Homogenita mestskej identity je mýtus
Každá miestnosť je osobitne venovaná jednej rodine – konkrétne sa výstava zaoberá príbehmi Munkerovcov a Haeberleovcov, Scherzovcov, Maderovcov a Weiszovcov, Wimmerovcov, Palugyayovcov, Hubertovcov, Jurenákovcov a Fischerovcov, Albrechtovcov, Sonnenfeldovcov a Suchých, Wittmanovcov von Dengláz a Scheidlinovcov.
„Tieto rodiny a ich príslušníčky a príslušníci výrazne prispievali k rozvoju Bratislavy v oblasti umenia, kultúry, ekonomiky aj verejného života a svojimi myšlienkami, názormi a aktivitami kedysi formovali mesto Bratislava. Preto je pre nás ako inštitúciu dôležité prinášať ich príbehy aj dnes a poukazovať na presah tém, ktorými žili, aj do súčasnosti,“ hovorí riaditeľka MMB Zuzana Palicová.
Ide o veľmi pútavú výstavu, ktorá dokáže svojím obsahom i formou zaujať kohokoľvek. Nachádza sa na nej napríklad dobové oblečenie, starožitný nábytok, rôzne drobné artefakty, obrazy či fotografie – niektoré z nich dokonca rozpohybované pomocou umelej inteligencie.
Foto: Sofia Prétorová, Pravda
Nápaditá je izba plná hračiek, s ktorými sa hrávali vtedajšie deti – hojdací koník, vojačikovia, nábytok pre bábiky, spoločenské hry či detský klavír… Všetko to má svoje osobité čaro.
Rodiny, ktoré sú tu prezentované, tak ožívajú priamo pred očami návštevníkov, ktorí majú priestor zamyslieť sa nielen nad ich každodenným životom, ale aj nad spoločenským a dobovým kontextom.
„Snažili sme sa zachytiť rôzne fenomény, ktoré sú spoločné pre tieto rodiny, napríklad aké stratégie využívali, aby sa etablovali v meste, ako prichádzali do mesta a ako tu trávili voľný čas,“ vysvetľuje Hrivňák, podľa ktorého obyvatelia vtedajšieho Prešporka často riešili podobné otázky ako my dnes.
Projekt Rodinné skutočnosti podľa neho poukazuje aj na to, že „homogenita mestskej identity je mýtus“.
Foto: Sofia Prétorová, Pravda
Fenomén prešporáctva
Výstava otvára aj tému prešporáctva, osobitný fenomén príslušnosti obyvateľov k subkultúre, ktorá bola v Bratislave rozšírená od konca 19. storočia do medzivojnového obdobia.
„Prešporáctvo charakterizoval lokálpatriotizmus, viacjazyčnosť a kultúra každodenného života, ktorý bol do veľkej miery ovplyvnený životom v geograficky i jazykovo blízkej Viedni, keďže obyvatelia oboch miest medzi sebou udržiavali živé styky,“ objasňuje Kurincová a dodáva:
„V súčasnosti sa tento fenomén vyskytuje už len v odkazoch ako súčasť spomienkovej nostalgie či v marketingových stratégiách, napríklad v oblasti gastronómie a cestovného ruchu.“
Foto: Sofia Prétorová, Pravda
Súčasťou Rodinných skutočností sú aj viaceré interaktívne či zážitkové prvky vrátane zvukových nahrávok, ktoré sprostredkúvajú príbehy predmetov.
"Návštevníci sa môžu zapojiť prostredníctvom reflexívnej zóny, ktorá ponúka otázky na premýšľanie o vlastnej identite a vzťahu k mestu, alebo cez jazykovú dielňu, hravo sprostredkúvajúcu viacjazyčnosť niekdajšieho Prešporka. Na ňu bude nadväzovať digitálna aplikácia, v ktorej môžu ľudia zaznamenávať slová a výrazy, akými hovorí dnešná Bratislava,“ približuje Linda Mendelová, vedúca oddelenia programov a tvorby výstav MMB.
Foto: Dominika Bolgáčová
Organizátori pripravili aj pestrý sprievodný program, ktorý bude zahŕňať diskusie, prednášky a workshopy. Tie sa budú týkať sobášnych politík, postavenia žien či premien bývania.
V spolupráci s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska vznikla špeciálna publikácia v Braillovom písme, pripravujú sa tiež prehliadky so zvukovým sprievodom a zážitkové podujatia s ochutnávkou vín. Sprievodný program bude prebiehať počas celého trvania výstavy.
Foto: Sofia Prétorová, Pravda
