Hudba znamená prekvapenie
Stinga si vážia poslucháči aj hudobníci. Táto kombinácia je v rámci scény stále vzácnejšia. Bývalý frontman kultovej skupiny The Police si však musel rešpekt tvrdo vybojovať. Po rozpade trojčlennej kapely s nenapodobiteľnou energiou sa vydal na sólovú dráhu a urobil dobre. Do štúdia si v osemdesiatych rokoch zavolal špičkových džezmenov a nahral niekoľko mimoriadne vydarených albumov, ktoré sa dajú počúvať stále dookola. Zásluhu na tom má ich hudobná pestrosť.
"Hudba pre mňa znamená prekvapenie,“ tvrdí šesťdesiatjedenročný multiinštrumentalista vo videu k novinke The Last Ship. Áno, Sting sa nikdy neuspokojil so zabehanými postupmi. V posledných desiatich rokoch nahral album piesní Johna Dowlanda pre prestížne vydavateľstvo Deutsche Grammophon, nádhernú nahrávku starých anglických balád If on a Winter's Night… a album Symphonicities, na ktorom prearanžoval svoje najväčšie hity. Poslednou autorskou nahrávkou však bola prinajlepšom priemerná Sacred Love z roku 2003. Plnohodnotným albumom nie je ani najnovšia The Last Ship. Sting ju totiž zložil pre rovnomenný Broadwayský muzikál. Možno preto sa k nej médiá správajú tak macošsky. Vnímavý poslucháč by však nemal spraviť rovnakú chybu.
Rozprávač s tradíciou v krvi
Ak ste sledovali Stingovu tvorbu v posledných rokoch, nemôže vás jeho súčasný hudobný výraz prekvapiť. Stará hudba, balady a silné príbehy. Bývalého učiteľa očarila pesničkárska tradícia. Aj vďaka tomu je dnešný Sting vyspelým rozprávačom, ktorý nezabúda na svoje korene. Husle, gajdy, akustické nástroje a hromadné vokály. Album The Last Ship rozhodne nie je nenáročným albumom do auta alebo kabínky obchodného centra.
Nestarnúci šesťdesiatnik sa tentoraz vracia do vlastného detstva a chce, aby ste počúvali každé jeho slovo. Dvanástka skladieb tvorí jeden ucelený príbeh. Nie je to muzikálový gýč, ktorý berieme v našich končinách ako samozrejmú súčasť lepkavého šoubiznisu. Nie, Sting sa nezaradil do dlhého zástupu komických rockerov s túžbou po doskách, ktoré znamenajú svet. Nový album nahral v prvom rade pre vlastnú radosť. Tak ako to robí už roky.
Posledná loď, ktorú by ste nemali zmeškať
Neúnavný hudobný poctivec dal opäť dokopy špičkových hudobníkov a napísal pútavé libreto. Viac ako tri roky sa zaoberal úpadkom lodiarskeho priemyslu, ktorý v osemdesiatych rokoch zasiahol anglický Newcastle. Poznačil aj Stingovo dospievanie. "Prostredníctvom iných hlasov rozprávam vlastný príbeh,“ tvrdí za impozantným mixážnym pultom.
Áno, Sting je symbolom úspešného umelca. Je spokojný a svoju prácu miluje aj po rokoch. Dokonalý imidž a nenápadné snobstvo sú ochrannou značkou, na ktorú si už jeho fanúšikovia museli zvyknúť. Najdôležitejšia je predsa hudba. Od The Last Ship nečakajte hity typu Englishman In New York alebo Desert Rose. Sting už desaťročie nenahráva albumy do kaviarne. Má šesťdesiatjeden a je vo vrcholovej skladateľskej forme. K podstate jeho aktuálneho výrazu sa však musíte prebojovať. Ešte stále síce vyskakuje s basgitarou pod pásom, no túžba po spojení pesničkárstva a tradície začína v posledných rokoch nekompromisne víťaziť.
The Last Ship musíte dopočúvať dokonca. Inak jej výpoveď jednoducho nepochopíte. Stingova posledná loď ešte neodplávala, no z diaľky už počuť jej staré komíny. Biznis sa vyvíja jasným smerom a ten nepraje skutočným hudobníkom. A už vôbec nie štyridsaťpäťminútovým príbehom. Stará škola nedokáže klamať ani nahrávať tuctové albumy. Stingova posledná loď zvoláva všetkých, ktorí chcú načúvať a dať sa uniesť preč z krajiny hudobného smogu. Nastúpte. Takáto cesta sa nezmeškáva.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
