Pred pult nášho filharmonického orchestra sa opäť vrátil petrohradský rodák Daniel Raiskin, ktorý tu naposledy v marci 2012 dirigoval Beethovenov Trojkoncert op.56 a 10.symfóniu e¤mol Dmitrija Šostakoviča. Šostakovič na programe nechýbal ani tentoraz, na rozdiel od spomínaného koncertu mu však spoločnosť robili ďalší dvaja ruskí skladatelia – Modest Petrovič Musorgskij a Sergej Rachmaninov.
Koncert otvorila skladba Noc na Lysej hore, jeden z vôbec prvých príspevkov v rámci žánru symfonickej básne pochádzajúci od ruského autora. Musorgskij v nej zhudobnil víziu pohanských obradov svätojánskej noci, ktorá jeho myšlienky zamestnávala dlhé roky (svedčia o tom náčrtky dvoch starších nedokončených opier s rovnakou tematikou). Dnes hrávaná verzia diela pochádza od Nikolaja Rimského-Korsakova, ktorý po Musorgského smrti pripravil "zlepšené“ verzie jeho viacerých skladieb (vrátane slávnej opery Boris Godunov).
Veľkorysá inštrumentácia Noci na Lysej hore bola pre dirigenta Daniela Raiskina príležitosťou na ukázanie svojho umeleckého nadhľadu. Veľmi pekne vyzneli aj sóla drevených dychových nástrojov v lyricky ladenom závere.
Ako sólista v Rachmaninovovom Koncerte pre klavír a orchester č.¤4 g¤mol op.¤40 sa predstavil mladý kanadský klavirista ukrajinského pôvodu Dmitri Levkovich. Svoje hráčske kvality preukázal už niekoľko dní predtým, keď sa v Malej sále Slovenskej filharmónie predstavil so sólovým recitálom z tvorby Rachmaninova, Beethovena a Chopina.
Rachmaninovov posledný klavírny koncert nezískal populárnosť predošlých troch. Je to náročné dielo, ktoré si vyžaduje nielen chápavých interpretov, ale aj veľmi vnímavého poslucháča. Našťastie v bratislavskej Redute sa zišla šťastná konštelácia osobností: Levkovich vedel dobre odhadnúť, kedy treba do filharmonického Steinwaya viac "udrieť“ a kedy ho pohladiť, Raiskin sa postaral o to, aby ho orchester sprevádzal v primeranej intenzite (keďže orchester tu sólistovi nie je podriadeným, ale rovnocenným partnerom), publikum počúvalo so zatajeným dychom. Odmenou za dlhotrvajúci aplauz boli prídavky v podobe Prelúdia Gdur z cyklu Rachmaninovových 13 prelúdií op.¤32 a virtuózne Arabesky op.12 – Variácie na valčík Na krásnom modrom Dunaji poľského skladateľa Adolfa Schulza-Evlera.
Po prestávke zaznela Suita na básne Michelangela Buonarrotiho pre bas a orchester op.¤145a Dmitrija Šostakoviča. Zhudobnený výber zo sonetov a básní renesančného majstra v ruskom preklade Abrama Efrosa poslucháčovi predkladá filozofické úvahy o umení, o pravde a láske, o živote a smrti, a možno v nich zachytiť aj v inotajoch zašifrované skladateľovo vyrovnávanie sa so spoločenskými problémami a prežitou ťarchou dobovej ideológie.
Rozsahom pomerne exponovaná suita si vyžaduje mimoriadne disponovaného sólistu, ktorý musí obsiahnuť pomerne veľký rozsah speváckeho partu, náročné intervalové skoky v melodike a stvárniť širokú škálu emócií (od lyrických polôh až k vrcholnému dramatickému vypätiu). Tejto úlohy sa veľmi úspešne zhostil na Slovensku žijúci sólista opery SND Sergej Tolstov (rodák zo sibírskeho Novokuznecka), ktorý dielo pre túto príležitosť naštudoval po prvý raz. Za veľmi dobrý nápad považujem novú filharmonickú tradíciu – možnosť stretnúť sa po koncerte s interpretmi na moderovanom rozhovore.