Kedy ste boli v Slovenskej národnej galérii po prvý raz? Vodili vás tam rodičia? Na čo si z tých čias spomínate?
Podľa priloženej fotodokumentácie som si bol svoje budúce pracovisko prvýkrát pozrieť asi pred šesťdesiatimi rokmi: Môj otec prednedávnom vytiahol fotografiu, na ktorej stojím ako dvojročný s mamou pred dodnes existujúcim vchodom do SNG. Z toho obdobia si toho veľa nepamätám, len od mojich rodičov viem, že do galérie sme spoločne chodili pravidelne.
Foto: archív Juraja Králika
A počas štúdia? Pomáhala vám SNG?
Vysokú školu som odišiel študovať do Prahy, takže profesionálne som sa o galériu začal zaujímať až po návrate domov. Vtedy sa jej vedenia ujala pani Zuzana Bartošová a začala v galérii pracovať moja mama. Niekedy v tom čase som už ako umelec začal s galériou aj spolupracovať – v roku 1992 som sa podieľal na tvorbe katalógu slovenského umenia na Expo v Seville. S galériou som teda úzko spätý naozaj od ranného detstva.
Máte SNG rád? Páči sa vám jej rekonštrukcia?
Umením žijem celý život, umenie je moja vášeň. Videl som veľké množstvo múzeí a galérií po celom svete. Každé je iné, má svoju tvár, svoj charakteristický štýl. Dnes som riaditeľom SNG a mám svoju víziu a plány, ako by mohla a mala galéria vyzerať. Nemyslím teraz vizuálne, ale obsahovo. Rekonštrukcia je ukončená, bola urobená vo veľkom štýle. Je vidieť, že štát bol k umeniu veľkorysý.
Mojou úlohou teraz je naplniť galériu kvalitnými výstavami. A, samozrejme, naďalej zabezpečovať všetky hlavné ciele a poslanie galérie, ako je starostlivosť o zbierky, ochrana umeleckých diel, vzdelávacia a metodologická činnosť. Počas letných mesiacov pracujeme intenzívne aj na obnovení galerijnej pedagogiky a vzdelávacích programov pre školy.
Do galérie teda chodíte tri mesiace už ako jej nový generálny riaditeľ. Spoznali ste za ten čas dobre celý priestor a život galérie? Meníte niečo?
Zoznamujeme sa. Vstúpil som do života galérie tesne pred jej kolapsom. Resuscitujem, snažím sa vrátiť ju k normálnemu životu. To prináša, samozrejme, aj zmeny.
Čo SNG najviac v súčasnosti potrebuje?
Úplne na prvom mieste pokoj na prácu. A potom dobré výstavy spojené s kvalitnými sprievodnými programami a podujatiami, ktoré pritiahnu divákov do našich priestorov.
Vy ste aj organizačný typ – v živote ste mali viacero manažérskych aktivít. Z akých skúseností najviac čerpáte vo funkcii riaditeľa?
No predsa zo životných. Zažil som neuveriteľnú školu života počas štúdia na FAMU v Prahe. Tesne pred revolúciou v osemdesiatom deviatom som sa vrátil do Bratislavy a spoločne so staršími kolegami – umelcami som zorganizoval prvú a doteraz jedinú výstavu slovenských absolventov FAMU.
Aha, pamätám…
Do toho prišla nežná revolúcia a naraz som sa ocitol v centre diania. Stal som sa predsedom Združenia slovenských fotografov a „skončil som“ na pár rokov ako funkcionár Slovenskej výtvarnej únie. S vtedajším predsedom Igorom Gazdíkom som zažil obdobie delenia federálneho majetku, a tak som mu z Prahy vybojoval šesťstotrinástku (pre mladších čitateľov: vládnu limuzínu Tatra 613). Potom som dlhé obdobie riadil grafické štúdio, ktoré sa špecializovalo na tvorbu kníh, katalógov a umeleckých monografií. Posledných dvadsať rokov sa venujem výlučne voľnej umeleckej tvorbe. Za tie roky som získal množstvo kontaktov nielen doma, ale hlavne vo svete, ktoré dnes viem využiť v prospech galérie.
Foto: SNG
Novým umeleckým riaditeľom SNG sa stal jeden z najznámejších českých kunsthistorikov Martin Dostál. Ako sa vám s ním spolupracuje?
Martina poznám od študentských čias. Už vtedy nás spájal podobný druh humoru a sarkastický pohľad na karikatúru režimu, v ktorom sme žili, a ktorý kráčal k svojmu zániku. Intenzívnejšie sme sa začali kontaktovať a stretávať po mojej prvej výstave Art Grand Slam, čo je môj výtvarný projekt, do ktorého som na spoluprácu oslovil bývalú svetovú tenisovú jednotku Martinu Navrátilovú. Vtedy som Martina požiadal, aby prevzal nad projektom kurátorský dohľad. Podľa jeho koncepcie bola inštalovaná výstava v roku 2006 v Prahe a o rok neskôr aj v Paríži. Martin je profesionál, špičkový kurátor.
Jeho portfólio nemôže nikoho nechať na pochybách, že umeleckým riaditeľom SNG je človek na pravom mieste. Dôkazom sú aj prvé dve výstavy, ktoré sme spoločne v SNG pripravili. Zásadným spôsobom ich produkčne zorganizoval, a to v rekordne krátkom čase a v situácii, keď všetky plánované výstavy boli ešte pred naším nástupom do funkcií, z rôznych dôvodov, zrušené. Tu sa ukázalo, aké dôležité sú osobné kontakty s umelcami a galériami. A tie má Martin Dostál nadštandardné a ako umelecký riaditeľ SNG ich vie využiť pri príprave nových výstav v SNG.
Čítajte viac V SNG uvidíte aj celkom neznámy obraz Cypriána Majerníka
Prvé výstavy, ktoré ste v SNG pripravili, prinášajú do galérie neznáme obrazy najlepších slovenských umelcov 20. storočia a zároveň významných českých výtvarných umelcov.
Výstavou s názvom Zo Západu sme do galérie priniesli zbierku slovenského umenia 20. storočia z Galérie umenia Karlove Vary. Diváci skutočne majú možnosť vidieť diela, ktoré doteraz na Slovensku neboli vystavované, a to našich najvýznamnejších umelcov, ako sú Martin Benka, Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla, Imrich Weiner-Kráľ či Cyprián Majerník.
Výstava Bolo aj nebolo predstavuje štyroch českých umelcov Vladimíra Nováka, Petra Pavlíka, Václava Bendu a Rostislava Nováka, ktorí boli zakázaní a nemohli vystavovať počas predchádzajúceho režimu. Vynikajúce obrazy, sýtené existenciálnou prítomnosťou, farebným a veľkorysým maliarskym gestom a túžbou objavovať možnosti obrazu, ktoré skoro nikto vtedy a ani potom nevidel, by mohli byť zaujímavým objavom pre slovenské publikum. Pozývam týmto všetkých čitateľov Pravdy na návštevu galérie a novootvorených výstav, pretože sa je naozaj na čo pozerať!
Foto: Robert Hüttner
Máte v talóne aj ďalšie prekvapenia?
Áno, v jeseni nás čaká súťažná prehliadka Bienále ilustrácií Bratislava (BIB), ktoré píše svoju históriu od roku 1967 a symbolicky sme jeho jubilejný 30. ročník vrátili po mnohých rokoch späť do priestorov SNG. Bienále bude mať široké zastúpenie ilustrátorov detskej knihy z celého sveta. Zo sprievodných výstav, ktoré v galérii v rámci bienále budú, spomeniem výstavu ikonických slovenských ilustrátorov – profesorov Oddelenia grafiky na VŠVU – Vincenta Hložníka, Albína Brunovského a Dušana Kállaya.
Verím, že to bude pre divákov, dospelých aj detských, mimoriadne atraktívne. Popritom sa dokončujú aj pôvodne plánované, odborne aj divácky zaujímavé projekty našich kurátorov. No a pracujeme aj na ďalších medzinárodných spoluprácach. Pripravujeme zaujímavé projekty do konca roka 2025, ako aj výstavný plán na rok 2026.
Do funkcie ste nastúpili v zložitom období napätia a veľkej polarizácie v umeleckej obci. Nebáli ste sa toho?
Každé obdobie má svoje napätie. Ináč by sme zomreli od nudy. A keby som sa bál, nikdy by som do toho nešiel. Ja som nikoho z funkcie nevytlačil, na ničiu stoličku by som sa nikdy neposadil. Aj tú, na ktorej dnes sedím, som si priniesol svoju vlastnú. Ja nie som príčina, ale dôsledok toho, čo sa v galérii za posledný rok udialo. Pozerám sa do budúcnosti, nie do minulosti. Ale pamäť mám dobrú, ak bude treba, viem si spomenúť, kto kde a kedy bol pred revolúciou, pred rokom, predvčerom. Prišiel som sem s jediným cieľom – postaviť galériu znova na nohy, zastabilizovať ju, vrátiť jej dobré meno doma, zvýšiť renomé v zahraničí a realizovať v nej tie najlepšie výstavy, na ktoré budú znova s nadšením chodiť všetci umeniachtiví diváci.
Čítajte viac Na Námestí Karola Vaculíka to vrie, vznikla tam opozičná galéria. Aký bol niekdajší šéf SNG, po ktorom nesie námestie meno?
Ako beriete opozičnú „blokádu“ galérie, konkrétne aktivity v jej blízkosti?
V prvom rade si „hľadím svoje“. Za tie tri mesiace vo funkcii som sa naučil, že sa nemôžete vyjadrovať, dávať stanoviská a dementovať všetky klamstvá, nepravdy a zavádzajúce informácie, ktoré o vás a o galérii šíria. Berie to čas aj energiu. A tie chcem ja radšej venovať zmysluplnej práci pre galériu. Mám, bohužiaľ, pocit, že nech čokoľvek v galérii urobíme, je skupina ľudí, ktorá bude vždy proti. Zo zásady. Akoby sa odboj proti SNG stal ich programom. Stretávajú sa pred rozpadávajúcimi sa garážami vedľa SNG a hovoria, že oni robia slobodné umenie a slobodnú galériu. Ale Slovenská národná galéria je slobodná vo svojom rozhodovaní pri tvorbe svojich výstav a programov.
Je zložité diskutovať o týchto veľmi jemných morálnych záležitostiach. Pamätám sa, že ani Karol Vaculík, riaditeľ SNG, po ktorom sa volá námestie pri SNG a ktorý bol odvolaný počas normalizácie po roku 1968, z galérie neodišiel. Zostal tam pracovať ako radový zamestnanec, lebo cítil veľkú zodpovednosť voči galérii a nemohol opustiť, čo vybudoval. To sú také tie chvíle á la Sofiina voľba, keď sa človek rozhoduje, čo je najpodstatnejšie.
Ľudí, ktorí z galérie neodišli, označujú za zradcov, len preto, že nenechali inštitúciu padnúť. Tých, ktorí v galérii zostali, pretože tu chcú pracovať, považujem ja za hrdinov. To sú teraz "moji” ľudia a spoločne s nimi a s novými ľuďmi chcem inštitúciu rozvíjať. Nemusíte mať so všetkými rovnaký vkus ani politický názor, galéria však je a mala by zostať inštitúciou apolitickou. Viem, že obdobie posledných ôsmich mesiacov pred mojím nástupom bolo pre všetkých abnormálne, takže očakávania a tlak na moju osobu sú o to väčšie. Každý má právo na svoju víziu a ja si názor všetkých ľudí pracujúcich v galérii rád vypočujem. Teraz, po otvorení prvých dvoch výstav, budeme mať konečne viac času aj na vnútorný dialóg. Zároveň však chcem zdôrazniť, že v galérii nemôže vládnuť anarchia. Som zodpovedný za majetok štátu a ja budem skladať účet na konci dňa, ako sa s verejnými financiami narábalo.
Povedzte ešte niečo o sebe. V minulosti ste spolupracovali na výtvarnom projekte Art Grand Slam s Martinou Navrátilovou. Ste stále v kontakte? Vie, že ste sa stali riaditeľom galérie?
Áno, sme stále v kontakte. Akurát vyslovila obavy, že sa, vzhľadom na moje nové pôsobisko, tak skoro neuvidíme. Asi mala pravdu. Teraz nie som pánom svojho času a zatiaľ som nezistil, kto mi môže podpísať dovolenku.
Aké máte plány vo vlastnej umeleckej tvorbe? Pokračujete vo svojom aktuálnom projekte tvorby trojrozmerných obrazov z mincí?
Do svojho ateliéru sa momentálne dostanem až po "pracovnej dobe” v galérii, čo je často až neskoro večer. Takže tam trávim hlavne víkendy a ticho ateliéru dnes beriem ako oddych od náročnej práce v galérii. Pri nástupe do funkcie som si bol vedomý, že na nejaké obdobie ustúpi moja vlastná tvorba na druhú koľaj. Ale zvládam to. Aj keď sa niektoré procesy spomalili, ide všetko podľa plánu. Odložil som aj prípravu na vlastnú retrospektívnu výstavu, pretože v tomto momente je pre mňa absolútnou prioritou vedenie galérie.
