Českokrumlovský zámok má okrem svojho barokového divadla ďalšie lákadlo – výstavu 130 obrázkov v Paláci ilustrácie od 25 autorov z 15 krajín Európy. Nechýbajú medzi nimi diela slovenských výtvarníkov Dušana Kállaya a Ľuboslava Paľa, ale aj slávneho poľského autora Jana Lenicu, ktorý vytvoril plagáty ku všetkým filmom Romana Polanského, britského ilustrátora Davida McKeea či Taliana Gianniho de Conna, Litovčana Stasysa Eidrigeviciusa a ďalších. Z českých mien sú tu Květa Pacovská, Štěpán Zavřel, Jindra Čapek či Vlasta Baránková.
Ide o výber z 800 originálnych diel veľkolepej zbierky Čechošvajčiara Otakara Božejovského von Rawenhoff, rodáka z Prahy, ktorý žil od roku 1968 vo Švajčiarsku, kde mal v Zürichu nakladateľstvo detskej literatúry Bohem Press. Ten od 70. rokov vybudoval najväčšiu zbierku svojho druhu v Európe. Druhý zo zakladateľov a umelecký šéf vydavateľstva bol výtvarník Štěpán Zavřel. Práve on prizval na spoluprácu množstvo začínajúcich aj renomovaných ilustrátorov z celého sveta.
Božejovský so Zavřelom vybudovali priekopnícke nakladateľstvo zamerané na výtvarne výrazné knihy pre deti s humanistickým posolstvom. Získalo 42 medzinárodných ocenení a jeho tituly boli preložené do vyše 60 jazykov. Za šírenie dobrého mena Českej republiky si vlani na konci júna Otakar Božejovský v Černínskom paláci v Prahe prevzal cenu Gratias agit od ministra zahraničia Jana Lipavského.
Predtým sa vyjadril, že „od neho to prevezmem rád, keby to bol Zeman či Klaus, tak tam vôbec nejdem“. V Čechách je Božejovský známy pre svoje príkre politické názory. Kto však bližšie pozná celý príbeh zbierky, ani sa mu nečuduje. A kto po Božejovskom zapátra viac, nájde informácie o tom, ako už raz podobnú cenu dostal od Bernadette Chiracovej, manželky niekdajšieho francúzskeho prezidenta. Čoskoro však za ním do jeho parížskeho bytu prišli policajti, že cenu musia vziať naspäť – je vraj určená len pre Francúzov a došlo k omylu. Potom dostal cenu aj vo Varšave od poľského ministra kultúry, no keď sa Božejovský dozvedel o ministrovej komunistickej minulosti, hodil ju pred ním do kanála.
K Božejovského svojráznej osobnosti sa ešte dostaneme, teraz sa vráťme k jeho zbierke. Kolekcia 800 originálov bola v minulosti súčasťou najprestížnejších výstav po celom svete. V Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku ju v roku 1983 zaradili po expozícii vatikánskych zbierok a pred výstavu Rembrandtových diel. Obdivoval ju tu Andy Warhol, ktorý ešte v tej dobe v Met nevystavoval. V rokoch 1999 až 2001 bola zbierka na oficiálne pozvanie cisárovnej v Japonsku a za rok a pol prešla 13 najvýznamnejšími múzeami. Božejovského s manželkou a spolu s českým ilustrátorom Jindrom Čapkom prijali na cisárskom dvore.
Lenže doma nikto nie je prorokom. V roku 2024 bol Božejovský obvinený z podvodu pri predaji zbierky Českému Krumlovu, dokonca musel viackrát vypovedať na polícii. Dajme teraz slovo Ivovi Janouškovi, dnešnému riaditeľovi Paláca ilustrácií v Českom Krumlove, ktorý ako predošlý zástupca starostu zodpovedný za kultúru zbierku kúpil.
Excentrický šľachtic podnikateľ
Ak budete mať na zámku šťastie, možno vás novou expozíciou tak ako nás prevedie sám Ivo Janoušek, ktorý predtým pôsobil v galérii Kláštory Český Krumlov. Presne v duchu hesla, ktoré má Palác ilustrácie aj na svojej webovej stránke: „Neveríme na zázraky, ale občas sa to proste stane. Milujeme Český Krumlov, umenie vo všetkých formách a unikátne projekty. Preto je pre nás Palác ilustrácie niečo výnimočné.“
Janoušek predstavuje Otakara Božejovského ako svetoznámeho nakladateľa, iniciátora medzinárodných výstav od New Yorku po Japonsko, zberateľa všemožného umenia. „Pre mňa je to až neskutočný človek, ktorý sa narodil v roku 1948 v Prahe. Jeho rodina vybudovala obrovský podnik s kožušinami, ktorý bol neskôr zoštátnený a premenovaný na Kara, jeho dedo bol najväčší poisťovák v Československu. Mali dom na rohu Staroměstského námestia a Parížskej ulice, kde mali svoju súkromnú zbierku. Dom im najskôr vzali, neskôr ich odviezli preč – bol to krutý príbeh,“ vysvetľuje. Iní žurnalisti celkom výstižne prirovnali Božejovského život ku kronike 20. storočia v strednej Európe.
Božejovský, potomok šľachtickej rodiny, tvrdí, že mu komunisti pozabíjali pol rodiny. Janoušek v skratke zhrnie, že mladý Božejovský študoval v Poľsku na konzervatóriu a keď sa vrátil naspäť do rodnej krajiny, pred rokom 1968 začal pracovať v Československom rozhlase.
„Keď v auguste 1968 prišli Rusi, bol, samozrejme, proti okupácii, dokonca bol medzi ľuďmi, čo uniesli prenosový voz Československého rozhlasu a hlásili 15-krát denne správy o aktuálnom dianí. Ak ste videli film Vlny, súčasťou toho príbehu je aj Otakar Božejovský. Počas 24 hodín musel opustiť Československo, s priateľmi uniesli sanitku – Otakar tváriaci sa ako chorý a jeho priatelia prezlečení za doktorov prekročili hranicu do Viedne, dostali sa do utečeneckého tábora a Otakar pokračoval do Švajčiarska,“ opisuje dramatický príbeh.
Keď Otakar sám a bez peňazí prišiel do Švajčiarska, sníval, že založí galériu moderného umenia. Začínal umývaním riadu v reštauráciách, potom upratoval v železničných vagónoch, hral v krčmách na piane. „Na severe Talianska stretol ilustrátora Štěpána Zavřela, ktorý utiekol už v 50. rokoch,“ pokračuje Janoušek a pritom nám ukazuje Zavřelove ilustrácie z prvej Biblie pre deti.
„Jej výtlačok je aj vo vatikánskej knižnici, tu máme zopár originálov. Obaja chlapi sa veľmi skamarátili, zistili, že ich príbehy sú si podobné – obaja zažili pri emigrácii strašné veci. Štěpán Zavřel bol od Otakara starší, bol to žiak Jiřího Trnku, pre svoj pôvod nemohol v Československu ani študovať. Keď sa mu podarilo cez Juhosláviu utiecť do Talianska, najskôr vyštudoval akadémiu v Ríme, neskôr v Mníchove, potom sa stal artdirectorom najväčšieho štúdia trikových filmov. Keď sa títo dvaja stretli, Zavřel začal Božejovského prehovárať, aby spolu založili nakladateľstvo detskej knižky – že to bude krásne, bude to baviť ich aj deti a urobia s tým dieru do sveta. Jedinú nevýhodu videl Zavřel v tom, že sa na tom nedajú zarobiť peniaze.“
Predá ponorku aj knihu o smrti
Asi už tušíte, že také čosi Otakara Božejovského, obchodníka telom i dušou, nemohlo zastaviť. Jeho kamarát Zavřel o ňom vtipkoval, že keď Otakara vyhodíte uprostred mora z lode, tak sa o chvíľu vynorí a predá vám ponorku. V skratke – Otakar sa rozhodol dokázať, že aj na detských knihách sa zarobiť dá. Ivo Janoušek vyrátava, že v Bohem Press za 40 rokov pôsobenia vydali v 69 svetových jazykoch v miliónových nákladoch knižky do celého sveta.
„Začínali u nich ľudia ako známi českí ilustrátori Jindra Čapek či Petr Sís, pracovali pre nich Slováci Dušan Kállay či Ľubo Paľo. Božejovský urobil napríklad prvú knižku pre deti proti drogám či prvú knižku o smrti pre deti – vyberali si horúce ošemetné témy, niektoré ich knižky sa stali bestsellermi New York Times, dokázali niečo neuveriteľné. Popritom Božejovský vytváral zbierku, aká nemá obdoby – stovky originálov, ktorú dokázal dostať do najprestížnejších múzeí sveta. On a jeho ilustrátori patrili k špičke vydavateľov knižiek pre deti vo svete, získal 11 hlavných cien Bolonského veľtrhu, to je, akoby ste vo filme získali 11 Oscarov. A ako jediný Čech a zároveň Švajčiar získal zlatého Benátskeho leva za kultúrne zásluhy – okrem neho ho dostali filmári ako Visconti či Mastroianni.“
Už sme spomínali, že Božejovského zbierka bola vystavená v Japonsku aj v newyorskom Metropolitnom múzeu, neskôr v parížskom Centre Pompidou, videl ju španielsky kráľ v múzeu súčasného umenia v Madride pod záštitou španielskej infantky Eleny.
„Otakar Božejovský tancoval s Meryl Streepovou, popíjal víno so španielskym kráľom, dobre sa poznal s Andym Warholom. Uňho doma spal Eric Clapton, takto by sa dalo pokračovať ďalej. Otakar je veľmi zvláštna osobnosť, niečo medzi Karlom Schwarzenbergom a Pavlom Landovským, trošku aristokrat, trošku hulvát – nechceli by ste s ním mať dvojdom, ale keď ho stretnete, do smrti naňho neuzabudnete. Nuž a keď sa vrátil z emigrácie do Čiech, tak ako pamiatku na svoj príbeh a vybudovanie nakladateľstva, ktoré potom rozpredal medzi filiálky do Terstu, Paríža, Zürichu a inde, priviezol do Čiech trofej – zbierku ilustrácií pre deti, ktorá je akousi encyklopédiou detskej knihy za posledných 50 rokov,“ vysvetľuje Janoušek.
Z kláštora na zámok
Vyzerá to, že príbeh musel mať šťastný koniec, no prišli peripetie. "Keďže som v tom čase bol zástupcom starostu Českého Krumlova pre kultúru, chceli sme z krumlovských kláštorov urobiť medzinárodné centrum detskej knižnej ilustrácie – niečo ako vaše hviezdne BIB. Predložil som zastupiteľstvu mesta návrh, že vytvoríme takúto galériu – a bohužiaľ sa nám to podarilo. Mesto Český Krumlov zakúpilo Božejovského zbierku a vytvorilo z kláštorov centrum umenia pre deti, ako sme si ho vysnívali.
Vytvorili sme nádherné výstavné priestory, dnes je tam výstava Picasso Life – ale po voľbách sa do zastupiteľstva dostali iní ľudia, ktorí riešili svoje problémy – ako to, že nový zástupca starostu používal neoprávnene titul, podvody s európskymi dotáciami – a potrebovali ich prekryť čímsi iným. Vymysleli si, že Božejovského zbierka sú akési bezcenné obrázky, ktoré nikoho nezaujímajú, a aby svoje tvrdenie obhájili, prišlo anonymné trestné oznámenie."
Výsledkom bolo, že Janoušek odišiel z kláštorov a spolu s Božejovským a jednotlivými ilustrátormi chodili na políciu na výsluchy. "V istom momente sme toho mali dosť, Otakar Božejovský povedal, vráťte mi zbierku, ja vám vrátim peniaze. Keď som verejne oznámil, že končím, zrazu sa mi začali ozývať sponzori, partneri, ľudia, ktorí to celé sledovali, a dostal som ponuku: čo keby sme tú galériu urobili súkromne? Keby som vraj prevzal svoj starý tím z kláštorov, mohli sme to urobiť kdekoľvek. Ja som mal jedinú podmienku: zbierka musí ostať v Krumlove, lebo inde to robiť nechcem. A keď to má byť v Krumlove, musí to byť ešte lepšie ako v kláštoroch. Také miesto je v Krumlove len jedno – zámok.
A stal sa zázrak – po niekoľkomesačnom preverovaní polícia dospela k záveru, že žiadny trestný čin sa nestal a prípad odložila. Nezistilo sa žiadne podvodné konanie. Hoci neprajníci tvrdili, že zbierka nemá pôvodne odhadovanú cenu milión eur, revízny posudok z Univerzity Karlovej ju ocenil na 934 000 eur. Janoušek spomína, že keď jeho nepriateľom toto nevyšlo, začali tvrdiť, že by si zbierku nikto nekúpil – lenže vzápätí zbierku kúpil súkromný investor.
Do tretice vyhlasovali, že Božejovského zbierka nemá vzťah k Českému Krumlovu. Janoušek vášnivo odporuje: „Veď v zbierke je Jindra Čapek, ktorý v Krumlove pôsobí 20 rokov. Aj on ako rodák z Českých Budějovíc v roku 1969 emigroval do Švajčiarska, študoval v Zürichu, Karslruhe a vo Freiburgu a od roku 1981 spolupracoval s Bohem Pressom. Dnes žije a pracuje v Českom Krumlove. A zámok sa nám hneď ozval s tým, že je záujem, aby zbierka ostala v Českom Krumlove.“
Aj červená knižnica
Janoušek hneď vedel, že zámocké priestory sú ešte o úroveň vyššie než tie v kláštoroch. Dohodli sa s kastelánom a hoci tu pôvodne mali byť expozície Národného pamiatkového ústavu, Janouškov tím dostal kľúče od najlepšie vybavenej galérie, aká v Krumlove je.
"Založili sme nadačný fond, oslovil som excelentných českých architektov, dizajnérov aj české grafické štúdio a chcel som od nich špičkovú úroveň. Dali sme si navrhnúť modulárny systém, ktorý sme patentovali a budeme ho aj predávať, to sú kocky, ktoré sa na seba dajú skladať ako lego, sú perforované 25 000 mosadznými šraubami, ktoré keď sa vytočia, dá sa na ne zavesiť obraz ako na nástenku. Robili to mladí architekti Monika Matějková a Ondřej Čech zo štúdia O + M v spolupráci s neďalekou stolárskou dielňou Trust-ts.
Architekti nás zaujali vďaka výnimočnej inštalácii výstavy maliara Jana Zrzavého v galérii Osmička v Humpolci, robievajú tiež expozície pre výstavu Designblock. Oslovili sme dizajnéra Filipa Hejduka, ktorý sa podieľal na výstave korunovačných klenotov na Pražskom hrade, aby vytvoril vizuál Paláca ilustrácie. A do expozície sme dostali aj súčasný český dizajn – sedačky od firmy Polstrin z Hradca Králové od dizajnérskeho dua Lexová & Smetana. Za sedačku, čo tu máme, získali hlavnú cenu na milánskom veľtrhu nábytku Salone del Mobile. Podarilo sa nám vytvoriť viac než len zbierku, dnes je to gesamtkunstwerk – zbierka je len 50 percent zážitku, lebo ostatných 50 percent je palác sám – čo som aj sľúbil kastelánovi."
Môžem potvrdiť, že prechádzať sa v Paláci ilustrácie je naozaj mimoriadny zážitok. Janoušek ešte pripomína, že vystavujúci ilustrátori získali množstvo cien. Hviezdny je napríklad Poliak Jan Lenica, preslávený plagátmi na Polanského filmy. Jeho význam Janoušek prirovnáva k Andymu Warholovi či Friedensreichovi Hundertwasserovi. Lenica je autorom plagátu pre zimné olympijské hry 1972 v Mníchove.
Žil dlhé roky vo Francúzsku a Otakar Božejovský, ktorý s ním túžil spolupracovať, si s ním dohodol schôdzku v Paríži. Zobral si vraj na ňu množstvo knižiek, aby Lenica vedel, kto je. Spolu sa opili a Božejovský vraj Poliaka niesol na chrbte do jeho parížskeho bytu. Keď sa ráno prebudili, Lenica súhlasil, že preňho teda knižku namaľuje – a začal ilustrovať detské knižky. V Paláci ilustrácie si možno pozrieť 19 Lenicových ilustrácií, 47 obrázkov Rakúšanky Lindy Wolfsgruberovej, ktorá je autorkou 40 kníh pre deti a mládež, aj 37 diel litovského maliara a grafika Stasysa Eidrigeviciusa, ktorý má v Litve múzeum väčšie ako pražský DOX a Japonci ho zaradili medzi 110 najlepších svetových ilustrátorov…
Na záver Janoušek spomína, že tu majú asi 450 titulov z vydavateľstva Bohem Press – a v štýle potmehúdskeho Božejovského tieto knižky vložili ako skrytý vtip do červenej knižnice. Spokojne dodáva, že pôvodne negatívna kampaň sa premenila na pozitívnu. „Keď sme mali Noc otvorených múzeí a galérií, prišlo sa do Paláca ilustrácie pozrieť celé mesto – a každý si mohol obraz urobiť sám. V piatich sálach vystavujeme asi 130 obrázkov, ktoré sa priebežne obmieňajú, no niektoré ikonické tu budú stále. Okrem toho chystáme aj krátkodobé výstavy, najbližšie zameranú na španielske ilustrácie.“
Zrazu si ktosi uvedomí, že pri prechádzaní expozíciou počuť jemné cinkanie. To sú tibetské zvončeky – ich zvuk vyvoláva dojem akéhosi iskrenia, ktoré neotravuje a vytvára príjemnú atmosféru. Keď sem pôjdete, skúste si dohodnúť aj sprievodcu výstavou, ktorý rozpráva príbehy jednotlivých knižiek. Pretože, ako hovorí art director Otakar Božejovský, najdôležitejší na detskej rozprávkovej knižke je text – ak je dobrý, potom môžu byť dobré aj ilustrácie.