Mesiac fotografie: od Tona Stana po kráľovnú morských panien. Skvelé výstavy sa začínajú už dnes

Ešteže to od Umelky nie je ďaleko a tak priaznivci fotografie stihnú do 17.30 dobehnúť na otvorenie výstavy nazvanej 35 rokov Inštitútu tvorivej fotografie FPF Sliezskej univerzity v Opave. O 18.00 sú na rade Oči, ktoré boli storočím a o 18.30 Anne Zahalka a jej Fragmenty divočiny.

Foto: Anne Zahalka

Anne Zahalka, Mesiac fotografie Anne Zahalka má výstavu Fragmenty divočiny v Dome umenia.

Václav Macek, dlhoročný riaditeľ Mesiaca fotografie Bratislava, pred začatím 35. ročníka tohto obľúbeného festivalu pripomenul, že za tie roky sa fotografia ukázala ako životaschopné médium. Ponúka také množstvo štýlov, osobností a poetík, že je stále prínosná aj pre obecenstvo. Našťastie sa za 35 rokov organizátorom vždy podarilo aj nájsť donorov a teda peniaze na výstavy.

Foto: Anne Zahalka

Anne Zahalka, Mesiac fotografie Austrálska umelkyňa Anna Zahalka vystavuje Fragmenty divočiny v Dome umenia.

Vďaka tomu je ponuka opäť bohatá a on sám by vypichol najmä výnimočnú výstavu Oči, ktoré boli storočím zo súkromnej zbierky Madridčanky Loly Garrido. Obsahuje 90 diel od 64 autorov a je to kolekcia, za ktorú by sa podľa Maceka nehanbila ani viedenská Albertina či parížske Centre Pompidou. Sú v nej fotografie Diane Arbus, Cecila Beatona, Roberta Capu aj Henriho Cartier-Bressona, Nan Goldinovej, Dorothey Lange, Reného Magritta, Roberta Mapplethorpa, Martina Munkácsiho, Man Raya…

„Dúfam, že publikum to ocení a namiesto toho, aby si pozeralo fotky Cindy Shermanovej na tablete, postojí pred nimi aspoň minútku v Dome umenia,“ povedal Václav Macek. Sama zberateľka Lola Garrido tvrdí: „Počas štyridsiatich rokov som zbierala fotografie s dôrazom na tie, ktoré odkazovali na môj kultúrny život. Sú to veľkí autori, pretože prekonali čas, keďže od samého počiatku odolávali technickému pokroku, módnym trendom, dokonca aj útokom umelcov, ktorí ich chceli zmenami zbaviť samotnej podstaty. Naučila som sa nehľadieť na to, čo je na povrchu, ale vnímať to, čo sprostredkúvajú mojim očiam. Tieto pohľady na svet nie sú len oknami do sveta, ale boli vytvorené tak, že keď nad nimi rozjímame, môžeme vidieť a uvedomovať si, že Umenie a Život sú dva nádherné vynálezy.“

Z ďalšieho programu Václav Macek vyzdvihol spoluprácu s galériou Danubiana, kde sa od 9. novembra bude konať vynikajúca retrospektívna výstava Tona Stana. Dokumentuje, ako sa od 80. rokov vyvíjal tento výrazný predstaviteľ slovenskej novej vlny. Tá do fotografie priniesla humor, iróniu a zveličenie a integrovala široké spektrum metód a postupov z voľného umenia. Inscenovaná fotografia sa postupne stala vyjadrením celej generácie.

Foto: Tono Stano

Tono Stano, Mesiac fotografie Tono Stano: Zo súboru Bílý stín. Jeho retrospektívnu výstavu si možno od 9.11. pozrieť v Danubiane.

V Danubiane uvidíme Stanove práce ešte zo strednej školy, ale aj snímky realizované nedávno, výstava však nie je postavená na chronologickom radení, ale skôr na tematických celkoch. Budú tu štúdiové fotografie, cykly Bílý stín a Kosmos či fotografie, ktoré vznikli mimo ateliéru doplnené menšími kolekciami či spoluprácou s MFF v Karlových Varoch vrátane návrhu hlavnej ceny Krištáľový glóbus v roku 2001.

Zaujímavé budú tiež expozície osobností ako Robo Kočan, Peter Župník, Noro Tappert, Viki Kollerová či Jana Šturdíková.

Tento rok sa niekoľko výstav zameriava na Austráliu cez diela tamojších autoriek ako Anne Zahalka či Bobbi Lockyer, ale aj slovenského cestovateľa a fotografa Antona Fialu. Cieľom je predstaviť kontinent 150-krát väčší ako Slovensko cez tému identity, ale aj životného prostredia, príbehy na pomedzí drámy, čierneho humoru, fikcie a reality. Diela austrálskej umelkyne Anne Zahalky, ktorá sa narodila rakúskej Židovke a českému katolíkovi, ktorí sa stretli a vzali v Anglicku počas druhej svetovej vojny, sú zastúpené vo všetkých významných zbierkach v Austrálii. Preslávila sa sériou od zátiší cez portrétnu a dokumentárnu fotografiu až po hyperrealistické scény krajiny a prírody. Na výstave Fragmenty divočiny v Dome umenia upriamuje pozornosť na drastické zmeny v krehkých ekosystémoch, na ohrozené živočíchy, no prináša posolstvo nádeje vo využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

Foto: Anne Zahalka

Anne Zahalka, Mesiac fotografie Anne Zahalka má výstavu Fragmenty divočiny v Dome umenia.

Aborigénska umelkyňa Bobbi Lockyer, ktorá vystavuje v Umelke, sa sama označuje za kráľovnú morských panien s ružovými vlasmi, feministku, queer ženu s vášňou pre farby. Inšpiráciu čerpá z príbehov svojich predkov aj farieb prírody. A Anton Fiala vytvoril podľa kurátora výstavy Červené vnútrozemie snímky krajiny protinožcov, kde nič nie je postavené na hlavu.

Výstavy sa konajú v 15 bratislavských priestoroch – okrem Danubiany v súkromnej Galérii 19 aj v mestských galériách, v Zichyho aj Pistoriho paláci, v Stredoeurópskom dome fotografie aj v Dome umenia, v Umelke, Artotéke a inde. Ak má človek stihnúť len dve či tri výstavy, mal by podľa Maceka začať v Dome umenia, Stredoeurópskom dome fotografie a Umelke – tie sú kľúčové. Ale highlighy sú minimálne štyri – takže nezabudnite na Danubianu a Tona Stana, odporúča.