Jozef Lupták: Hviezdou Konvergencií je violista Garth Knox

"Pre ľudí tesne pred vyhorením sme pripravili dva koncerty," povedal Jozef Lupták. Violončelista, zakladateľ a umelecký riaditeľ medzinárodného festivalu komornej hudby Konvergencie, ktorého 14. ročník v Bratislave prebieha od 15. do 22. septembra. Otoril ho projekt Svjati.

17.09.2013 16:00
Jozef Luptak Foto:
Jozef Lupták, riaditeľ Konvergencií

Ako ste mysleli slová, že otvárací koncert je najmä pre ľuďom tesne pred vyhorením?
Renonovaný švajčiarsky vokálny súbor Ensemble Corund uviedol sakrálnu hudbu súčasných autorov v martinskom dóme. Pri jej počúvaní sa musí človek zastaviť, spomaliť, stíšiť. Naplní ho úplne inými emóciami, ako každodenný ubehaný život, v ktorom chceme mať stále viac a nároky sú stále väčšie. Mám pocit, že sa potrebujeme trošku spamätať.

Kde ste vzali názov Svjati?
Je to názov skladby britského skladateľa s gréckymi koreňmi Johna Tavenera, ktorú napísal inšpirovaný ortodoxnou gréckou liturgiou. Myslí v nej na tých, čo už odišli. Ďalšou skladbou je Cadman Requiem Gavina Bryarsa, ktorú venoval svojmu priateľovi zvukárovi Billovi Cadmanovi, ktorý zahynul pri teroristickom útoku nad škótskym mestom Lockerbie v roku 1988.

Nezabudli ste ani na tvorbu slovenských skladateľov.
Vo svetovej premiére uvádzame skladbu Petra Zagara Pater noster, čo sú slová jednoduchého Otčenáša. A Vlado Godár nám tiež napísal novú skladbu Lullaby (Sweet and low) a prearanžoval jednu zo svojich starších skladieb s názvom Dormi Jesu – obe sú uspávanky. Koncert Svjati vnímam ako reflexiu od zrodenia po odchod.

Magnetom 14. ročníka Konvergencií bude britský violista Garh Knox. Predstaví sa na koncertoch 19. a 20. septembra. Je svetovou hviezdou?
Výnimočný violista, hudobník a skladateľ je skutočne interpretačnou hviezdou. Prináša spolu s francúzskou violončelistkou Agnés Westerman zaujímavý program s názvom D' Amore. Vedú dialóg navzájom, ale aj dialóg hudby starých majstrov a súčasných skladateľov. Na koncerte zaznie hudba Kaija Saariaha, Gartha Knoxa, Henryho Purcella aj Marina Maraisa.

Pre vás to nebude prvé stretnutie s Knoxom.
Už je do dávnejšie, čo som uňho absolvoval improvizačný seminár. Za ten čas, čo som s ním strávil, som sa naučil veľa o tom, čo je improvizácia či vnímanie aktuálne znejúcej hudby a myslím si, že to budeme môcť vnímať aj z jeho hrania.

Tentoraz si aj spolu zahráte, ako dlho budete musieť skúšať?
Máme naplánované dve skúšky a generálku. Vybrali sme diela, ktoré sa štandardne hrávajú v rámci komorných festivalov, takže ide hlavne o individuálnu prípravu. Spolu si to vyskúšame až v rámci festivalového týždňa. Verím, že to bude stačiť.

Prečo ste tento rok „stavili“ na duetá?
Minulý rok sme sa venovali sólovým recitálom a intímnej komunikácii interpreta s publikom. Teraz ide o dialóg dvoch hudobníkov na pódiu a vybrali sme naozaj špičku slovenského interpretačného umenia – Juraja Bartoša s Ľubošom Šrámkom a Borisa Lenka so Štefanom Bugalom. A to isté sledujeme aj v rámci Bratislavskej noci komornej hudby, kde zaznejú duetá pre rôzne nástroje.

Nie je to tak dávno, čo ste začali s Rozhovormi o hudbe pred koncertmi. Ako sa uchytili?
Veľmi dobre. Zaregistrovali sme, že ľudia ich majú radi – a my ešte radšej. Nejde o hĺbkovú analýzu diel, ale o ľudské priblíženie samotnými interpretmi, čo budú hrať. Dá sa povedať, že je to brána do večera plného hudby, keď sa ľudia môžu aj vnútorne naladiť na celý večer.

Čo ich láka viac, slová interpretov či pohár vína?
Neviem (smiech). Myslím si však, či už jedno alebo druhé, je to jedno. Hlavne nech prídu. A na Rozhovory o hudbe chodí asi tak polovica návštevníkov nasledujúceho koncertu.

Chodí už na koncerty pre deti aj iné publikum, ako len deti vystupujúcich interpretov?
Chýr o detských koncertoch sa rozhlásil veľmi skoro. Už tretí rok, čo sme ich robili, sme zaznamenali naozaj rôzne deti a rôzne rodiny. Veľmi nás teší, že majú taký ohlas. Vlastne aj to nás viedlo k rozhodnutiu, že sme tento rok začali robiť pre deti celoročný projekt s názvom Hudobné kakao. Aj tam je na jednotlivých koncertoch plná sála.

Poctou osamelému bežcovi je Hommage a Dežo Ursiny. Aj jeho platne ste si požičiavali od staršieho brata.
Povedal by som, že to sú pozitívne vplyvy detstva. Platne, ktoré si kupoval môj brat ako Nové mapy ticha, Provisorium a ďalšie som počúval a počúvam dodnes. Ovplyvnili ma. A som rád, že večer v piatok 20. septembra sa ukážu Ursinyho piesne v naozaj geniálnej podobe, akú dokázal napísať.

Kým príde na pódium jeho syn Jakub Ursiny & Provisorium, predstavia sa iní.
Koncert bude mať niekoľko predkapiel. Dežo Ursiny bol totiž skladateľom rôznych polôh, nekomponoval len pre kapely, poznáme aj jeho ďalšiu tvorbu, takže aj koncert bude mať rôzne podoby. Zavolali sme Mariána Vargu, Petra Zagara aj Braňa Jobusa s Karpatskými chrbtami, aby mal večer najrozmanitejšie podoby, kým budeme počuť Kuba Ursinyho, ktorý naozaj akoby otcovi z oka vypadol.

Aj záverečný koncert If Grief Could Wait odznie v Dóme sv. Martina. Čím môže osloviť spojenie piesní Leonarda Cohena a Henryho Purcella?
To je práve to, čo sa mi na tom projekte najviac páči. Okrem hlasu samotnej Susanny Wallumrod, ktorý je špecifický farbou aj nábojom a stojí za to, si ho vypočuť. Spojenie starých a súčasných piesní je veľmi zvláštne a zaranžované je tak, že rozdiel človek ani nezaregistruje. Koncert má jednoliatu formu, baroková harfistka Giovanna Pessi je veľmi šikovná a spolu so Susanne Wallumrod vytvorili projekt, ktorý si rozhodne netreba nechať ujsť.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Konvergencie #Jozef Lupták #Garth Knox #Dežo Ursiny