nad tým zamyslí, zistí, že aj etnologické knihy mi dávajú za pravdu – srbský ľudový odev inšpirovali tureckí vojaci. Zrazu to do seba zapadá. Dievčatá a ženy v slovenskom Aradáči obdivovali šľachtické oblečenie a na sviatok sa obliekali parádne, inšpirovali sa európskou dvorskou módou, dokonca si dali doviezť látky – preto je na výstave napríklad slovenská Sisi z Aradáču. Jeden zo srbských krojov vyzerá ako od Coco Chanel, tam sa dievčatá vydávali v modrom – tak vznikla na fotografii francúzska kráľovná v srbskom kroji.
Foto: Pravda
Čo ste pri skúmaní krojov objavili?
Že pozemský život je krátky a krása je pominuteľná – všetky tie perly, dukáty, veľké party – a to nás nabáda na zamyslenie. V ľudovom odeve sú votkané aj symboly večného života, pretože predkovia v neho verili. Preto sú na fotografiách aj ženy na „duchovnom tróne“ – svätá Terézia, templárky, archanjel Gabriel aj archanjel Michal aj ostatné postavy s duchovnou symbolikou.
Foto: Ivan Majerský
Vpredu nájdeme kráľovné a biblické postavy, v zadnej časti výstavy zas bojovníčky. Čo v ženskom kroji symbolizovalo bojovnosť?
Ženské kroje napríklad z Kľúča mali červené kríže, tak som sa inšpiroval templármi a templársky meč pre fotografiu som zháňal rok. Čiapočka na hlave žien v Imľanoch je zas inšpirovaná rímskymi bojovníkmi, takže v mojom ponímaní Imľanky by pokojne mohli byť Rimľanky. Na veľmi starom srbskom kroji vidíme v odeve judaistické prvky, aj Dávidove hviezdy, tak som vytvoril fotografiu archanjela Michala. Carica Milica má zas žezlo zo starej tureckej pušky. V ľudovom odeve vo Vojvodine sa nájdu symboly tureckej aj napoleonovej éry, rakúsko-uhorskej ríše… história aj vplyv kráľovskej módy sa vlievali do krojov. V srbskej dedine Srba sa ženy dodnes vydávajú v modrých šatách inšpirovaných Coco Chanel, tak žena v tomto kroji je pre mňa francúzska kráľovná. Chcem, aby sa návštevníci nad fotografiami zamysleli.
