Marian Drugda zomrel ako 79-ročný vlani v júni. Pochádzal z Detvy a vyštudoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Po skončení štúdia bola jeho činnosť rozmanitá – venoval sa dizajnu, učil – a tvorba originálna. Sochy robil tiež variabilné, mali geometrický pôvab.
Foto: Danubiana
Skladali sa z viacerých častí a nazývali sa variabily. Kombinovali a opakovali geometrické motívy, dostávali ich stále do nových vzťahov. Marian Drugda mal zaujímavú prípravu – študoval aj na strednej kamenárskej škole v Trutnove a na vysokej škole bol žiakom sochára Václava Kautmana, ktorý je tiež pozoruhodnou osobnosťou nášho výtvarného sveta. Kautman pracoval s drevom a veľmi ovplyvnil tvorbu rezbárov z ÚĽUV-u. Vďaka nemu mala táto produkcia moderný charakter a vysokú umeleckú kvalitu.
Foto: Danubiana
Dosahovali ju aj črpáky z ÚĽUV-u, na ktoré sa Kautman obzvlášť zameral. Črpáky boli obľúbená dekorácia, ale boli aj použiteľné a ľudia ich vo veľkom kupovali. Václav Kautman sa stal cez ÚĽUV známy, ale úspech mala aj jeho voľná tvorba. Vychádzal z klasickej rezbárskej skúsenosti, no v sochárskej práci abstrahoval.
Foto: Danubiana
Jeho sochy rýb, vtákov či iných zvierat boli tiež variácie na jednu tému, ako potom robil jeho žiak Marian Drugda. No ten už tvoril v celkom inej polohe. A tu to začína byť zaujímavé: Drugda, vyškolený Kautmanom a podnietený jeho hľadaním variácií, sa pobral v jeho stopách, ale celkom iným smerom. Zvolil si konkrétne geometrické prvky, pomocou ktorých vyjadroval svoje pocity a názory. Štvorec, trojuholník, kruh, obdĺžnik, medzery, okienka, čiary rôznej hrúbky, body. Drugda opakoval a varioval čisté geometrické tvary, jasné farby, pravidelné kompozície.
Abstrahovanie vo výtvarnom prejave viselo vtedy, v čase Drugdovej mladosti, vo vzduchu, lákalo umelcov, ale oficiálne sa vyžadoval socialistický realizmus. Výtvarníci však boli intelektom niekde inde a mnohí sa venovali moderným trendom, hoci s rizikom, že nebudú uznaní a verejnosťou poznaní. Inšpiratívne vtedy pôsobili napríklad konkretisti – manželia Klimovci, Tamara a Alojz, či avantgardný Klub grafikov, v ktorom bol aj nekonvenčný umelec, štrukturalista Miloš Urbásek. A svoje kinetické objekty už robil aj Milan Dobeš, ktorý nedávno zomrel a ktorý sa dočkal svetovej slávy. Ostatní ale nie, zostali nepovšimnutí.
Foto: Danubiana
Ako už bolo povedané, v tom čase sa takéto umenie neuznávalo, publikum ho nepoznalo, bolo bagatelizované a odsudzované. No na mladých výtvarníkov, aj na Mariana Drugdu, vplývalo. Okrem praktického dizajnu sa venoval modernej voľnej tvorbe a neoficiálne sa ňou prezentoval aj v zahraničí. Naplno sa však prejavil až v novších časoch. Dovtedy bol skrytý a nenápadný. O to viac prekvapuje obsažnosť a ucelenosť jeho diela. Verejnosť ho spoznáva v plnej sile vlastne až po Drugdovej smrti.
K nedožitému jubileu, osemdesiatke, mal vo februári výstavu pod názvom Testament konkretistu v Umelke (koncepcia Ľuba Belohradská) a teraz je jeho dielo vystavené v Danubiane. Drugdova tvorba je teda pre širšie publikum prekvapením. Ešte pri príležitosti otvorenia výstavy Testament konkretistu zaznela aj výčitka, že ani odborníci doteraz dostatočne Drugdu, ktorý bol osamelým bežcom, neakceptovali a nezaradili do kontextu slovenského výtvarného umenia.
Foto: Danubiana
Súčasná výstava v Danubiane už na to asi reaguje a dôstojne predstavuje Drugdove práce, z ktorých sála istota a cieľavedomosť. Svet konkretistu má svoje zásady, ale je aj nekonečne slobodný a poskytuje množstvo metamorfóz, ponášok, fígľov a vizuálnych dialógov. Jedno sa rodí z druhého, je to nekonečno. Táto tvorba inšpiruje čistotou, usporiadanosťou a vypočítateľnou hravou krásou. Je to samý optimizmus a ten v súčasnosti potrebujeme.
Svojím spôsobom racionálna energia konkretizmu je v dnešných chaotických časoch veľmi aktuálna. Vidíme, že aj tak sa dá: tvorivá sloboda priviedla Mariana Drugdu k dokonalej harmónii. Do toho ideálneho – a predsa konkrétneho – sveta možno nahliadnuť práve teraz v Danubiane.
