Nech telo prehovorí
Vráťme sa však teraz k Tonovi Stanovi, o ktorom historička fotografie Daniela Mrázková už v roku 1985 poznamenala, že má talent, akým československá fotografia roky nedisponovala. V Danubiane Stanovi venujú dve poschodia – na prízemí si možno okrem jeho životopisu prečítať aj jeho vyjadrenie o ľudskom tele, ktoré zachytil na mnohých svojich obrázkoch. Napĺňa ho vraj nesmiernou energiou a vidí, že je ešte stále veľa polôh, v ktorých nebolo z rôznych dôvodov nikdy zachytené. Preto Stano cíti, že je na ňom, aby sa o to pokúsil a nechal telo prehovoriť.
Foto: Tono Stano
Ako sa mu to podarilo, možno podrobne preskúmať v rôznych častiach výstavy, ktorá nadväzuje na mimoriadne úspešný projekt v Prahe. Ten patril medzi najnavštevovanejšie výstavy posledných rokov v Galérii hlavného mesta Prahy, ktorá je partnerom tej aktuálnej v Bratislave. Už od začiatkov štúdia na strednej škole tvoril Stano akty a figurálne kompozície, ktoré si starostlivo pripravil. Ako poznamenal teoretik Václav Macek, Stano ľudské telo mení na umelecký stavebný materiál. Hneď tri slávne Stanove fotky vystavili v Danubiane nad sebou – celkom hore je Kaplnka z roku 2018, pod ňou Človek a kríž z roku 1993 a naspodku je Zmysel z roku 1992. Pretože na tejto výstave fotografie nie sú vystavené chronologicky, ale tvoria tematické celky.
Čítajte viac Mesiac fotografie: od Tona Stana po kráľovnú morských panien. Skvelé výstavy sa začínajú už dnes
Retrospektíva ukazuje aj jeho exteriérové projekty ako Kosmos – kde fotograf vo voľnej prírode inštaluje rozmerné objekty, ktorých konštrukciu sám navrhuje. Tvary usadzuje v rôznych scenériách pomocou žeriava a hľadá ten najpôsobivejší záber, kde biela kocka, dvojitý kužeľ či guľa pôsobia ako zjavenie z vesmíru. Sú to akési Stanove príbehy s otvoreným koncom.
Foto: Tono Stano
Na hornom poschodí je časť výstavy nazvaná Von z ateliéru a uvádza ju Stanov citát z roku 2001: „Pôvodom som dedinčan, inkorporovali ma do mestského prostredia a stal sa zo mňa mestský človek. Intenzívne vnímam všetko, čo pochádza zo silnej interakcie medzi človekom a krajinou.“ Nájdeme tu fotografie, kde modelky a modelov (bolo ich vyše 60) vystavil drsnému počasiu a všetkým premenám ročných období.
Nahé telá vrhol do chladnej vody jazera, do mokrého lístia či položil dievčatá na sneh. Pôsobí to tak, ako keby to bolo úplne prirodzené, vzbudzuje v ľuďoch vášeň, s ktorou ochotne lezú na vetvy starých stromov a nadšene stavajú pyramídu z vlastných tiel pod hviezdnou oblohou. Sošná nahota pritom kontrastuje s trávou, konármi, lístím či sčerenou vodnou hladinou. Fotky sú pomenované vtipne – napríklad Lesné práce či Neznáme potreby.
Čítajte viac Ako boh sa necítim, hovorí Tono Stano
Humor na snímkach
Po aktoch nasledujú Stanove fotky z čias jeho štúdia na FAMU – v 80. rokoch tam mal niekoľko ďalších spolužiakov zo Slovenska, ktorí vynikali spontánnosťou a hravosťou. Slovenská nová vlna vytvárala fotky plné humoru a irónie, absurdít. Ako píšu kurátorky výstavy Magdalena Juříková a Helena Musilová, recesiu slovenskí fotografi včlenili aj do povinných školských cvičení, čo našťastie akceptoval aj vtedajší vedúci katedry Jan Šmok. Stano si na FAMU potvrdil inklináciu k inscenovanej fotografii a k vytváraniu vlastnej reality.
Foto: Tono Stano
Pobaví štvorica Stanových fotiek z fiktívneho kalendára na štátnu propagáciu z roku 1984 – na jednej snímke plnej rúk držiacich zdvihnuté žehličky je Priemysel, na ďalšej nazvanej Poľnohospodárstvo ktosi nesie ťažké vrece a druhý brúsi kosu, Kultúru stvárňuje postava so sláčikom a druhá v divokom tanci odetá v kožušine, Zdravotníctvo stelesňuje figúra v rúšku a pri nej stojaca skupinka zafačovaná tak, že im z tvárí vidno len oči.
Foto: Tono Stano
Pobaví aj čítať si o Hre na štvrtého, kde sa objasní, ako Tono Stano fotografoval spolu s Michalom Pacinom a Rudom Prekopom. Ich spoločnou témou bol človek, z ktorého každý fotil len časť – hlavy dostal Pacina, telá Prekop a nohy Stano, pričom spoločne vytvorili „nového človeka“. A prečo názov Hra na štvrtého? Stano s humorom objasnil, že všetci traja sa hrajú na toho štvrtého, ktorého podplácali, alebo je štvrtým divák, ktorý výslednú figúru buď akceptuje, alebo nie.
Foto: Tono Stano
Fascinujúce sú Stanove portréty – od Františka Vláčila a Václava Havla až po hercov, ktorých stretol na festivale v Karlových Varoch: Věru Chytilovú, Jiřího Macháčka, Lou Reeda, Juda Lawa, Scarlett Johansson či Susan Sarandon. Pikoškou je Stanov návrh hlavnej ceny Krištáľový glóbus pre filmový festival v Karlových Varoch roku 2001. A kto nemá dosť, ten ešte môže podrobne preskúmať Stanov cyklus Biely tieň.
Foto: Tono Stano
