Foto: Dana Závadová
Traduje sa, že slovenskí poslucháči sú iní ako českí. V čom?
Sú živší a možno vďačnejší. Neviem, či je to tým, že doma nie je nikto prorokom, aj keď ja sa doma cítim aj na Slovensku, ale je pravda, že ste temperamentnejší. To ale neznamená, že nerada spievam pre české publikum, to nie, to by som klamala. Ale na Slovensko cestujem veľmi rada.
Pre veľa speváčok je koncertovanie drogou. Pociťujete to podobne? Už by ste bez toho nedokázali žiť?
Moje povolanie je poslanie. Prestať spievať je pre mňa akoby som prestala dýchať. Vôbec si to neviem predstaviť. Milujem ľudí a stáť na javisku nie pre potlesk, ale pre pocit, ktorý mám, keď spievam. Že si môžem na javisku povedať všetko, čo mám v sebe. Môžem sa tam smiať, plakať, rozosmiať ľudí, alebo ich dojať… To, že sú moje koncerty stále plné, si samozrejme vážim, neberiem to ako samozrejmosť a vďaka tomu mám pocit, že som platná. To je tiež pekný pocit.
Máte pred koncertom zaužívané nejaké špeciálne rituály, ktoré nezvyknete vynechať?
Pred koncertom nejem. Inak žalúdok zamestná celú hlavu a ja ju potrebujem koncentrovanú na zážitok a nie na trávenie. Mám tiež cvičenia na prekrvenie hlavy a na kondíciu. Je to zostava cvikov, ktorá sa päťkrát opakuje. Vždy mi to pomôže. Okrem toho mám svoj kútik, kde si zaleziem. Nemusí byť ani veľký. Strašne rada pijem vodu, ale aj tak mávam zakaždým trému. Tá sa asi nikdy nezmení, ale naopak, stále sa zhoršuje (smiech).
Pamätáte si na koncert, ktorý sa vám nepodaril alebo ste z neho mali vyslovene zlý pocit?
To áno, pravdaže. Zvlášť jeden, na ktorom mi záležalo. Išlo o veľký festival na Malej Skále. Neďaleko mám chalupu a nikdy som na tom festivale nespievala. Chcela som sa tam ukázať, no bolo mimoriadne zlé počasie a ja som alergik. Hlasivky sa rozhodli, že to jednoducho nepôjde. Vyšla som na javisko a snažila som sa to prekonať, no nešlo to. Mala som v krku asi tri tóny. Potom som sa ľuďom ospravedlnila, povedala som im: Buď vám to zaspievam a bude to moje posledné vystúpenie v živote alebo odídem a vy sa na mňa nebudete hnevať. A oni sa zachovali veľmi pekne. To sa stáva. Dokážem spievať s angínou, môžem mať horúčku alebo niečo zlomené, či byť päť dní po operácii, čo som si už tiež skúsila, ale jediné, čo nejde, je spievať s alergiou. Preto mám rada jeseň. Spievať vonku je pre mňa peklo.
Určite však v lete dokážete oddychovať, ako bude vyzerať to tohtoročné?
Začínam s talentovou súťažou, čaká nás 14 dní kastingov. Potom budem potrebovať dovolenku. Pôjdem na chalupu do Českého raja, budem kŕmiť ovce, hladkať poníka a kŕmiť kapre, nato sa rozcestujem po Česku a Slovensku po autogramiádach kvôli propagácii nášho česko-slovenského turné. V auguste sa na mesiac zavriem do Karlínskeho divadla, kde hrám v muzikáli Aida a budem sa tešiť na česko-slovenské turné v októbri.
Takže nie ste človek, ktorý potrebuje k životu more?
Nemôžem povedať, že by mi teraz nechýbalo, nevidela som ho asi dva roky, ale keby som si mala vybrať medzi Českým rajom a morom, vždy si vyberiem Český raj.
Lucie Bílá bude v rámci svojho „černo-bílého“ turné 2013 koncertovať aj na Slovensku, 19.10 v Bratislave a 21.10 v Košiciach. Viac info na www.luciebila.com
