Kytica, pesničky aj rozprávanie zo Semaforu

Zlatá éra kultového českého divadla Semafor sa síce skončila spolu s uvoľnenými 60. rokmi a smrťou Jiřího Šlitra v roku 1969, ale aj nasledujúce dve desaťročia fungovania divadla priniesli zaujímavé tituly, ktoré sú dnes klasikou. Podarilo sa ich realizovať či vydať na platniach aj napriek tomu, že Jiřímu Suchému komplikovala život cenzúra a normalizátori ho prinútili, aby odišiel z funkcie umeleckého šéfa divadla. Najnovší CD box, ktorý mapuje tvorbu Semaforu v 70. a 80. rokoch, obsahuje spolu 12 diskov. Na nich je zaznamenaných takmer 300 piesní a výstupov.

21.12.2012 09:00
debata

Cenzorské pazúry
Ide v poradí už o druhú súhrnnú kolekciu semaforských nahrávok. Prvá predstavovala takisto na dvanástke diskov 60. roky. Prečo rovnaký počet diskov mapuje tentoraz až dve dekády, vysvetľuje rozsiahly 80-stránkový booklet. „Autorskému zázemiu divadla nedošla inšpirácia, ale svoje cenzorské pazúry do Semaforu, presnejšie do Jiřího Suchého, zaťal totalitný režim. Prispel k tomu najmä fakt, že Suchý v roku 1968 podpísal 2 000 slov a od svojho podpisu neustúpil,“ píše v booklete zostavovateľ kolekcie Lukáš Berný.

CD Semafor - roky 70. a 80. Foto: SUPRAPHON
CD Semafor - roky 70. a 80. CD Semafor - roky 70. a 80.

Suchého pesničky tak v 70. rokoch príliš nezneli v rádiách. Keď dostal od riaditeľa rozhlasu v roku 1971 ponuku, aby nahovoril 10-minútový príspevok, v ktorom by 2 000 slov odsúdil, odmietol to. Dôsledkom bol stop v televízii aj rozhlase a tiež okrem výnimiek vo vydavateľstve Supraphon. Pomocnú ruku mu však podalo vydavateľstvo Panton, ktoré nebolo až pod takým dohľadom. Preto väčšina nahrávok obsiahnutá v novom komplete vyšla práve v Pantone.

Kolekciu na prvých dvoch diskoch otvára najúspešnejšia hra Semaforu Kytice, ktorá vznikla podľa predlohy J. K. Erbena. Jej prvé naštudovanie z roku 1972 malo takmer 600 repríz, Semafor ju opäť zaradil do repertoáru po revolúcii a tretíkrát sa na jeho doskách ocitla v roku 2009.

„Suchý odovzdal ojedinelý literárny nápad a ja som to nesmel pokaziť. Použil som v Kytici všetky žánre a štýly. Barokovú hudbu, džez, operu, jonášovský kabaret, paródiu na operetu, modernú muzikálovú hudbu v džezových a rockových aranžmánoch…,“ zaspomínal si v knihe Môj život s klarinetom Ferdinand Havlík, ktorý sa začiatkom 70. rokov stal dvorným skladateľom Semaforu, ale aj predtým aranžoval väčšinu piesní Jiřího Šlitra. V úlohe Bludičky sa v Kytici predstavila Hana Zagorová, ako Vodník zase zažiaril Josef Dvořák. Zrejme aj vďaka tomu mu neskôr postavy vodníkov prischli.

Spieva Hegerová, Gott aj Matuška
Ďalšie dva disky kolekcie zaznamenávajú pesničky a vtipné scénky z dosiek Semaforu v rokoch 1970 až 1985. Nasleduje debutový sólový album Jitky Molavcovej, ku ktorému zostavovatelia kolekcie priradili množstvo bonusov. Medzi nimi niekoľko piesní pre deti či skladbu Věčný snílek z muzikálu Každý má svého Leona. „Pri pesničke Věčný snílek som mala slzy na krajíčku a počula som vzlyky z hľadiska,“ spomína Molavcová v booklete na úspešný muzikál.

Nasledujúce tri disky sú opäť venované žánrovo rozmanitým pesničkám a rozprávaniu zo Semaforu vrátane hudobných spomienok na Jiřího Šlitra či hier Jonáš, dejme tomu v úterý a Faust. Ďalšie dve cédečká sú výberom semaforských evergreenov. Hity Tereza, Dnes naposled, Malé kotě, Jó to jsem ještě žil, Tak abyste to věděla, Babetta a ďalšie spievajú okrem Suchého aj Hana Hegerová, Ljuba Hermanová, Waldemar Matuška či Naďa Urbánková. Na predposlednom albume možno zase počuť v nedivadelných pesničkách Jiřího Suchého Karla Gotta, Martu Kubišovú či Michaela Kocába.

Nespoznal vlastné rýmy
Kolekciu uzatvára disk plný rarít. Sú na ňom napríklad pesničky z filmu Malinový koktejl so Suchého textami a Kocábovou hudbou. „Stala sa mi zvláštna vec. Ten film som videl potom po rokoch a úplne som zabudol, že som tie texty napísal. A tak som to počúval a vravel som si – to má krásne rýmy, to bude asi pán Borovec, ten má taký perfektný rým. No a čakal som na titulky a zistil som, že som to napísal ja,“ zaspomínal si Suchý. Medzi raritami je aj silvestrovský dialóg Suchého s Janom Werichom, ktorý v čase jeho vzniku rozhlas neodvysielal, pretože Werichov starecký hlas by vraj nezodpovedal nálade silvestrovskej zábavy. Dôvody boli, samozrejme, politické.

Súbor dvanástich CD z tvorby Semaforu je nielen zaujímavým tipom na vianočný darček, ale najmä cenným svedectvom o jednom kultúrnom fenoméne. O to cennejším, že nejde iba o narýchlo zrecyklované nahrávky, ale o starostlivo a systematicky pripravenú kolekciu. Dopĺňa ju booklet, ktorý obsahuje nielen texty, ktoré sprevádzali niektoré z nahrávok na zadných stranách platní, ale aj zasvätené, obsiahle a informačne nasýtené komentáre Lukáša Berného, ktoré by vydali na samostatnú publikáciu.

Súťaž

Celú kolekciu 12 CD nahrávok Semaforu môžete vyhrať na www.pravda.sk/semafor

© Autorské práva vyhradené

debata chyba