Na programe bola dvojica často uvádzaných diel Ludwiga van Beethovena – Štvrtý klavírny koncert a Siedma symfónia. Hviezdou večera bol celkom prirodzene svetoznámy nórsky klavirista Leif Ove Andsnes, brilantný sólista i vyhľadávaný komorný hráč, účinkujúci s vrcholnými orchestrami na prestížnych svetových koncertných pódiách. Kto čakal mladícky eruptívneho Beethovena s výbušnými akcentmi a jadrnou nástrojovou artikuláciou, musel sa už po niekoľkých taktoch preladiť na konzervatívnejšiu strunu.
Andsnes v spolupráci s dirigentom volil rozvážne, o poznanie pomalšie tempá, ako sme v tradičných interpretáciách zvyknutí, citlivo modeloval hudobné frázy a disciplinovane sa podriaďoval celku. Siedmu symfóniu, ktorá zaznela po prestávke, zahral orchester s chuťou a obdivuhodným nasadením. Úsporné gestá doyena súčasnej dirigentskej scény, osemdesiatšesťročného Herberta Blomstedta, viedli motivovaných mladých hudobníkov k nadšenému výkonu, kde verva a snaha o silovú, hoci technicky bravúrnu hru, často potlačila viacvrstvovú symfonickú štruktúru diela veľkého viedenského majstra.
Búrlivo aplaudujúce publikum pripravilo mladým hudobníkom nadšené ovácie. Za svoj entuziazmus a poctivý profesionálny výkon si ich zaslúžili. Hoci, ruku na srdce, od zázraku, ktorý s mahlerovcami pri minulých produkciách docielil Claudio Abbado, to malo pomerne ďaleko.
