Ako pripomínajú autori expozície, vystavovať svoje diela práve v Telči bolo želaním samotného Jana Zrzavého, jedného z najslávnejších umelcov 20. storočia a spoluzakladateľa českého moderného umenia. Renesančné mesto Telč ho totiž inšpirovalo.
Foto: Libor Sváček
Navyše jeho vzťah k mestu prehĺbilo stretnutie s vtedajším kastelánom Bohumilom Norkom starším. Ten mu pri prehliadke zámku ukázal sochu Adama na hlavnom nádvorí. Sám Zrzavý si hneď všimol, že sa naňho podobá a vznikla pôvabná fotografia maliara hľadiaceho na svojho zámockého dvojníka.
Po 20 rokoch sa na zámok Telč vracia expozícia Jana Zrzavého Sen o skutočnosti
Slečna Tydlitátová za tri milióny
Galéria Jana Zrzavého na zámku v Telči bola otvorená v roku 1988 a až do roku 2007 v stálej expozícii predstavovala okolo 50 jeho diel. Teraz sa Zrzravého maľby na zámok vracajú, a to do kompletne obnovených priestorov, ktoré spĺňajú najnáročnejšie galerijné kritériá. Sú vybavené klimatizáciou pre udržanie stabilnej mikroklímy, inštalovali tu nové osvetlenie a látkové žalúzie, ktoré chránia obrazy pred slnkom. Počas obnovy boli odborne ošetrené renesančné nástenné maľby v jednej z miestností.
Naďa Goryczková, šéfka českého Národného pamiatkového ústavu, pod ktorý zámok v Telči patrí, otvorenie expozície považuje nielen za kultúrnu udalosť, ale aj za návrat k odkazu umelca, ktorý pochádzal z Vysočiny, nachádzal tu inšpiráciu a k Telči si vytvoril osobné puto. Výstava je podľa nej dôstojným pokračovaním spolupráce Národného pamiatkového ústavu a Národnej galérie Praha, ktorej Zrzavý odkázal svoju pozostalosť.
Foto: NGP
Sen o skutočnosti predstaví výber vyše 30 maliarových diel vrátane tých, čo dlhodobo neboli verejne vystavené – napríklad Portrét slečny Tydlitátovej. Tento obraz z roku 1932 sa 80 rokov skrýval v súkromnej zbierke. Národná galéria ho vlani kúpila za tri milióny českých korún. Kurátorka výstavy Alice Němcová vysvetlila, že názov výstavy vychádza z autorovho výroku.
Ten znel: Žiadny umelec snažiaci sa predstaviť skutočnosť vecí, ich realitu a podstatu, nemôže namaľovať viac než len svoju predstavu o nich, svoj sen o skutočnosti. Podľa Němcovej citát ukazuje, že hoci jeho diela pôsobia na prvý pohľad jednoducho, ich formálna aj významová jednoduchosť je len zdanlivá. Je za ňou mnohovrstevná symbolika, vnútorná spiritualita a premyslená výtvarná konštrukcia, ktorá pretvára realitu na poetickú víziu autora.
Melancholický Dionysos
Nová expozícia sa člení do šiestich voľne nadväzujúcich kapitol, ktoré návštevníka prevedú kľúčovými okruhmi Zrzavého tvorby. Prvá s názvom Maska a tvár je venovaná Zrzavého autoportrétom a sebaštylizácii. Tu kurátorka vychádzala z citátu historika umenia Miroslava Lamača, podľa ktorého mal Zrzavý úžasný zmysel pre svoju legendu. Na jednej strane básnil, že by chcel byť ako Dionysos, ísť do Alhambry na Václavskom námestí a tancovať tam nahý na stole, a na druhej strane z jeho diela cítiť sklony k melanchólii, uzavretosti a hanblivosti. Na začiatku kariéry bol maliar ovplyvnený postimpresionizmom a umelcami ako Paul Gauguin, tiež veril, že v mimoeurópskych kultúrach ľudia žijú viac v súlade s prírodou a vlastnou sexualitou.
Čítajte viac Umenie sa odsťahovalo do Humpolca. Viete, aké slávne diela nájdete v byte zberateľa?
Práve sexualita bola pre Zrzavého podstatná. Alice Němcová upozornila, že bol síce rímsky katolík, no zároveň queer, s čím sa musel zložito vyrovnávať. Celý život sa obklopoval ženami ako Zdenka Braunerová, Věra Jičínská, Marta Jirásková. Písal ľúbostné básne a listy ženám, v niektorých obrazoch nájdeme aj Zrzavého projekciu do ženských postáv. Druhá kapitola výstavy sa volá Poznal som Leonarda a vychádza z maliarovej inšpirácie Leonardom da Vinci, ktorý bol po Bohumilovi Kubištovi jeho najväčším vzorom. Návštevníci tu uvidia podobizeň svätého Jána Krstiteľa, ktorú Zrzavý maľoval podľa da Vinciho, ale aj kompozíciu Melancholie, v ktorej je silný vplyv renesančného umelca.
Foto: NGP
V ďalšej miestnosti sú okrem Zrzavého malieb aj diela Adolfa Gärtnera, ktorý bol jeho blízkym priateľom. Bol Zrzavého spovedníkom, ktorý mu poradil, keď sa trápil pre nešťastnú lásku, aby namiesto skákania z okna radšej začal maľovať autoportréty.
Tretia kapitola s názvom Vzhůru srdce odkazuje na pôsobenie v umeleckom združení Sursum (tu pôsobil aj Gärtner). Tu je vystavený obraz Veselé pútničky, ale aj expresionistická Posledná pieseň či Západ slnka. Štvrtá kapitola Biblická krajina obsahuje štylizované farebné krajiny s nádychom fantastiky a raja, ktoré ústia do obrazov Bretónska, ktoré bolo späté s jeho vnímaním domovskej Vysočiny. Bretónsko navštívil prvýkrát ešte pred druhou svetovou vojnou, chcel sa tam raz natrvalo presťahovať, ale po Mníchovskej dohode, ktorú vnímal ako veľkú zradu, sa do Francúzska pozrel už len raz.
Foto: NGP
Záverečná časť sa venuje téme osudovej ženy. Tu je obraz Kleopatra, kde sa prepája mužské a ženské. Kurátorka upozorňuje, že na niektorých skicách má Kleopatra fúzy a penis. Skice sa dajú pozrieť v sprievodnej interaktívnej expozícii na konci výstavy. Kleopatru Zrzavý kreslil v rôznych obmenách vyše 50 rokov. Expozícia Jana Zrzavého bude na zámku Telč prístupná celoročne v rovnakom návštevníckom režime ako zámok, ktorý je od roku 1992 zapísaný na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
