V umelom spánku
Minulý rok vydal dva albumy, vystupoval napríklad na veľkých letných festivaloch ako Rock for People alebo Trutnov, cestoval a tvoril. Koncerty mal ešte na jeseň tohto roku. O to smutnejšie znela včerajšia správa na jeho oficiálnej internetovej stránke v znení: „Dnes nás Pavel opustil po mnohokrát vyhratom a márnom boji.“
Ku koncu jeho kariéry ho sprevádzali vážne zdravotné problémy. Keď mal pred ôsmimi rokmi počas nabitého koncertného plánu odcestovať s kapelou do Piešťan, našli ho doma bezvládne ležať. Ako spevák spomínal v relácii Českej televízie 13 komnata, po prasknutí žalúdočného vredu strávil dva týždne v umelom spánku a málokto aj z jeho blízkych veril, že prežije. „Nemohol som ani dýchať, všetky orgány prestali pracovať,“ povedal v relácii. „Keď mi na moje 68. narodeniny odpojili aparát a nechali ma dýchať vlastnými pľúcami, druhýkrát som sa narodil.“
Z umelého spánku ho vytrhli podľa jeho slov farbisté sny, v ktorých sa stretával s ľuďmi, ktorí už nežijú. „Cítil som, že už nie som na tomto svete. Stretol som Janíka Roháča, môjho milovaného režiséra z divadla Semafor, a jeho ženu Zuzanu Burianovú. V sne mi hovorili: Bež Pavlík, toto sú len také hlúpe táraniny!“
Komplikácie však napriek jeho sile a chuti žiť pokračovali. Spevákovi pred dvoma rokmi voperovali umelú srdcovú chlopňu, k tomu sa pridali choré ľadviny a problémy neprestávali ani so žalúdočnými vredmi. Prešiel niekoľkými náročnými operáciami, ale hudbe sa aktívne venovať neprestal.
S divokým Olympicom
„Jednou zmizí napořád z těch zdí jen nevím kam / a všechny ty, co měl jsem rád, zas někde přivítám / Až se stíny spojí se sluncem i v nás / snad přenesou mě na křídlech přes nekonečnou hráz / a právě tehdy přivítám své září v pravý čas,“ spieva spolu s Katkou García v skladbe Mé září. Silné texty a najmä ich emotívne predvedenie sa stali jeho poznávacím znamením po niekoľko desaťročí.
Vyštudovaný architekt mal blízko k bigbítu už počas štúdia, teda v čase, keď ani netušil, že mu hudba určí životnú dráhu. Začínal popri škole ako spevák fakultnej skupiny FAPS, neskôr pôsobil v Studiu bigbeatovej hudby a od roku 1959 v divadle Paravan. Ako inžinier nastúpil do práce spolu so svojimi spolužiakmi, rovnako fanúšikmi rokenrolu – rozhlasovým dídžejom Mirkom Černým a hercom Petrom Nárožným. V roku 1963 dostal angažmán v rozbiehajúcej sa skupine Olympic. Bol jej spevákom v tom najdivokejšom období, vystupoval s kapelou dve sezóny a nahral s nimi niekoľko singlov pre vydavateľstvo Supraphon.
V tom čase spieval výhradne po anglicky a ako povedal v rozhovore pre internetový portál novinky.cz, spievať rokenrol v češtine je podľa neho tak trochu nezmysel. O jeho návrat k materinskej reči sa pričinil až uznávaný textár Jiří Grossmann. „Vysvetľoval totiž, že najprv pol hodiny ľudom rozprávam, o čom to je, a potom dve minúty spievam. Mal pravdu. A tak mi otextoval skladbu od vtedy ešte nie úplne slávneho Kennyho Rogersa, v češtine známu ako Oh, Ruby, nechtěj mi lásku brát.“
Pesnička mala vo vtedajšom Československu veľký úspech, bola jednotkou hitparády Supraphon. Nasledovalo po nej niekoľko ďalších singlov ako Houston a Nedělní ráno. Jeho české verzie slávnych country hitov sa pre širokú verejnosť stali mnohokrát jednou z mála možností, ako sa priblížiť k západnej produkcii.
Spieval aj s Johnnym Cashom
Po albume Veď mě dál, cesto má (1975, Panton) sa zaradila jeho kariéra stabilne k špici populárnej hudby v krajine. Aj vďaka tomu dostal príležitosť stáť na jednom pódiu so svojím idolom – Johnnym Cashom. Legendárny country spevák vystupoval v roku 1978 na americkej ambasáde v Prahe a ešte pred vystúpením sa s Bobekom zoznámil. Rozprávali sa spolu o piesni Sunday Morning Coming a keď ju mal Cash zaspievať, prizval si na pódium aj Bobeka.
Miešanie country a pop-music mu prinášalo úspech aj v neskorších dekádach. Jeho pieseň Lásko, mně ubývá sil, bola v rokoch 1980 – 1981 celých 13 mesiacov v Top 10 Supraphonu. Pavel Bobek v tom čase vystupoval v divadle Semafor, neprestával však vydávať ďalšie albumy a kompilácie ani koncertovať. Hrával s niekoľkými kapelami, naspieval duety s Mariou Rottrovou alebo Yvonne Přenosilovou. Práve ako sympatický muž s prešedivenými sluchami a hlbokým hlasom sa zrejme najviac zapísal do histórie českej a slovenskej hudobnej scény.
Ako veľký fanúšik Boba Dylana a Johnnyho Casha nahral albumy ich coververzií s novými textami a úpravou. V poslednom čase vystupoval so skupinou Malinaband na čele s Lubošom Malinom.
