Čo robí hudobný dramaturg?
V prvom rade počúva strašne veľa hudby. Je logické, že čím viac hudby pozná, tým sa zvyšuje šanca niečo vhodné vybrať a zaradiť do playlistu. Ide však o dlhý proces, ja v prvom rade konkrétnu hudbu vyberiem, zadovážim a začlením do archívu RTVS. Musí to spĺňať isté legislatívne normy, pieseň musí mať pridelené katalógové číslo. Neskôr ju stiahnem do našej databázy a určím rozličné atribúty, napríklad v akom čase sa bude hrávať a ako často. Je to komplikované aj po technickej stránke.
Podľa akého kľúča sa interpret vyberá?
Sme jedno z mála slovenských rádií, ktoré rieši hudbu intuitívnym spôsobom, takže intuitívne. Väčšina ostatných staníc prešla na rôzne testingy a call-outy, v ktorých im ľudia povedia, čo chcú počuť. V prípade Rádia_FM to je nezmysel. Sme tu na to, aby sme vyhľadávali nové veci a prinášali ich poslucháčom a táto úloha bola zverená mne. Šéfdramaturg RTVS sa spoľahol na moje kontakty s vydavateľstvami a schopnosť určiť, čo sa kde hodí.
Takže je to založené na individuálnom vkuse?
Áno. To je moja práca.
Kde sú hranice toho, čo je pre Rádio_FM ešte vhodné a čo už nie?
Musí to byť dobré a zaujímavé. Sme otvorení aj popu, ak nie je zbytočný. Naopak, nepúšťame ambientné žánre s 30-minútovými pesničkami, v ktorých je viac pauzy ako hudby, alebo industriálnu hudbu, kde búchajú po smetných košoch. Aj to síce hráme, ale v časoch, ktoré sú na to vhodné a v tematických programoch. Tá štruktúra je vymyslená tak, aby na konci dňa nemohol nikto s hudobným vkusom, ktorý presahuje ďalej než od Elánu po Ega, povedať, že to bolo absolútne neznesiteľné, ale zároveň sa nemohol sťažovať, že sa tam nenachádza nič pre náročnejšieho poslucháča. Je to tanec na tenkom ľade.
Čím je dramaturgia Rádia_FM odlišná od iných staníc?
Nemáme dôvod liezť do hlavného prúdu, keby sme to robili, išli by sme vlastne proti sebe a proti Slovenskému rozhlasu, ktorému by sme kradli poslucháčov napríklad z okruhov Rádio Slovensko alebo Regina. Rádio_FM bude podčiarkovať to, čo je najdôležitejšie, a to je hneď úvod charty BBC, na ktorom niet čo meniť. Podpora inakosti. Preto sme tu my a napríklad aj Rádio Devín.
Ako sa definuje hit na Rádiu_FM?
V posledných rokoch vyzerá ako klasický hit, lebo hlavný prúd sa z času na čas dostáva do akejsi krízy, akoby nevedel, čo povedať, a vtedy mu je dobrá aj alternatíva. V takých prípadoch sa stáva, že interpret, ktorý je považovaný za takúto alternatívu, zrazu znie v reklame na auto. My sa ani takýmto skladbám nevyhýbame. Rovnako vyhľadávame mená, o ktorých na Slovensku zatiaľ počulo len pár ľudí, ale o rok, o dva by z nich mohla byť veľká kapela. Však kto by pred niekoľkými rokmi povedal, že hitom budú Arcade Fire alebo čisto folkové zoskupenia? Teraz ich vo svete radia medzi hlavný prúd. K nám na Slovensko ich sláva, žiaľ, väčšinou mešká…
Čo ovplyvňuje váš výber? Je to napríklad úspech na internete alebo partnerstvá s festivalmi?
Úspech na internete nás nezaujíma, nie je pre nás žiadnym kritériom. Nie sme tu na to, aby sme prinášali úspešné veci, ale dobré. Partnerstvá s festivalmi, či už je to Pohoda, Grape, alebo Wilsonic, sú obojstranne výhodné. Vždy nám vyčarí úsmev na tvári, keď zistíme, že nejaký z festivalov ponúka hudbu, ktorú máme my zaradenú v playliste. Ide to prirodzenou cestou.
A RTVS nezasahuje do dramaturgie?
Dúfam, že toto obdobie je už definitívne za nami. Vedenie usúdilo, že testy a call-outy nie sú cestou pre rádio nášho typu. Nič iné sa ani zistiť nemohlo, je to nezmysel, a keď tieto snahy boli, vychádzali z toho absolútne bludy, ktoré by z nás spravili hybrid regionálnej stanice, internátneho rozhlasového štúdia a nejakej bežnej zameniteľnej komerčnej stanice. Keď sme boli pred dvoma rokmi v rakúskom ORF, v rádiu FM4, jedna z našich prvých otázok na šéfku tohto rádia bola, akú majú počúvanosť. Pozrela sa na nás dosť prekvapene a nechápala, prečo sa jej to pýtame, lebo u nich sa tým zaoberá marketingové oddelenie. Na ňom je, aby si percentá vyhodnotilo a ak je s nimi nespokojné, vyvinulo úsilie, aby službe pomohlo napríklad s lepším pokrytím, kampaňou alebo čímkoľvek. Ja s tým súhlasím.
Aká je teda počúvanosť Rádia_FM?
Tak to sa treba spýtať marketingového oddelenia, ja si to presne nepamätám, ale naposledy to bolo niečo medzi dvoma a troma percentami.
Nerobia sa žiadne prieskumy?
Robí sa len počúvanosť, ako pri všetkých staniciach, ale nerobia sa prieskumy v štýle „nevadil by vám na FMku Gladiátor? Alebo David Hasselhof?“. Také obdobie, kedy sa tomu snažili rádio prispôsobiť, už bolo a našťastie trvalo len pár týždňov.
Existujú legislatívne normy, ktoré váš výber ovplyvňujú?
Áno, máme napríklad minimálnu percentuálnu hranicu zastúpenia domácej tvorby. Presné číslo si však nepamätám, lebo jej hráme viac, než je určené, a tiež viac než v minulosti. Aj keď tej novej je stále málo. Tešil by som sa, keby u nás vznikli viac ako dve-tri kapely ročne, ktoré by boli pre nás použiteľné. Podľa mňa je pomer zahraničnej a domácej hudby adekvátny a vzhľadom na rôzne aktivity a špecializovaný program, ako sú Radio_Head Awards či vystupovanie kapiel v našich programoch a rozhovory, mám tendenciu hovoriť, že slovenskú scénu rozmaznávame. Ale na druhej strane – my potrebujeme ich a oni nás. Okrem podpory inakosti je totiž najdôležitejšia práve podpora domácich interpretov.
Aké sú najčastejšie dôvody, pre ktoré kapelu odmietnete a nezaradíte ju do rotácie?
Väčšinou vtedy, keď kapela veľmi túži niekoho pripomínať a väčšinou zahraničné úspešné kapely a, žiaľ, aj kapely, ktoré radíme k hlavnému prúdu, a tak sú nám vlastne na nič.
Kde skončia cédečká, ktoré vám kapely posielajú?
Mám ich hromadu na stole a ešte aj v krabici. Ku koncu roka poviem kolegom, že ak chcú niekoho obdarovať alebo chcú byť zlomyseľní, nech si odtiaľ vyberú. Môžu si ich vziať a spraviť s nimi, čo chcú. Ide o o zdravú a prirodzenú recykláciu – kolobeh cédečiek v prírode.
Ako profesionál – viete si predstaviť prácu dramaturga v inom rádiu?
Nie. Neviem, veď čo by som tam robil? Ide len o mechanické napĺňanie vzorcov.
Na báze vami zoradených playlistov sa určujú mená interpretov do ankety Radio_Head Awards. Aký má anketa reálne zmysel?
Je to gesto, poďakovanie skupinám. Pre poslucháčov je to akési vzrušenie, majú možnosť zapojiť sa do hlasovania a niečo ovplyvniť. Je to taká hra.
Kto je vaším absolútnym víťazom roka 2012?
Nepoviem nikoho konkrétneho, lebo keď vyhlásim nejaké meno, tak v roku 2013 vznikne desať kapiel, ktoré budú chcieť znieť rovnako, lebo si z toho vyabstrahujú, že sa dostanú do našich playlistov. Takže radšej nepoviem, že The Cubes, aj keď si myslím, že sú skvelé. A toto je práve na Rádiu_FM zaujímavé, jednou z najhranejších kapiel súčasnosti sú sestry Humeňanské a Katka Knechtová. Vyvracia to všetko, čo si o našom rádiu ľudia myslia – že je elitárske a zamračené. Keby bolo, tak by sme Knechtovej pesničky nehrali, lebo by nám prekážalo, že je to tá popová speváčka z nudnej kapely, ale neprekáža. Dôležité pre nás je, že je to dobré.
Akým smerom Rádio_FM po hudobnej stránke smeruje?
Určite sa postupne čoraz viac vzďaľujeme hlavnému prúdu, ale naša databáza je kvalitnejšia a pestrejšia.
