Je táto výstava váš splnený sen? Inšpirovala vás Štiavnica už dávnejšie?
Úprimne – vystavovať v Banskej Štiavnici je pre mňa naozaj tak trochu splnený sen. Toto mesto ma vždy priťahovalo svojou atmosférou a bohatou baníckou históriou.
Keď som dostal ponuku pripraviť výstavu špeciálne pre Štiavnicu, okamžite ma to nadchlo – mohol som čerpať priamo z jej príbehov a z jej bohatstva – minerálov.
Ako výtvarník, ktorý rád pracuje s históriou a príbehmi miest, som Štiavnicu poznal a obdivoval už dlho. Teraz tu mám celú kolekciu diel inšpirovaných práve jej prostredím a mám pocit, že sa tým uzavrel určitý kruh.
Vidieť Šepot baní priamo v Štiavnici, kde tie príbehy vznikali, je nesmierne uspokojujúce a inšpiratívne. Teším sa na komentovanú prehliadku spoločne s kurátorom výstavy Vladom Beskidom a všetkých srdečne pozývam.
Čítajte viac Prečo Matúš Maťátko vystavuje v Slobodnej národnej galérii dielo Profesionálny prístup?
Tento projekt je kombináciou poézie a vedy. Vaše diela čerpajú zo skutočného nerastného bohatstva, ale minerály a kovy stvárňujete esteticky, v ich pôvabnej kryštalickej podobe. Aký je to pre vás svet? Stačila vám fantázia alebo ste potrebovali aj mikroskop?
Svet minerálov ma fascinuje už nejaký čas – je naozaj úžasné, čo dokáže príroda vytvoriť. V kryštalickej štruktúre kameňov som objavil nádhernú geometriu a symetriu.
Pri tvorbe som preto trochu bádal: pozeral som si kryštály, študoval ich tvary a nadviazal na staršie diela z vlastného cyklu platónskych telies, ktoré rovnako zobrazujú tvary geometrickej mriežky, ktoré nájdete i v kryštáloch.
Nakoniec však nastúpila kreativita. Snažil som sa tieto poznatky pretaviť do obrazov a objektov tak, aby z nich divák cítil aj krásu a mysterióznosť minerálneho sveta, hoci som si dovolil aj istú výtvarnú štylizáciu až abstrakciu.
Celkovo to súvisí s obdobím, keď sa od figuratívnych motívov posúvam ku geometrii a tým vytváram abstraktnejšie kompozície.
Foto: P. Harum
Poznáme vás najmä ako výtvarníka, ale pripadá mi, že ste tak trochu aj bádateľ či historik. Ste zvedavý, a to vás ženie k stále novým témam. Čo spája jednotlivé etapy vo vašej rôznorodej tvorbe? Čo ju zjednocuje, čo vždy musí byť prítomné?
Musím priznať, že som veľmi zvedavý človek. Kedysi som povedal, že keby som nebol výtvarník, bol by som archeológ alebo historik – táto veta stále platí.
Či už som maľoval zlomové momenty našich dejín s istou dávkou irónie, alebo teraz zobrazujem banské legendy a minerály, vždy ma poháňa túžba dozvedieť sa o téme maximum.
Mám doma kopu kníh, najmä faktografických, a často počúvam audioknihy či dokumenty, jednoducho stále hľadám informácie a súvislosti. Práve táto zvedavosť a potreba príbehu je spojivom mojej rôznorodej tvorby.
Každé nové obdobie začína otázkou: Čo zaujímavé sa za tým skrýva? Zároveň si myslím, že v mojich dielach musí byť vždy prítomný aj môj uhol pohľadu – často trochu kritický či ironický nadhľad. Baví ma, keď umenie nie je len estetické, ale má aj názor alebo posolstvo.
Takže aj keď sa menia námety od politiky cez históriu až po banícke motívy, vždy je môj pomerne rozpoznateľný rukopis, štýl a chuť komunikovať s divákom o niečom podstatnom.
Čítajte viac Matúš Maťátko by rád ilustroval Draculu. Čo práve vystavuje v Danubiane?
Ako vnímate súčasnú Štiavnicu? Cítiť v ovzduší jej dávnu slávu? Má aj dnes dobré obdobie? Skrátka – páči sa vám to mesto?
Banská Štiavnica má pre mňa neobyčajné čaro. Keď kráčam jej uličkami, cítim ozveny histórie – v dlažbe námestia, v siluetách baníckych domov, jednoducho vo vzduchu je stále kus histórie. Zároveň je to trochu mesto duchov, vidno, ako domáci opustili centrum a stiahli sa na dolné sídlisko.
Mesto funguje od stredy do nedele. Ale i napriek tomuto turistickému aspektu je pre mňa nepochopiteľné, prečo sú takmer všetky múzeá v nedeľu zatvorené. Akoby ani nereflektovali fakt, že ľudia idú do Štiavnice za históriou.
Služby by mohli byť na vyššej úrovni. Nuž a prvýkrát som sem šiel s dcérkou a zdolávali sme toto mesto s kočíkom.
Doprava v meste je šialená. Všetci jazdia autami. No ale i toto by sa mohlo zregulovať tak, ako v mnohých podobných mestách. Kyvadlovou dopravou, pričom parkovanie by mohlo byť na záchytných parkoviskách v rôznych častiach mesta. Naozaj si tu viem ešte všeličo predstaviť!
Foto: Matúš Maťátko
Strávili ste pri príležitosti výstavy v Štiavnici viac dní? Boli ste si pozrieť aj pamiatky či prírodu? Čo ste zažili v Štiavnici a čo môžu zažiť či precítiť návštevníci vašej výstavy?
Áno, pri inštalovaní výstavy som si vyhradil niekoľko dní, aby som Štiavnicu precítil. Nie je to však pre mňa nové mesto. V minulosti som sem chodieval na výtvarné sympóziá. Na jednom z nich som namaľoval svoj prvý obraz s kryštálom.
A tak sa vlastne zrodila myšlienka výstavy inšpirovanej horninami a minerálmi. Pred dvoma rokmi som tu bol na krátkej rezidencii v kultúrnom centre Hájovňa Červená studňa a namaľoval som Oko nad Štiavnicou (mural na štíte budovy).
Spoznal som viacero ľudí, ktorí to s kultúrou a umením v meste myslia vážne. Prijali ma tu veľmi srdečne, čo umocnilo môj pozitívny dojem z toho všetkého. Samozrejme, nevydržal by som sedieť len v galérii – vybehol som aj za poznaním.
Navštívil som známe Banské múzeum v prírode, kde majú najrozsiahlejšiu banícku expozíciu na Slovensku. Dokonca som sfáral do štôlne Bartolomej v úplnej tme s čelovou lampou na prilbe. Bol to silný zážitok, kráčať v chlade a tichu pod zemou a predstavovať si, ako tam kedysi dreli ľudia.
Štiavnická príroda je nádherná – všade naokolo sú tajchy a husté lesy, takže si človek oddýchne aj v prírode. Tá kombinácia histórie a prírody ma úplne pohltila.
