Prikážu rádiám hrať slovenskú hudbu?

Čo by sa hralo v rádiách, keby podľa zákona malo z éteru znieť až 30 percent slovenskej hudby? Ako by sa to odrazilo na dramaturgii a počúvanosti rozhlasových staníc a ako by to pomohlo slovenskej tvorbe? Pri návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorú v utorok podal predseda poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Jozef Viskupič, sa vynára niekoľko otázok.

06.02.2013 20:00 , aktualizované: 07.02.2013 08:00
ANKETA: Slávik 2012 raper ego straka Foto: ,
Jedným z najhranejších slovenských interpretov bol minulý rok raper Ego.
debata (60)

Iniciatív, aby zákon určil, koľko domácej tvorby budú hrať slovenské rádiá, sa v minulosti objavilo už niekoľko. Tentoraz myšlienky nadobudli reálnejšiu formu a slovenská hudba by podľa Viskupičovho návrhu mala mať presne stanovený priestor v rádiách vysielajúcich terestriálne aj na internete. Od roku 2014 do roku 2016 by jej podiel mal vzrásť až na 30 percent.

Hrozí strata poslucháčov

Problém by zákon mohol priniesť najmä súkromným rozhlasovým staniciam, ktoré si svoju dramaturgiu určujú na základe marketingových prieskumov. Tie sú zväčša postavené na takzvaných call-outoch a testingoch, keď sa krátke ukážky zo skladieb púšťajú potenciálnym poslucháčom a frekvencia hranosti piesní sa zostaví na základe ich reakcie. Rádiá rovnako pristupujú aj k slovenským umelcom. „Kritériá pre výber pesničiek do vysielania Rádia Expres sú rovnaké bez ohľadu na to, či ide o domáceho alebo zahraničného interpreta,“ vysvetľuje hudobný dramaturg Rádia Expres Rasťo Bečaver. To, že nezávisí od toho, kto pesničku zložil, ale aký má ohlas, tvrdí aj PR manažérka Fun rádia Petra Lehká. „Do vysielania vyberáme hudbu skôr podľa vhodnosti danej pesničky, nie vždy podľa interpreta.“

Každá zo súkromných staníc má vymedzenú svoju cieľovú skupinu a tú by mohla v prípade experimentovania so slovenskou tvorbou stratiť. „Pochybujeme o tom, že by takýto zákon mal zmysel. Obávame sa, že časť našej cieľovej skupiny by úplne prestala počúvať rádio,“ hovorí Lehká. Fun rádio pritom podľa nej aktuálne púšťa najvyššie percento slovenskej hudby v rámci svojej komerčnej konkurencie, presné číslo však uviesť nechcela. Rádio Expres jej venuje okolo 10 percent.

Bez zmeny by sa mali zaobísť okruhy verejnoprávneho rozhlasu. Podľa aktuálneho programového konceptu na rok 2013 sa poslucháči RTVS nedostatku pôvodnej tvorby nemusia obávať, a to napriek tomu, že jej podiel nie je zákonom stanovený. Rádio Slovensko jej venuje 40 percent svojho času vyhradeného pre hudbu, Regina dokonca viac ako 50 percent, Devín 42 percent a Rádio_FM 24 percent.

Lepšie tantiémy

Dôvodom, pre ktorý sa zákon definoval, je aj vytvorenie priestoru pre nových autorov. Otázne je, či a nakoľko by mladá tvorba vedela v súkromnom sektore prejsť danými prieskumami, napriek tomu, že aj jej podiel by podľa návrhu mal byť percentuálne určený. Rovnako sa pri takýchto príkazoch dá polemizovať o kvalite a rôznorodosti. To, že sa slovenskí umelci v éteri striedajú len minimálne, je totiž dôsledok marketingových analýz, ktoré sú pre súkromné rádiá kľúčom, a teda je možné, že namiesto rozmachu domácej tvorby by sa v rádiách objavovali tí istí umelci v častejších rotáciách.

Stanovený podiel slovenskej tvorby by bol však výhodou pre samotných muzikantov. Teda tých, ktorých by rádiá v závislosti od výsledkov prieskumov hrávali. Úmerne s ich frekventovanosťou v éteri by totiž rástli aj tantiémy, teda zisky, ktoré vypláca Slovenský ochranný zväz autorský (SOZA). Peniaze, ktoré sú určené aj zahraničným autorom, by sa vo väčšej miere prerozdelili medzi slovenských umelcov, čo by mohlo teoreticky spôsobiť rast kvality domácej scény. Takýmto spôsobom to v zákonoch vymedzuje niekoľko krajín Európskej únie ako Holandsko, Poľsko, Maďarsko či Francúzsko.

Diskusiu o percentuálnom zastúpení domácej tvorby v slovenských rádiách pripúšťa okrem OĽaNO aj Smer-SD. V minulosti sa o podobný krok snažila SNS.

Anketa: Hudobníci o myšlienke určovať zákonom podiel slovenskej hudby v éteri

Názor slovenských hudobníkov na presne stanovený percentuálny podiel domácej hudby v éteri sa líši. Zatiaľ čo niektorí v tom vidia lepšiu šancu pre mladých umelcov, iným sa forma príkazov nepozdáva.

Peter Lipa

Má to nedozerne pozitívne následky na slovenskú hudbu, na tvorivosť a šance pre nových muzikantov a hudbu ako takú. Populárna hudba je hodená na ulicu a nikto sa o ňu nestará. Bola by to pomocná ruka, čo by sa ukázalo tak o tri až päť rokov. Mladí ľudia, ktorí sa venujú hudbe, by zistili, že to má zmysel a že sa dá dostať do rádií. Ja som za cestu zmieru a diskusie s majiteľmi rádií.

Kuly (Desmod)

Vo veľkej miere závisí od toho, čo konkrétne by rádiá hrali a aký priestor by dostali mladé kapely, aby nastúpila nová generácia. Pre nás by bolo výhodou, že by sme mohli nasadzovať viac singlov. Čo sa týka tantiém, na tom si Desmod príliš nezakladá, lebo nás živia koncerty.

Šina (Longital)

Dôležité je, ako sa to celé nastaví. Zákon až tak nepomôže, ak to nebude dobre spravené vo vykonávacej časti, lebo taký zákon sa dá vyložiť všelijako. Osobne by som privítala, keby sa hralo viac slovenskej hudby, len neviem posúdiť, či sa to dá upraviť takýmto spôsobom. Obávam sa, že pri príkazoch sa môže vytratiť tá spontánnosť a vášeň k hudbe, lebo bude boj okolo toho, čo je tá slovenská hudba, ktorá sa má hrať.

Katka Koščová

Nesúhlasím s tým, aby sa to určovalo zákonom, lebo prikazovať takéto veci je nevhodná forma riešenia tohto problému. Samozrejme, potešilo by ma, keby bola možnosť vypočuť si viac domácej hudby, ale toto je kontraproduktívne a môže to spraviť viac zla ako úžitku.

Kačko (The Swan Bride)

Nemám pocit, že to nejakým spôsobom pomôže mladej slovenskej scéne, skôr tým žabám na prameni, ktoré tu fungujú už dlhšie. Zvýšil by sa podiel tým istým skupinám, ktoré z rádií počúvame teraz.

Yxo (Hex)

Pred rokmi sme všetci chceli kapitalizmus so všetkým, čo k nemu patrí, a dnes v ňom žijeme, tak nevidím dôvod na to, aby sa čokoľvek diktovalo súkromným spoločnostiam. Kto by určoval, čo sa môže a nemôže hrať? Zriadila by sa komisia, ktorá by hovorila, čo je dobré a čo nie? Podľa akých kritérií? Štát by mal viac podporovať kultúru, ale nie rozkazovať. V tomto zmysel nevidím.

Vec

Prvotný zámer dostať čím viac slovenskej hudby do rádií mi bol sympatický, pretože som rád, keď počujem slovenčinu v našich rádiách. Na druhej strane som si však uvedomil, že bojovať za to zákonom a prikazovať je podobné postupom bývalého režimu. Bol by som, samozrejme, rád, keby aj moju hudbu hrali rádiá častejšie, ale nútiť ich nie je cesta.

Katka Knechtová

Neviem, či by to bolo dobré alebo na škodu, ale viem, že ma mrzí, že z rádií neznie viac slovenskej hudby. Máme tu tvorivých ľudí, a to sa netýka len hudby, a my si sem púšťame nejaký brak zvonku. Počúvame nejakú rumunskú s*ačku namiesto toho, aby sme si pustili niečo kvalitnejšie domáce. Nie je tu len zopár skupín, ktoré znejú z rádia. Sú tu aj iné kapely, ktoré fungujú, ľudia ich majú radi, chodia na ich koncerty, možno dokonca viac ako na koncerty niektorých slávikov, prípadne na moje vystúpenia, ale ďalší ľudia sa nemajú šancu k ich hudbe dostať, pretože si žijú svoje rýchle životy a konzumujú to, čo im médiá prinesú. Z tohto hľadiska mi je to veľmi ľúto a aj mne to chýba takisto.

© Autorské práva vyhradené

60 debata chyba