Ukázalo sa, že napríklad v porovnaní s ich demo skladbami sa čakať oplatilo. Kapela dozrela, prišla s jasnou víziou a tvárou. Z toho ťaží aj novinka Über Alles s tou výnimkou, že Jelly Belly znejú ešte exportnejšie a dospelejšie a zdá sa, že popri aktuálnom zvuku z posledného albumu Swan Bride sú práve tieto dve skupiny z nezávislo-populárnej slovenskej scény jedinými, ktoré sa rozhodli nekompromisným zvukom vyhnúť overeným produkčným postupom.
Na EP Über Alles, ktoré opäť vyšlo na vinylovej platni, už neznejú ako živá kapela, ktorá svoj koncert nahrá v štúdiu. Über Alles je pevne ukotvené štúdiovou prácou a jasným zvukom, ktorý je paradoxne vytvorený z gitarového a rytmického „bordelu“. Miestami dokonca viac ako spomínané idoly asociuje experimentálnejšiu časť tvorby Stone Roses, respektíve jej frontmana Iana Browna. Napríklad aj spevom-nespevom gitaristu Borisa Kuruca, basou, ktorá zo zvukového celku vytŕča asi najvýraznejšie, i perkusiami, ktoré úspešne dotvárajú kolosálnosť zvuku.
Päť skladieb platne dostalo mená podľa miest – NYC (s dodatkom MCA ako pocta nedávno zosnulému Adamovi Yauchovi z Beastie Boys), Tobruk, Vegas, Dublin a Berlin. Pocitovo skladby splývajú do jedného celku s kompaktnou, temnou, no nie ponurou atmosférou, vydavateľstvo Deadred dokonca hyperbolizuje nahrávku slovami: „V mnohých ohľadoch (je) temnejšia a surovejšia ako ich debut, ktorý sa v porovnaní so svojím nasledovníkom javí ako príjemná populárna hudba.“ Über Alles je hudobná predstava nepríjemnej jesene v akomkoľvek meste. Či už je to Tobruk, Las Vegas alebo Košice.
Zdá sa, že Jelly Belly našli okrem svojho výrazu aj ideálny formát na vydávanie svojich nahrávok. Pri formáte dvadsaťminútovej EP platne je totiž jednoduchšie nahrať ucelené a vyrovnané dielo, ako pri plnohodnotnom albume. Jelly Belly sa tak už druhý raz podarilo nahrať EP bez slabého miesta. A to je vždy lepšie, ako celý album vypchatý vatou.
Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek 5
Jelly Belly: Über Alles, Deadred/Starcastic, 2012
Hudobné novinky
Paul Banks: Banks, Matador, 2012
Gitarista a najmä spevák newyorských rockerov Interpol – Paul Banks to skúša po druhý raz sólovo. Po debute, ktorý vydal pod pseudonymom Julian Plenti, sa Banks odhodlal nahrať album pod vlastným menom. Napriek tomu sa v sólovej tvorbe príliš neodkláňa od toho, čo hrá v Interpol, základom je totiž jeho hlboký vokál a gitarové vyhrávky, ktoré akoby citovali alternatívny rock i post-punk 80. rokov.
The Global Optimistic: Moon Trees, Gergaz, 2012
GLGN a Jimmy Pé, slovenskí producenti zodpovední nielen za svoje sólové kariéry, ale aj internetové vydavateľstvo Gergaz vydali v októbri svoj spoločný album pod menom The Global Optimistic. Projekt, ktorý sa v lete predstavil aj na maďarskom festivale Sziget, skĺbil rôzne druhy elektroniky s pesničkovými štruktúrami, o ktoré sa starajú príležitostní vokálni hostia.
Peter Buck: Peter Buck, Mississippi, 2012
Málokto očakával, že po rozpade R.E.M. sa prvý sólovo ozve gitarista Peter Buck, teda ten člen, ktorý sa nikdy nepostavil za mikrofón. Jeho sólový debut je zvláštny nielen tým, že vyšiel iba v limitovanom náklade na vinylovej platni a zvukovo má bližšie skôr k ranej tvorbe jeho niekdajšej kapely a k punku, ako k dospelému rocku ich neskoršieho obdobia.
