Továrnik ako mecenáš
Mladý existencialistický umelec do Nemecka prvýkrát cestoval v roku 1892, keď ešte nemal ani 30 rokov, a zostal v krajine, ktorú si zvolil za domov, s prerušeniami až do roku 1908. Vznikli tu mnohé diela, ktoré maliarovi priniesli podporu a svetové uznanie. Jednými z jeho podporovateľov boli aj manželia Herbert a Johanna Escheovci, ktorí Muncha v roku 1905 pozvali do svojej prekrásnej secesnej vily v Chemnitzi. Bohatý textilný priemyselník s manželkou zbieral obrazy Vincenta van Gogha a Paula Signaca.
Foto: Katarína Sedláková
Nór bol v tom čase v severonemeckom Lübecku, kde portrétoval rodinu očného lekára a známeho zberateľa umenia Maxa Lindeho. Keď Johanna Escheová uvidela v Lübecku Munchove obrazy, hneď ich autora zavolala, aby strávil nejaký čas v Chemnitzi a namaľoval aj jej rodinu. Munch pozvanie prijal, prišiel v septembri 1905 a zostal v meste tri týždne. Okrem portrétov vo vile Escheovcov vznikol aj obraz Pohľad na chemniztské údolie. Na tomto diele vidieť ešte nezastavané okolie vily Esche, v pozadí priemyselné mesto s komínmi. Vilu zámerne postavili na kopčeku, aby sa vyhli dymu z komínov, čo sa hromadil v údolí.
Foto: Katarína Sedláková
Munchovo umenie ovplyvnilo aj miestnych umelcov, ako bol Karl Schmidt-Rottluff a ďalší členovia expresionistickej skupiny Die Brücke. Samozrejme, na aktuálnej výstave Angst tak nemôžu chýbať obrazy, ktoré vznikli v Escheho vile – portrét Herberta Escheho a Pohľad na chemnitzské údolie. Na výstavu sa tiež podarilo z USA zapožičať dielo Dvaja ľudia. Osamelí z rokov 1906¤-¤1908 – obraz pôvodne kúpili pre miestne múzeum, no v časoch národného socializmu sa muselo predať. Teraz sa dá takmer po 90 rokoch znova vidieť v Chemnitzi. Témou rozsiahlej výstavy Angst je strach – no zároveň expozícia pripomína aj kus zabudnutej histórie mesta.
Čítajte viac Bývalé mesto Karla Marxa stavilo na grafity. Čím môže Chemnitz inšpirovať Trenčín?
Sarah Alberti napríklad v magazíne Monopol pripomenula, ako umelkyňa Martha Schrag z Chemnitzu 25. marca 1906 písala svojmu priateľovi: „Dnes som bola konečne pozrieť Muncha. Bola tam polovica Chemnitzu a bol to výkrik znechutenia. Bolo vrcholne zábavné pozorovať tých rozhodených ľudkov.“ Takto sa bavila na tom, ako 20 obrazov nórskeho maliara, prvýkrát vystavených v Chemnitzi, vyvolalo hlavne skepsu.
Foto: Katarína Sedláková
Dnes, o sto rokov neskôr, je výstava Angst s 96 dielami Muncha jedným z vrcholných podujatí projektu Chemnitz – európske hlavné mesto kultúry. Mottom projektu je anglické „C the Unseen“ – čiže viďte, objavujte doteraz nevidené. Toto motto si vzali k srdcu aj kurátorky Munchovej výstavy Diana Kopka, Kerstin Drechsel a Sina Tonn, ktoré chcú ukázať nielen prehľad a neustálu aktuálnosť Munchovho diela, ale aj sprostredkovať mnohým neznámu históriu mesta Chemnitz.
Pozrite si diela Edvarda Muncha, ktoré do 2. novembra 2025 možno vidieť na výstave Angst v Kunstsammlungen Chemnitz.
Mesto v bývalej NDR, ktoré dnes majú mnohí späté s úpadkom priemyslu, vysťahovalectvom mladých do iných častí Nemecka či s pravicovým extrémizmom, bolo okolo roku 1900 bohatým a medzinárodne známym priemyselným centrom. Pre svoje textilné továrne malo dokonca prezývku „saský Manchester“. Kurátorka Sina Tonn v katalógu k výstave spomína, že Munch sa v tých časoch pohyboval v metropolách Kristiania (tak sa nazývalo dnešné Oslo), Paríž a Berlín a v rokoch 1892 až 1908 veľa času trávil v Nemecku. Podľa kurátorky bola rola „provinčných miest“ pre jeho úspech často podceňovaná. Podľa nej sa Munchovi podarilo preniknúť do nemeckých múzeí a zbierok nie v hlavnom meste, ale cez sieť privátnych mecenášov v stredne veľkých a malých mestách, akým bol aj Chemnitz.
Foto: Katarína Sedláková
Munch neostal len pri prvej návšteve v roku 1905 – Nórove diela boli v múzeu Kunstsammlungen vystavené viackrát, šesťkrát len medzi rokmi 1906 a 1909, šlo vtedy o 60 malieb a 83 grafík. A na začiatku terajšej výstavy sa nájde úryvok z Munchovho listu vtedajšiemu riaditeľovi múzea z decembra 1929: „Všetko bolo tak pekne zaranžované – pozvánka, plagát a katalóg – bol to najvkusnejší katalóg, aký som kedy mal.“
Vzácni Osamelí
Munchova terajšia výstava sa sústreďuje na tému strachu a približuje maliarovu dušu. Pracoval vyše 60 rokov a stále pritom z iného uhla opakoval svoje témy núdze, choroby, smrť a úpadok. Vraj ho od momentu jeho narodenia sprevádzali „anjeli smrti, starostí a smrti“. Jeho matka zomrela na tuberkulózu, keď mal len päť rokov a jeho sestra Sophie skonala o niekoľko rokov neskôr.
V 90. rokoch 19. storočia, keď vznikli jeho najznámejšie diela, bojoval Munch s alkoholom a neskôr s paranojou. Veď už z litografie Strach (1896) na nás pozerajú prázdne tváre a krvavočervené šmuhy na oblohe vytvárajú hrozivú atmosféru. V roku 1908 strávil maliar osem mesiacov na kodanskej neurologickej klinike a vytvoril tam podľa vlastných slov najlepšie práce, cyklus Alfa a Omega, ku ktorým neskôr napísal aj báseň. Umelecké zbierky Chemnitzu zahŕňajú aj 22 litografií z tohto cyklu.
Foto: Katarína Sedláková
Ďalším zlatým klincom výstavy vo vzťahu k mestu je obraz Dvaja ľudia. Osamelí (1899) – žena a muž stoja pri mori obrátení chrbtom a vyzerá to, že sú sústredení len na seba. Odstup medzi nimi je neprekonateľný. Sú spolu, no predsa sami. Farby modrá, sivá a zemité tóny umocňujú pocit emocionálneho chladu, univerzálny obraz samoty moderných čias.
Čítajte viac Odkaz z východonemeckého Chemnitzu: Trenčín bude skvelé európske mesto kultúry
Vraj štyri roky sa snažil riaditeľ chemnitzského múzea Friedrich Schreiber-Weigand kúpiť obraz, no podarilo sa mu to až v roku 1928. Karla Schmidta-Rottluffa poveril zohnaním primeraného rámu. V roku 1933 však vizionárskeho riaditeľa prepustili nacisti a o ďalšie štyri roky vyhlásili 82 Munchových diel v nemeckých múzeách za zdegenerované umenie. Našťastie sa 52 Munchových grafík podarilo pred nacistami uchrániť. Obraz Dvaja ľudia. Osamelí predalo mesto Chemnitz hamburskému historikovi umenia Hildebrandovi Gurlittovi. Až teraz sa po 90 rokoch vrátil znova do Chemnitzu ako výpožička z USA.
Foto: Katarína Sedláková
Warhol miloval Muncha
Popri strachu, samote a Chemnitzi sa výstava zaoberá aj sebareflexiou a ľudskosťou. Nechýba, samozrejme, slávny Výkrik. Bol témou nielen Munchových malieb, ale aj litografie z roku 1895. A ako tému svojej litografie si ho vo svojej verzii zvolil aj Andy Warhol v roku 1984. Munch bol totiž jedným z Warholových absolútnych miláčikov. V roku 1973 Andy Warhol cestoval zo Štokholmu do Osla, aby si mohol pozrieť Nórove diela v origináli a zbieral jeho práce.
Foto: Katarína Sedláková
Na výstave kurátorky neustále porovnávajú Munchove diela s dielami iných. Popri Munchovej expresívnej Mŕtvej matke a dieťati z roku 1901 visí aj Mŕtva matka od Maxa Klingera z roku 1889. A potom je tu aj vtipné dielo Osmara Ostena, maliara narodeného v roku 1959 v Chemnitzi – ukazuje luskáčika na žltom plátne s nápisom v miestnom skomolenom pravopise (Munk namiesto Munch, junk namiesto jung): Výkrik Edwarda Munka nás udrží stále mladých!
Foto: Katarína Sedláková
A nájdu sa tu aj diela súčasných umelcov – vrátane Mariny Abramovič a Georga Baselitza, ktoré vytvárajú nové pohľady na Munchove centrálne motívy a tvoria most do dneška.
