Nová výstava sa volá Môj farebný svet. Čo na nej návštevníci nájdu?
Na výstave Môj farebný svet je výber z tvorby posledného desaťročia, posledný obraz som dokončil predvčerom. Prezentuje klasický obraz ako olejomaľba alebo akryl, ale aj textilné techniky a farebnú grafiku. Návštevníci teda budú mať možnosť vidieť moju tvorbu plastickejšie. Veci postavené na strohej geometrii, aj tzv. bioobrazy, čo je v mojom poňatí druhý pól geometrie – motívy odvodené z okolitého sveta. Farebná grafika má zas trocha naratívny rozmer.
Výstava Farebnný svet Daniela Bidelnicu v Galérii Tower 5.
Jeden z vašich obrazových cyklov má názov okná. Čo sa dá vidieť cez vaše okná?
Moja tvorba sa vyvíja v určitých cykloch a jeden z takých väčších mal názov Okná (Windows). Názov vnímam symbolicky – okno je obojstranné, cez okno možno nazrieť dnu alebo opačne. Nadchla ma myšlienka princípu okna, ale aj jeho vizualizácia, zaujala ma kvadratická časť okna. Aj keď som tento cyklus už ukončil, je to nevyčerpateľná téma, ponúka veľa možností.
V názvoch vašich obrazov figurujú aj anjeli a démoni. Aké je ich skóre vo vašej tvorbe? Inšpiruje vás skôr to pozitívne alebo naopak?
Jednoznačne to pozitívne! Ale keď to chceme poznať, musíme vedieť aj to, čo sú démoni. Rešpektujem, keď si niekto vyberie to druhé, aj také môže byť umenie, ale rád to prenechám iným. Anjeli a Démoni bol veľký cyklus, ale na tejto výstave vo výbere nie je.
Foto: Lubos Pilc
Maľujete nielen na plátno, ale aj na múry, na steny, na karosérie áut, dokonca aj na ľudské telo. V čom je pre vás ako pre umelca rozdiel?
Počas mojej tvorby som vždy inklinoval k prejavu, ktorý by sa stal univerzálnym jazykom, že by to bola „reč Bidelnicova“, chcel som si vytvoriť svoje tzv. logá. To ma vo vývoji ťahalo ďalej, až som dospel do bodu, že sa moja tvorba dá aplikovať v rôznych technikách a vo veľkých dimenziách – technicky aj vizuálne. Momentálne nemám problém urobiť malú ilustráciu aj namaľovať veľkoplošnú maľbu sa stenu. Na tejto ceste som maľoval okuliarové rámy aj autá, maľoval som na ženské telá aj po sebe a nech je to akákoľvek technika, pre diváka to, myslím, vždy zostane „Bidelnica art“.
Čítajte viac Slávnosť farieb v novej galérii Tower 5
Maľujete teda na rôzne „povrchy“ a vaše priestorové diela sa nachádzajú tiež v rôznom prostredí: vo wellnes, v bare, pri kaštieli… Máte miesto, na ktorom by ste chceli vidieť „niečo od Bidelnicu“?
Už dávnejšie som túžil mať svoju umeleckú záhradu, a tú som si vytvoril v Rusovciach. Hneď pri kaštieli, vedľa SĽUK-u, sme si s manželkou postavili ateliéry, a ja tam vytváram rôzne objekty a sochy z recyklovateľného materiálu, ale aj z rôzneho odpadu. Sú to objekty v duchu „ready made“, teda niečo vznikne z niečoho. Dotvárajú prostredie a ja to tam volám „Objektívna alej“. Zároveň v umeleckej záhrade vytváram hybridné mesto s nezvyčajnými situáciami, na aké človek natrafí v hociktorom meste. Inšpirujem sa súčasným street artom, civilizačnými a ekologickými témami. V mojom koloristickom poňatí sa tiež odráža etnoumenie rôznych krajín, ktoré som navštívil, v Južnej Amerike, Afrike, Ázii. Nedávno som videl Tokio, najväčšie a najmodernejšie mesto na svete a tiež svojím spôsobom hybridné mesto. To všetko ma vie ovplyvniť a nadchnúť. Venujem sa aj fotografii, k Mesiacu fotografie pripravujem výstavu Japonsko mojimi očami.
Foto: Lubos Pilc
Vaša tvorba má teda ďalší rozmer. Na čom práve pracujete?
Pripravujem jednu veľkoplošnú nástennú maľbu pri Zlatých pieskoch, len čakám, kým sa počasie znormalizuje, aby som mohol vyjsť na lešenie. To bude moja výzva na toto leto. Budem maľovať symboly doby, civilizácie, a zároveň aj symboly spoločnosti, ktorá si to odo mňa objednala ako jeden veľký výpovedný obraz, ktorý bude vidno od cesty.
Čítajte viac Príďte sa pozrieť, ako v Tower 5 na Kalinčiakovej traja chlapi ohýbajú realitu
Pri vašich priestorových dielach mi geometria v niečom pripomínala Vladimíra Kompánka, napríklad vaša Mohyla či Štyri ročné obdobia. Inšpiroval vás?
S Vladom Kompánkom sme sa poznali, aj som ho navštevoval a pre mňa je to teda skôr paralela, moje pokračovanie jeho mohýl. Moje sú z tehál a betónu, on mal rád drevo.
Kto vás najsilnejšie ovplyvnil?
Zo slovenských umelcov rozhodne Ľudovít Fulla. Vážil som si aj Martina Benku, on bol národný, slovenský, ale Fulla bol európsky až svetový. Aj on mal ľudové motívy, ale jeho tvorba bola veľmi vycizelovaná a vo svojom čase bol naozaj progresívny maliar – dnes je to už klasika. Jeho tvorbu som spoznal bližšie aj cez moju manželku, ktorá ako reštaurátorka vytvorila kópie cyklu Fulla – Galanda pre sálu v kaštieli v Mojmírovciach pri Nitre.
Aká bude ďalšia cesta tejto výstavy, kam sa presunie z Galérie Tower 5?
Po 20. septembri sa presúva rovno do Ríma. Súbežne mám teraz v Bratislave ešte jednu výstavu, v Kostole sv. Víta v Rusovciach vystavujem farebné grafiky s motívmi mojich ciest po svete. Tá sa skončí 20. júla.
Kde všade sa dostali vaše obrazy?
Mal som vyše tristo autorských výstav – od Kanady cez Mexiko, v Riu de Janeiro sme vystavovali spolu s manželkou brazílskeho spisovateľa Paola Coelha, v Európe skoro všade.
Ako ste sa pritom dostali k maľovaniu áut?
Keď som bol kupovať auto, zarazilo ma, aká slabá je farebná ponuka. Zdalo sa mi to fádne. Predajca sa spýtal, aké auto by som si teda želal – a ja som povedal, že by som si ho asi musel sám vytvoriť. A predajca urobil gesto: dovolil mi jedno vozidlo, určené do súťaže, celé pomaľovať. Človek, ktorý ho vyhral, bol nadšený, že má originálny kus. Volalo sa Auto na snívanie a v techničáku malo napísané: farba á la Bidelnica. Posmelilo ma to a pomaľoval som ďalšie auto – TETE, tentoraz kerkami – a vzniklo „Potetované TETE“. Keď Kia začala vyrábať nové auto do mesta, chceli, aby bolo pomaľované. Priviezli ho z Kórey a dal som mu meno Body and Soul – ako Telo a duša aj Soul ako hlavné mesto Kórey. Vydražil ho jeden hotel a dodnes to auto používa, tak ho občas zbadám na ulici.
Čítajte viac Máj do Galérie Tower 5 priniesol kvety, farby, lásku a sklo. Vystavujú Ivana Orviská a Silvia Hílková
Venujete sa aj rozmerom drobnejším prácam, ako sú etikety – na víno či obaly na čokoládu…
Áno, tie čokolády vyrába malá slovenská firma a predávajú sa v Kórei. Výstava okuliarov zas putovala po rôznych optikách po Slovensku…
Vidno, že nechcete ostať vnútri v galérii…
Galéria je pekná vec, ale keď nejde Mohamed k hore, musí ísť hora k Mohamedovi, treba ísť s umením von. Veď je to pre ľudí a ja im chcem ukázať niečo originálne.
Pre vašu tvorbu sú typické výrazné jasné farby. Čo pre vás ako pre výtvarníka znamenajú?
Harmónia vzniká dvoma spôsobmi: buď radením vecí sebe príbuzných, alebo úplne opačných. Môj prípad je ten druhý, radím k sebe nielen kontrastné tvary, ale aj farby a v tej protichodnosti sa snažím dosiahnuť harmóniu. Nemám rád chaos. Dúfam, že tie žiarivé kontrasty pôsobia na ľudí harmonicky, keď sa pozerajú na moje obrazy, lebo mám rád pocit krásna.
