Až pred dvoma rokmi som dokázal dokončiť svoj úplne prvý knižný projekt Gulliver. Trvalo mi to s prestávkami 25 rokov. Súdiac podľa terajšej medializácie, vznikla najkontroverznejšia kniha v našej novodobej histórii. Po 300 rokoch tak nový príbeh Gullivera predbehol ten starý. A to v ešte podivnejšej krajine – nasleduje po príbehu v krajine hovoriacich koní a je to moja prechádzka s Gulliverom.
Roku 1998 ma požiadali o ilustrovanie knihy, ktorú som si od detstva spájal s nádhernými ilustráciami Jána Lebiša a neskôr aj s ilustráciami Vincenta Hložníka. Ja som bol vtedy ešte študent bez skúseností s ilustrovaním a po rokoch čierno-bielej grafiky som ani nevedel maľovať. Musel som však začať. Môj strach z práce v tieni majstrov preto rýchlo zanikol, stratil sa v bezpočte jednoduchých problémov. Za krátky čas som si vtedy vytvoril novú techniku, ktorá vyžadovala neštandardne nanášaný podklad a desiatky nástrojov na jeho preškrabávanie. Vtedy som vytvoril techniku, ktorou s obmenami ilustrujem doteraz.
Hneď, ako som dokončil prvých devätnásť namaľovaných ilustrácií, vznikol prvý diel knihy. Dôvodom na netrpezlivosť, možno až unáhlenie, pri vydaní prvej časti Gullivera roku 1998 bolo konkurenčné vydanie prerozprávanej verzie Gullivera v inom vydavateľstve. Vyšla malá kniha s prvými dvoma príbehmi, zatiaľ čo ja som pokračoval na objednanom dokončení kompletnej publikácie. „Malá“ kniha získala cenu Ministerstva kultúry SR a Zlaté jablko BIB 1999, ale napriek jej úspechom nenašlo vydavateľstvo zdroje na pokračovanie. Nevydaných 50 ilustrácií mi nezaplatili. Na začiatku kariéry to pre mňa bola veľká prehra.
Nevyužitá šanca
Príbeh ako tento môj bol vtedy častý. Tie roky boli späté s dôsledkami rozpadu a privatizácie monopolného vydavateľstva Mladé letá. Viacerí známi ilustrátori v tom čase odmietali prácu na knihe. Ja ako začínajúci umelec som nemal na výber. Milšou stránkou znevýhodnenia bolo menej konkurenčné prostredie, a tým aj väčšia voľnosť. Mohol som tvoriť bez obmedzení od vydavateľov. V prvom desaťročí mojej kariéry som tak mohol získať väčšinu cien na Slovensku a spolu s úspechom aj prácu na ambicióznych knižných projektoch. Stal som sa ilustrátorom rozprávok, povestí a fantazijných príbehov.
Až desať rokov po vydaní prvého dielu som dostal priateľskú ponuku na vydanie celého Gullivera od pražskej redakcie Reader's Digest Výber. Ale prišla v zlom čase. V tých rokoch som uprednostňoval sekanie, betónovanie a obkladanie svojho rekonštruovaného domu. Popritom som vtedy dokončoval aj svojho Petra Pana. Gulliverove cesty 2008 preto ostali nevyužitou šancou. Staré obrázky nesedeli so sadzbou a nové boli vytvorené trochu narýchlo. Kniha vyšla najprv v češtine a neskôr v slovenčine. Veľmi som sa ňou nechválil už aj preto, že vtedy vyšiel aj môj Peter Pan. Ten hneď získal cenu Ministerstva kultúry SR aj Cenu detskej poroty BIB 2009.
Gulliver sa ku mne vrátil
Ďalší gulliverovský návrat súvisel s mojou putovnou výstavou Magic world (2011 Tajpej, Tajchung, Kaochung ), kde organizátori vytvorili objekt zo zväčšeniny ilustrácie Gullivera. Návštevníci sa tak mohli fotiť na ruke kráľovnej obrov. To som chcel zopakovať pri svojej čisto gulliverovskej výstave s názvom Sám proti Liliputu roku 2015 v Bibiane. Vytvoril som nové predlohy pre veľkorozmerové tlače a v kombinácii s 3D objektmi vznikla ešte pôsobivejšia inštalácia.
V tom čase som už zvládal väčšinu procesov digitálnej úpravy obrazu. Netradičná technika mojich obrázkov potrebovala iné nastavenia a zásahy združenými rydlami v mojich maľbách neznášali digitálne doostrovanie. Po predchádzajúcich sklamaniach som si od roku 2009 všetky ilustrácie skenoval sám. Investoval som do kvalitného zariadenia a našiel som si aj svoje vlastné postupy pre úpravy mojich ilustrácií.
Nikdy som nemal ambície robiť plnohodnotnú počítačovú maľbu. Šlo mi skôr o analógie reálnych postupov v CG prostredí. Pre zásahy do jedinečných štruktúr v mojich ilustráciách som vytvoril desiatky vlastných CG štetcov a nevyhol som sa ani presahu do digitálnej maľby. Ale okrem pár výnimiek som to obmedzil na úpravy ručne maľovaných obrazov. Prvýkrát som to naplno využil vo vydaní môjho Petra Pana pre Nemecko roku 2011. Neskôr som túto knihu dokončil pre Slovart. Rovnako na tretíkrát som dokončil aj Feldekove Slovenské rozprávky v roku 2020.
Keď som roku 2022 dostal šancu na záchranu môjho nedokončeného Gullivera, bol som na takúto prácu technicky pripravený. Na možnosti zmeny bez ohľadu na formát papiera, digitálne vykrývanie, kolážovanie a montáž novo namaľovaných častí. A mal som aj dostatok obrázkov, ktoré postupne vznikli pre predchádzajúce vydania a výstavy. Navyše po predchádzajúcej práci na virtuálnom prostredí 3D hry bolo moje počítačové vybavenie predimenzované a nemusel som sa obmedzovať. Tri z novovzniknutých ilustrácií tejto knihy boli digitálnymi maľbami obrovského formátu. Napríklad pri obraze Laputa pracovné dáta dosahovali skoro 100 GB.
To som mohol ukázať na následnej výstave Laputa v Danubiane roku 2024, kde popri šesťdesiatke celostranových ilustrácií dominovala 3,5 metra široká digitálna koláž Laputa. Pre pokračovanie výstavy som vytvoril projekt Laputa II, 2025 až so šesťmetrovými tlačami pre výstavné panely galérie Mestskej knižnice Piešťany, kde obrovské obrazy mohli byť v tom pravom gulliverovskom kontraste k veľkosti návštevníkov.
Za výhru vyhrážky
voju spokojnosť s knihou som prejavil tým, že som ju prihlásil do súťaží. Kniha však neuspela vo výbere Najkrajšej knihy SR za rok 2023. Pre ambiciózny projekt s vyše 100 ilustráciami to bola ponižujúca prehra v lokálnej súťaži. Napriek tomu som knihu prihlásil aj na BIB 2025, kde kniha dostala medzinárodné uznanie.
To, že za prvých 19 obrázkov Gullivera som dostal Zlaté jablko BIB 1999 a zvyšných 100 ocenili len Plaketou BIB 2025, ma nezneisťuje. Na BIB sa hodnotí len maximálne desať vystavovaných ilustrácií. Rozsiahlu knihu to znevýhodňuje, ale rešpektujem Štatút BIB 2025 a prácu medzinárodnej poroty. Teším sa z ceny a chápem, že mi ju závidia. No tento rok to prerástlo do nenávisti, krivých obvinení a udaní. Spoločenskokritický rozmer Gullivera tak pokračuje morálkou minulosti v ďalšej divnej krajine.
Gulliver v mojej ilustrácii vyhral boj s obrovskými potkanmi, zatiaľ čo ja som novinárke nedokázal vysvetliť ani rozdiel medzi svojou 80– a 280-stranovou knihou. Nepokúšam sa ani vysvetliť, že v 25 rokov trvajúcom projekte musia byť aj nejaké 25-ročné obrázky. Moja prechádzka s Gulliverom sa tak skončila mojou mediálnou popravou.
A aj moja štvrťstoročná návšteva vo svete ilustrácie je na konci. Po tom, čo som teraz zažil s Gulliverom, už nedokážem obhájiť svoje zotrvanie v takom problémovom odbore. Za rok práce na Gulliverových cestách 2023 som dostal 2 000 eur a za Zlatú plaketu pre Slovensko dostávam nenávistné komentáre a vyhrážky. Nechávam sa preto inšpirovať zmenami.
V čase októbrového bojkotu sa z nejakých maliarov stali odborníci na ilustráciu. Prajem im ten zázrak a rád zaujmem ich miesto. Bude to šťastná výmena. Vždy som bol maliarom medzi ilustrátormi a teraz sa vrátim domov. Stovky hodín koncentrovanej práce na knihe rád vymením za šťastné popoludnia pri plátne. Tento rok v máji som mal vo Varšave svoju prvú čisto maliarsku výstavu. Páčilo sa mi to. Vždy som rád vyjadroval to, čo sa nedá povedať. Teším sa na maľovanie a prekliatie ilustrovania nechávam ako ťažký trest tým, čo si ho zaslúžia.