Na Bielej noci predstavíte svetelný vodopád, ktorý vznikne premenou zvukov nepočuteľných ľudským uchom na svetlo. Neznie to takmer ako mágia, premena zvuku na svetlo?
Môže sa to zdať magické, ale v skutočnosti je to veľmi fyzikálne a pre divákov fyzické. V diele Cascade sa séria reproduktorov snaží reprodukovať nahrávky infrazvukov, ktoré som urobil pri veľkých vodopádoch ako sú Niagara, Iguazú a Montmorency. Infrazvuky sú frekvencie pod rozsahom ľudského sluchu, zvuky príliš nízke na to, aby boli počuteľné, no napriek tomu sú prítomné všade okolo nás. V inštalácii môžete vidieť tieto skryté vlny padajúce cez luminiscenčné optické vlákno pripojené k reproduktorom. Keď sa reproduktor pokúša prehrať zvuk, vlákno vibruje a odhaľuje neviditeľné vlny. Nejde však len o videnie. Publikum môže tiež počuť mechaniku reproduktorov, ktoré sa namáhajú prehrať tieto frekvencie, a čo je dôležitejšie, cítiť vibrácie na svojej koži – pri chôdzi vnútri diela. Táto kombinácia zmyslov je možno najmagickejším zážitkom diela.
Španielsky umelec Marc Vilanova nahral zvuky vodopádov, ktoré vtáky používajú ako kompas počas migrácie, no ľudské ucho ich nepočuje. Diváci ho však vidia a dokonca cítia na koži ako vibrácie.
Kombinujete moderné technológie s prírodou: nahrali ste zvuky vodopádu, ktoré vtáky používajú ako kompas počas migrácie, no ľudia ich prehlušujú hlukom civilizácie. Prečo ste si pre svoju prácu vybrali práve takýto ekologický motív?
Pre mňa je dôležité uvedomiť si, že naše vnímanie je obmedzené, že existuje mnoho realít mimo toho, čo dokážeme vnímať. To nám pomáha pochopiť, že ľudia nie sú mierou všetkých vecí. Sme len jednou časťou väčšieho systému. Vodopády produkujú infrazvuk, na ktorý sa vtáky spoliehajú už tisíce rokov ako na kompas počas migrácií. Dnes sú tie isté frekvencie maskované infrazvukom lietadiel, veterných turbín alebo priemyselných strojov, ktoré vtáky dezorientujú. V prírode existujú hlboké a jemné vzťahy a nielenže si ich neuvedomujeme, ale ich aj narúšame.
Čo chcete ľuďom prostredníctvom tohto diela odkázať?
Väčšina mojich diel je pozvánkou k počúvaniu a k chápaniu počúvania nielen ako zvuku vstupujúceho do uší, ale aj ako postoja k životu, spôsobu otvorenia sa všetkému, k čomu sa chcete priblížiť. Pre mňa je pokorným aktom uvedomiť si, že existujú vibrácie, farby a frekvencie, ktoré naše zmysly nedokážu vnímať. Toto dielo pozýva ľudí, aby rozšírili svoje vnímanie, boli zvedaví, aby si uvedomili, že okolo nás je oveľa viac, než si zvyčajne všímame, a aby si uvedomili dôležitosť ochrany prírody, ktorá pre nás zostáva neviditeľná.
Súvisia aj vaše ďalšie diela s témou prírody a krajiny?
Áno, veľmi často. Všetky moje diela začínajú zvukom a zážitkom z počúvania. Napríklad v diele Grounded Frictions, ktoré si objednala spoločnosť Mattress Factory v Spojených štátoch, som použil geofóny na zachytenie zvukov pohybujúcich sa zemou. Nahrával som v blízkosti miest frakovania a sledoval skryté hlukové znečistenie, ktoré prechádza zemou a dosahuje povrch. V diele Phonos som pracoval s viac ako 200 recyklovanými reproduktormi, z ktorých každý vibroval iným infrazvukom z prírodných javov, ako zbor skrytých hlasov. A v diele Limen som preložil ultrazvuky vyžarované žiarivkami na svetlo. Všetky tieto diela sa snažia odhaliť nepostrehnuteľné vrstvy prostredia, ktoré nás neustále formujú.
Prečo ste prijali pozvanie na Bielu noc v Bratislave a Košiciach? Bude to vaša prvá výstava na Slovensku?
Bude to moja prvá výstava v Bratislave, ale Košice poznám z rezidencie v roku 2019 s Creative Industry Košice a KAIR, kde som vytvoril Limen, dielo, ktoré malo premiéru počas Art and Tech Days. V meste som strávil asi tri mesiace a mal som vtedy možnosť zažiť Bielu noc. Pamätám si, ako som objavil neuveriteľné inštalácie vo veľmi unikátnych priestoroch. Takže keď som dostal pozvanie prezentovať tento rok Cascade, bol som úprimne rád, že sa môžem vrátiť, tentoraz ako súčasť festivalu.