Ak by sa novelizácia zákona dostala do praxe v podobe aktuálneho návrhu, znamenalo by to napríklad aj to, že k „pôvodnej slovenskej hudbe“ nepatria skladby striebornej slávice Celeste Buckinghamovej, československé duá Richarda Müllera či Mira Žbirku ani symfonické skladby významných slovenských skladateľov.
Bez Šmajdu aj bez Godára
Keď pred časom myšlienka o percentuálnom zastúpení slovenských interpretov v rozhlase a na internete nadobúdala obrysy, názory sa zväčša štiepili najmä pre samotnú ideológiu. Či môže, alebo nemôže štát súkromným rozhlasovým staniciam „diktovať“ čo a kedy majú hrať, vyvolalo polemiku tiež medzi predstaviteľmi rádií a samotnými hudobníkmi. Niektorí v nej videli nátlak, iní pomoc mladým umelcom.
Predstava o tom, akú podobu by mal mať novelizovaný zákon o vysielaní a retransmisii, je zadefinovaná a verejne dostupná. Iniciatíva predsedu poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Jozefa Viskupiča, podľa ktorej by slovenské rádiá v budúcnosti vysielali až 30 percent domácej tvorby, je však diskutabilná aj po vykonávacej stránke. Zverejnený Viskupičov návrh predstavuje konkrétne body.
Jedným z bodov návrhu je napríklad definícia pôvodnej slovenskej tvorby. V návrhu sa hovorí, že ide len o pieseň naspievanú v slovenskom jazyku, a teda domáci interpreti, ktorých texty sú v angličtine alebo iných jazykoch zákonom zvýhodňovaní nebudú. Zo slovenskej pôvodnej tvorby tak môžeme vylúčiť niekoľko hudobníkov.
Z aktuálnej vlny pop-music by sa percentá neušli Peter Bič Project, Mirovi Šmajdovi ani Celeste Buckinghamovej, okrem toho by rádia za slovenské nepovažovali ani skladby Free Faces, Petra Breinera, Vladimíra Godára, Pressburger Kletzmer Band, Tornádo Lue či alternatívnych, ale úspešných mladých skupín ako Diego alebo The Uniques. Mnohí z nich pritom Slovensko v zahraničí reprezentujú. Smolu by zrejme mali aj muzikanti s česko-slovenskými duami, s akými v minulosti prišiel Miro Žbirka alebo Richard Müller. Ako sa bude posudzovať „slovenskosť“ symfonického diela, nie je známe.
Autori, ktorí podmienku slovenčiny v piesni splnili musia byť podľa návrhu novely zastupovaní „právnickou osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy podľa uvedeného predpisu“, čo v našich podmienkach primárne značí Slovenský ochranný zväz autorský – SOZA alebo zvyšné tri organizácie LITA, Slovgram a OZIS. Kto členom zväzu nie je a má záujem o zverejnenie skladby v rádiu, vysielaný bude jedine nad rámec určených percent. Či budú mať stanice záujem o hranie slovenských skladieb „navyše“ a bez toho, aby „museli“, je otázne.
Problémy s novými autormi
Ďalším z pojmov je „nový autor“, ktorý má byť v rádiách percentuálne zastúpený. Definícia je aj podľa slov právnika a pedagóga Univerzity Komenského v Bratislave Mateja Kačaljaka nejasná. „Autor piesne so slovenským textom, kým táto pieseň nezíska platinovú platňu, alebo kým neuplynú dva roky od prvého zverejnenia danej piesne. V tomto prípade teda nie je zrejmé či autor, ktorý niekedy v živote napísal a zverejnil slovenskú pieseň už nie je novým autorom, ak uplynú dva roky od zverejnenia jeho prvej skladby, alebo sa ním stáva s každou novou skladbou.“
V prípade, že sa počíta prvá zverejnená pesnička, je rozmedzie hudobníkov značne obmedzené, mnohé z „nových tvárí“ totiž skladby, aj keď bez väčšieho ohlasu vydali už dávnejšie. Problém nastáva, aj keby platila pravdepodobnejšia druhá možnosť. Status a práva „nových autorov“ by tak paradoxne získali napríklad Václav Patejdl, Maťo Ďurinda alebo Mário „Kuly“ Kollár s každou skladbou mladšou ako dva roky, ktorá nezískala platinovú platňu.
Výhody, ktoré má novela prinášať mladým autorom, sú napadnuteľné. Potvrdzujú to aj výpočty. Od roku 2016 musia 30 percent z produkcie tvoriť „pôvodné diela v slovenskom jazyku“, minimálne 40 percent z nich je „nová tvorba“, čo značí 12 percent z celkovej produkcie a ďalších 25 percent bude patriť „novým autorom“, teda 3 percentá z celkovej produkcie. Ak to podľa Mateja Kačaljaka otočíme spätne, vyjdú nám zaujímavé čísla, keď akékoľvek, či už nové alebo staré diela známych starých autorov tvoria približne 27 percent. „V návrhu je zaujímavý aj pojem "nová tvorba“. To, čo pod tento pojem spadá, totiž musí v rádiu rotovať minimálne šesť mesiacov, bez ohľadu na to, aký ohlas má daná skladba u poslucháčov," vysvetľuje právnik.
Otázok sa pri návrhu podľa neho vynára ešte viac. Napríklad, ako si s kvótami poradia stanice zamerané na klasickú tvorbu, džez, alebo staršiu rockovú hudbu. Aký bude reálny dosah tohto návrhu a či bude vôbec zrealizovaný je však zatiaľ len hudbou budúcnosti. Prvé hlasovania o ňom prebehnú zrejme až na jar tohto roka.
O novele v bodoch
- Podiel pôvodných hudobných diel v slovenskom jazyku musí získať v roku 2014 10 %, v roku 2015 20 % a od roku 2016 minimálne 30 % vo vysielaní rozhlasu a cez internet
- 12% z celkovej produkcie musí tvoriť nová tvorba a 3% noví autori
- Táto hudba bude zaradená denne od 6.h do 22.h
- Nevzťahuje sa to na rozhlasovú programovú službu a vysielanie prostredníctvom internetu, ktorých obsah tvorí v roku 2014 najmenej 90%, v roku 2015 najmenej 80% a v roku 2016 najmenej 70% hudobných diel bez textu
