Ako sa vám páči tohtoročné bienále?
Teší ma, že 30. ročník BIB je nainštalovaný v Slovenskej národnej galérii – v priestoroch, ktoré sú nádherne zrekonštruované architektmi Martinom Kusým a Pavlom Paňákom. Bienále bolo päťdesiat rokov v Dome umenia, ktorý muselo roku 2017 opustiť, lebo sa mal rekonštruovať. Nasledovalo putovanie po rôznych miestach v Bratislave, až nakoniec zakotvilo v Bibiane a inde. Pre nedostatok miesta boli zredukované počty nominácií jednotlivých štátov – z 15 na 10.
Výstava čínskych ilustrátorov bola umiestnená v malom priestore, ich práce boli nainštalované v niekoľkých vrstvách nad sebou. Na otvorení výstavy sa zúčastnili aj osobne viacerí čínski ilustrátori a vydavatelia. Dnes je BIB v Slovenskej národnej galérii a porovnať si môže každý sám. Jednotlivé časti súťaže majú svoj priestor, sú prehľadné, výborne nainštalované. Mal som úplne iný pocit než pred dvoma rokmi. Pozitívny.
Ocenili ste aj sprievodné výstavy? Aký majú najmä zmysel?
Tie k bienále neodmysliteľne patria. Dávajú možnosť pozrieť si predstaviteľov ilustračnej špičky. Andersenova cena za celoživotné dielo Sydneyho Smitha z Kanady, Andersenova cena za celoživotnú literárnu tvorbu Heinza Janischa z Rakúska a Cena Grand Prix BIB '23 Palomy Valdivie z Čile. Výstava BIB 1967 – 2025, výstava Nami Concours z Južnej Kórey a napokon výstava profesorov Vysokej školy výtvarných umení, ktorí viedli Oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie (Vincent Hložník, Albín Brunovský a ja.) Túto výstavu chápem ako poctu všetkým umelcom na Slovensku, ktorí sa venovali aj ilustrácii, počnúc Martinom Benkom a Ľudovítom Fullom až po dnešok. To, aký ohlas má slovenská ilustrácia vo svete, je zrkadlom práce všetkých.
Foto: archív BIB
No a súčasnosť?
Súťažná prehliadka ma očarila. Medzinárodná porota ocenila to najlepšie. Veľmi sa mi páčila kolekcia Iránky Noushiny Sadeghiany, u ktorej vyniká nová, silná maliarska kompozícia a farebný kontrast striedania jednotlivých strán. Konštatoval to Josep Antoni Tassies zo Španielska, predseda medzinárodnej poroty. Niet pochýb, že táto práca právom získala Grand Prix BIB '25. Páčili sa mi aj ďalší autori a milým prekvapením bola pre mňa kniha Davida Pintora zo Španielska Bizarná cesta okolo sveta za 80 dní, ktorú, hoci nezískala cenu, som si priam vychutnal. Zaujala ma aj slovenská ilustrátorka Milina Zimková, ktorej ilustrácie pripomínajú jej voľnú tvorbu. Myslím, že návštevník si tu nájde aj ďalšie zaujímavé knihy.
Stretli ste sa s účastníkmi BIB zo zahraničia? Ako sa vyjadrovali o podujatí? Trvá ešte nadšenie pre BIB vo svete?
Krátko som sa stretol s prezidentom IBBY Mingzhou Zhangom, s pani Setsuko Shibata, s Michaelom Neugebauerom, Stefenom Larsenom a mnohými inými. Poznáme sa roky. Už dlho navštevujú naše bienále. Mingzhou Zhang mi núkal individuálnu putovnú výstavu v čínskych mestách a tiež miesto hosťujúceho profesora. Mali sme dohodnúť spoluprácu, ale už neprišiel. Po tom, čo zažil pri otvorení bienále, sa mu ani nečudujem. Stretol som sa aj s japonskými kurátormi, ktorí pripravujú putovnú výstavu BIB v Japonsku. Doniesli mi nádherný katalóg spred dvoch rokov a tiež informácie o múzeách, v ktorých by sa výstava mala uskutočniť. V rozhovore ich zaujímal bojkot BIB, nerozumejú tomu, ale nadšenie im ostáva.
Foto: archív BIB
Väčšina ľudí sleduje kauzu BIB z obďaleč, vy však patríte k bienále priam bytostne. Ako tento ročník, plný hádok, až nenávistných, prežívate?
Bienále sledujem od samého začiatku. Pamätám si tie najkrajšie práce Jasuo Segavu, Evy Bednářovej, ktorá ilustrovala knihu Tři zlaté Budhovy vlasy v technike suchej ihly a akvatinty, práce Andrzeja Strumila maľované na drevených podložkách a mnohé iné. Vtedy bolo na bienále množstvo experimentu a kreativity a to nás lákalo tiež experimentovať. Tie hádky a nepochopenie ma ničia. Veta „Milujeme BIB – a preto bojkotujeme BIB 2025!“ mi pripadá ako nezmysel. Naopak, vidím množstvo dôvodov, prečo ho bojkotovať nechcem a nemôžem. Je to naše rodinné striebro, na ktoré by sme mali byť hrdí a pyšní.
Potreba reformovania len preto, že je BIB v seniorskom veku? Spochybňovanie práce medzinárodnej poroty? Ako sa majú ovplyvniť nominácie zahraničných sekcií IBBY? Je tu volanie po transparentnosti, ale ani nevieme, kde nám transparentnosť chýba. Nepamätám si, že by bola počas šesťdesiatich rokov trvania BIB spochybnená nejaká cena, ktorú udelila medzinárodná porota. Mám obavu, že tieto otázky sú len prejavom naivity, ktoré smerujú k zániku BIB. Bienále by nemalo riešiť politiku, na to sú celkom iné platformy. A nenávisť? Neviem, či sa pri nej dá slobodne myslieť. Dlhé roky som viedol Oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie. Vychoval som silnú ilustrátorskú generáciu a som na ňu právom hrdý. Vychoval som rozdielnych autorov, každý má svoje vlastné výtvarné myslenie. Teší ma, že ich neopúšťa entuziazmus pre knihy. Dnes si však musím dať otázku, či to malo nejaký zmysel.
Foto: archív BIB
Čo vlastne konkrétne prekáža kritikom bienále? Ako je možné, že sa BIB, známe cez Zlaté jablká, stalo zrazu, paradoxne, jablkom sváru? Alebo to nie je zrazu a je za tým aj obyčajná žiarlivosť a rivalita? Však ilustrátorom sa podarilo vybudovať podujatie, ktoré má veľkú silu a vplyv, čo vždy niekomu aj prekáža. Dnes si konkurujú mnohé žánre. Dokonca sa objavil argument, že je prežitok vystavovať obrazy inštalované na paneloch a že celé bienále ohrozuje gýč. Myslia si to o BIB aj v zahraničí?
Jablko sváru, žiarlivosť, rivalita, iné žánre? Prežitok vystavovať obrazy na paneloch? Či mi má prekážať, kto vystavuje vedľa mňa? A či celé bienále ohrozuje gýč? Neviem. Žijeme inú dobu. Každý má právo na svoj názor. Je to akási absurdita doby. Nemám nič proti protestom. Azda len toľko, že protestovať sa dá aj inak. Pred časom vznikla v Bratislave TOTO! je galéria. Jej aktivity som si veľmi cenil. Prinášali na scénu staršie ilustrátorské generácie, na ktoré sa zabudlo a ktoré formovali našu ilustračnú tvorbu. Dnes v čase, keď sa nám zdá 60 rokov pridlho, nie je to zbytočné?
Čítajte viac Jubilejný 30. ročník BIB pozná svojich víťazov. Sprevádzal ho bojkot ilustrátorov aj spor organizátorov s médiami
Mnohí ľudia spomínajú na svoje zážitky z Bienále ilustrácií Bratislava z detstva, s týmto podujatím sa viažu emócie a tie sú nezničiteľnou a nemennou hodnotou. Je aj pre vás BIB emóciou? Alebo je to naozaj obyčajný projekt, ktorý podlieha móde? Nemoderný prežitok, ktorý treba aspoň inovovať?
Dá sa nemoderný prežitok inovovať? Možno áno, možno nie. Nech už to bude tak či onak, BIB mi ostane krásnou spomienkou, s ktorou a pre ktorú som žil dlhé roky. Ja už som vo veku, keď si uvedomujem, že som túto prácu mal rád a neľutujem, že som jej venoval toľko času. Týmto podujatím sa nám podarilo uplatniť vo svete. Získali sme rešpekt a zmenili sme niečo v oblasti ilustrácie pre deti.
Trvá to? Sme stále rešpektovaní vďaka bienále? Tento rok jeden výtvarník zo zahraničia odmietol cenu, čo na to hovoríte?
Kniha Nanda von Arba zo Švajčiarska sa mi páčila. Plaketu si určite zaslúžil. Ctím si jeho odvahu ukázať gesto, ktoré ho môže aj mrzieť. Povedal, že si rád príde pozrieť BIB, ak nejaké ešte bude. Podobne sa vyjadrila autorka z Čile, vraj keby bola vedela, tak sem nepríde. Je to škoda. Neviem, aké mal on informácie. Neviem, aký mal dôvod vôbec skúmať situáciu u nás. Nie som si istý, či vie, kto je vo vedení BIB. Nedal mu správu nejaký dobrák, ktorý sa s ním stretol? Zahraničných návštevníkov najprv vystrašíme maskami a potom, ak sa situácia zmení, ich budeme prosiť, aby prišli?
Potrebuje ešte ilustrácia vôbec dnes BIB? Nie je už naozaj všetko inak?
Ani mne sa nepáči súčasná politika. Zapnem si televíziu a počúvam nezmyselné negatívne diskusie, ale myslím si, že súčasnosť nám ani tak nedáva právo, aby sme ničili naše rodinné striebro. Na BIB jednoducho politika nepatrí. Sú to dve úplne rozdielne veci. To platí vždy.
Foto: Ľuboš Pilc
V čase zrodu bienále u nás vychádzalo veľa kníh pre deti, aj sa veľa ilustrovalo, ale táto tvorba nebola rovnocenná napríklad voľnej tvorbe maliarov. Išlo teda aj o profesionálne povýšenie tejto tvorby?
Áno, bola to snaha povýšiť tento druh tvorby, aby bola rovnocenná voľnému umeniu. Slovenské knihy a grafická tvorba sa stali pojmom a bolo to práve tým, že sa knihám venovali profesionálne vzdelaní autori. Dnes je kniha odkázaná viac na komerciu a vydavatelia majú najradšej knihy, ktoré sa predávajú. Tento trend nie je len u nás. Je všade.
Foto: Ľuboš Pilc
Podarilo by sa niečo také ako BIB vytvoriť aj dnes? Alebo – už to ani nie je potrebné?
Neviem, či by sa podobný projekt dal uskutočniť aj dnes. Žijeme v inej dobe. Máme iné priority, cestovanie, móda, alebo, ako sa hovorí, byť „in“. Nové informácie a technológie. Iný spôsob života. Žili sme v dobe, keď kniha, a aj detská, bola niečím, čo nám dávalo krídla, dávalo odpoveď k životu. Mladé letá, Lýdia Kyseľová, Rudo Moric a Dušan Roll, spisovatelia, výtvarné redakcie, Ján Švec, Vlado Machaj, Blanka Votavová, predajcovia kníh, všetkým išlo o krásnu detskú knihu. Samozrejme, že sa vtedy vydávali aj knihy s istým ideologickým podtextom, ale vydávali sa aj knihy, ktoré si napriek horšej kvalite tlače našli miesto vo svetovej detskej literatúre a na ktoré sme dodnes hrdí. Krásna kniha bola niečím, čo si napríklad vysokoškolskí študenti radi kupovali – kupovali si knihy pre deti.
Foto: archív BIB
Získali ste si cez toto podujatie veľa priateľov?
BIB od začiatku spája priateľov z celého sveta. Spĺňalo vždy tú krásnu myšlienku, že ak sme my nemohli cestovať, pozvali sme si zahraničie k nám. Priateľov sme spoznali počas 60-ročného trvania BIB veľmi veľa. Raz ich bolo dvadsaťsedem v našom trojizbovom byte! Boli všade, bol to akýsi babylon jazykov. Náš kovral mal od návštev vychodené chodníčky, ale nás, mňa aj manželku, to tešilo. Bienále nám dávalo krídla. Napriek tomu, že sme nemohli cestovať, vedeli sme, aký je svet mimo nás. Samozrejme, že sme sa potom stretávali aj v cudzine. Bol som šťastný, že som mohol navštíviť Jasuo Segavu, ktorý získal Grand Prix BIB '67, v jeho nádhernom domčeku neďaleko Nagana. Dodnes si veľmi vážim prácu tohto japonského velikána, mám niekoľko jeho katalógov a kníh, ktoré si cením ako poklad.
BIB nie je iba samotná výstava v Bratislave, ktorá býva každé dva roky. Je to veľmi obsažná aktivita. Čo všetko sa organizuje v období medzi bienále?
Workshopy, semináre, prednášky, výstavy, pedagogické a grafické aktivity v rôznych múzeách, knižniciach a akadémiách sveta. Spomeniem len jednu z našich ciest, do Brazílie, kde som mal prednášky spolu s Nicolle Berangér z Francúzska, šéfredaktorkou časopisu pre deti v Marseille. Tam sme navštívili aj Reginu Yolandu Werneck, ilustrátorku a členku medzinárodnej poroty BIB, a iných zaujímavých ilustrátorov. Bola to cesta usporiadaná pri príležitosti vydania mojich dvoch kníh vo vydavateľstve Dimensao v Belo Horizonte pri príležitosti kongresu o literatúre.
Často ma pozývali za člena medzinárodných porôt knižného umenia, grafiky, exlibrisu či malých grafických foriem. Bol som členom medzinárodnej poroty na veľtrhu v Bologni, na ktorej sa môžete zúčastniť len raz v živote, členom poroty Figure future na Salóne knihy vo francúzskom Montreuil, člen poroty na výstave Malé formy grafiky v Lodži, na bienále grafiky v Belehrade alebo na First Asian Biennale of the Works of Children's Book v Teheráne a inde. V roku 2001 som organizoval na Slovensku A. B. Workshop pod názvom Fantastic Zoology or Mytology of Modern World, ktorý som viedol spolu s Reginou Yolandou Werneck z Brazílie, s Lilian Brogger z Dánska a Meshackom Asare z Ghany, alebo workshop, ktorý sa konal rovnako na tému Fantastickej zoológie v Tokiu, v Itabashi Art Museu, pri príležitosti mojej veľkej výstavy, kde boli moje obrazy požičané zo slovenských galérií, premietali sa filmy o mojej práci, ako aj práce mojich študentov. K výstave bol vydaný bohatý katalóg a worshop sa potom opakoval aj na Musashino university of Art v Tokiu. A bolo toho ešte oveľa viac.
Foto: Ľuboš Pilc
Dostávali ste aj možnosť ilustrovať v cudzine – čo to znamenalo?
Bienále mi otvorilo cestu k ilustrovaniu kníh pre zahraničie. Často boli problémy s prekladom. Ale tešilo ma to. Vždy to bol akýsi zázrak, ak prišla moja kniha v cudzom jazyku a iba ja som vedel, čo je tam napísané. Obrázková kniha je médiom, ktoré obrázkami spája deti celého sveta. Naposledy bola takou knižkou kniha čínskeho nositeľa Andersenovej ceny pána Cao Wenxuana Today waits for Tomorrow a skutočne ma potešilo, že sa umiestnila medzi desiatimi najkrajšími detskými knihami v Číne. Alica v krajine zázrakov vyšla v mnohých vydaniach a v roku 2015 na výstave v The Lewis Carroll Society of North America v Grolier Club v New Yorku bola vyhlásená za najkrajšie vydanie Alice na svete.
Kniha rozprávok Hansa Christiana Andersena, ktorú sme robili štyri roky spolu s Kamilou Štanclovou, sa dnes predáva vo veľkých nákladoch v Japonsku a v Číne. Bienále mi otvorilo cestu aj k mojim individuálnym výstavám. Boli to výstavy v Esliste Corporation v Taipei, vo Walker Hill Art Center v Soule, v Panoráma Múzeu v Bad Frankenhausen, v Itabashi Art Museu v Tokiu, v Internationale Jugendbibliothek Mníchov, v Centre culturel de Jean Hudremont v La Couneuve a inde. Prirodzene, že som sa zúčastnil na mnohých prehliadkach umenia vo svete a získal som viaceré ceny v oblasti ilustrácie, grafiky, plagátu a v tvorbe poštových známok. Grand Prix BIB, Andersenova cena, Gold Award na 14th International Creative Media Award for Book 2024, Silver Hugo Award v Chicago, Najkrajšia známka sveta na WIPA vo Viedni, Grand Prix de l'Art Philatélique Belge et Europeen, Brusel a iné.
Čítajte viac Dušan Kállay: Bibiana nemôže byť v každom meste. Je to hazard s kultúrou Slovenska
Takéto možnosti ponúka BIB aj iným, asi by bola škoda o to prísť.
Iste. To, aby bol človek známy aj v zahraničí, si vyžaduje veľmi veľa práce, námahy a úsilia. Možno som mal veľa šťastia, to pripúšťam, ale bienále mi k tomu veľmi pomohlo.
Foto: Ľuboš Pilc
Ako sa dotýka súčasné dianie vás? Dostávate sa aj do sporov? Boli ste nútený urobiť nejaký konkrétny odmietavý krok? Nejaký svoj protest?
Áno, dotýka sa ma to. Mám problém, že nechcem a ani nemôžem byť proti generácii, v ktorej sú aj moji študenti. Dal som im akurát najavo, že mi je to ľúto. A týka sa to aj súťaže Najkrajšia kniha Slovenska, Nominačnej výstavy a Bienále ilustrácií Bratislava.
Myslíte si, že BIB môže zaniknúť? Na čom by mohol projekt stroskotať po toľkých rokoch? Môže sa ho ujať niekto iný?
Na Slovensku zaniklo množstvo podujatí. Prečo by BIB nemohlo skončiť rovnako? Značka BIB je lákavá, ale napriek všetkému si prajem, aby sme sa o dva roky stretli znova pri Bienále ilustrácií Bratislava.
Máte rád ilustrovanie kníh pre deti? Čo vám táto tvorba poskytuje? Akú radosť vám prináša a aké máte ešte plány?
Ilustrovanie je mojím životom. Rád mám príbehy. Plány mám. Či sa splnia, neviem.
