To, že je považovaný za najväčšieho šialenca rokenrolu, potvrdzujú najmä známe historky o tom, ako spadol počas turné zo stromu, ako vyšňupal popol svojho mŕtveho otca alebo ako na dcérinej svadbe naháňal s mečom v ruke neznámeho chlapca len preto, že mu zjedol cibuľky. A hoci Keith Richards od roku 1973 desaťkrát za sebou „zvíťazil“ v ankete hudobného časopisu NME v kategórii hviezd, ktorým hrozí v najbližšej dobe úmrtie, 18. decembra oslávi 70 rokov.
Divokosť v srdci
„Prečo sme na Deň nezávislosti zastavili v arkansaskom Fordyce v podniku 4-Dice? A prečo práve v ten deň? Náš právnik Bill Carter nás varoval, aby sme sa vôbec neprechádzali a rozhodne sa nevzďaľovali od medzištátnych diaľnic. Pripomínal, že Arkansas sa nedávno pokúšal presadiť zákon, ktorý by rokenrol úplne zakázal. A my sa tu teraz preháňame v novom žltom Chevrolete Impala. V celých Spojených štátoch by sa nenašlo hlúpejšie miesto, kde zastaviť s autom plne naloženým drogami.“
Sedemdesiate roky. Problémy s políciou, niekoľko súdnych pojednávaní, závislosť od heroínu, a najmä množstvo provokatívnych historiek, aké sú vlastné len muzikantom, ktorí zosobňovali frázu sex, drogy a rokenrol a pritom im „uletel z hlavy dekel“. Týmto priamočiarym opisom otvára Richards svoju autobiografiu Život (vyšla v roku 2010) – aby čitateľom nakoniec predostrel aj svoju zraniteľnosť. Divoký gitarista, ktorý mnohokrát utekal pred zákonom a mediálnymi útokmi z krajiny do krajiny, bol totiž zároveň aj milujúcim synom, otcom, manželom a vášnivým ctiteľom literatúry, ale… takým tým svojím spôsobom.
Napriek všetkým aféram, ktoré mu dali punc maniaka, a ktoré vie veľmi atraktívne využiť v prospech svojej stále živej popularity, netreba zabúdať, ako výrazne sa zapísal do histórie svetovej pop-music.
Oslobodenie z väzenia
Keith Richards, familiárne prezývaný Keef, sa narodil v mestečku Darford pri Temži, východne od Londýna. Jeho dedo bol džezový muzikant a mama počúvala Billie Holiday alebo Louisa Armstronga. Keithovi sa teda láska k hudbe vštepovala a on sa od mala učil hrať na gitare. To, čo sa spočiatku javilo ako voľnočasová aktivita, veľmi rýchlo prerástlo do vášne obrovských rozmerov. Už v tínedžerskom veku bol Keith hudbou ako posadnutý.
Vlastné názory a dešpekt voči autoritám mal vraj v sebe už od skorého veku, čo neskôr viedlo k jeho vylúčeniu z priemyslovky. Odišiel študovať do Londýna na Sidcup Art College. Klasické gitarové postupy neboli milovníkovi Muddyho Watersa blízke a čoraz častejšie sa utiekal k blues. "Zabudol som povedať, že hrať blues bolo ako oslobodiť sa z väzenia tých zovretých čiar s notami natlačenými k sebe ako trestanci, ako smutné tváre,” písal zo školy domov.
V znamení Ligotavých dvojčiat
Dvojica Jagger-Richards na seba po prvý raz narazila v školskom autobuse v Darforde, medzi dvoma hudobnými nadšencami to však zaiskrilo až neskôr. Mohol za to Muddy Waters, ktorého platne držal pri náhodnom stretnutí Mick Jagger v rukách. Skalní fanúšikovia Rolling Stones to nazývajú aj magickým stretnutím. Pravdou je, že títo ani nie dvadsaťroční chlapci, takí opustení vo svojej záľube, v sebe veľmi rýchlo našli spriaznené duše.
Muddy Waters sa vďaka názvu svojej legendárnej skladby Rollin' Stone o pár mesiacov nevedomky zaslúžil aj o meno ich spoločnej kapely. Rolling Stones. Valiace sa kamene. Písal sa rok 1962 a pätica naivných muzikantov plánovala dobyť svet.
Keith, ktorý sa v tej dobe vykašľal na štúdium, býval spolu s Mickom Jaggerom a Brianom Jonesom v jednom byte, kde zároveň skúšali aj tvorili. Stavili na skupinu všetko. S odstupom päťdesiatich rokov je až zarážajúco nepredstaviteľné, ako by rocková hudba vyzerala, keby sa im to nepodarilo.
Rolling Stones boli v správnom čase na správnom mieste. Začiatkom šesťdesiatych rokov bol Londýn po nových žánroch vyslovene lačný, ale oni mali okrem snov aj niečo viac. Odhodlanie, a najmä posadnutosť, ktorá ich posúvala vpred, a akoby predurčovala, že sa im to podarí. Základ ich hudby, prevedenie blues do novej rockovej formy, sa zrodil v tvorivom tandeme Jagger (text) – Richards (hudba). Ako autori a producenti si zvolili pseudonym Glimmer Twins. Ligotavé dvojčatá.
Energia vo vzduchu
Koncom roku 1964 vydali Rolling Stones debutový album, k úspechu im však stále chýbalo niekoľko krokov. "Satisfaction – táto nahrávka nás vystrelila k celosvetovej sláve,” spomína Richards. "Bol som práve bez frajerky, sám vo svojom byte v Carlton Hill. Odtiaľ sa zrejme vzala nálada tej skladby. Napísal som ju v spánku. Nemal som tušenie, že som to vôbec napísal, ďakovať za to môžem len malému magnetofónu. Zázrakom bolo, že som sa ráno na ten magnetofón pozrel a vedel som, že som tam dával novú pásku a tá bola na konci. Pretočil som to nazad a našiel som tam Satisfaction. Len holé základy skladby, nemalo to, samozrejme, grády, pretože to bolo akustické. A na záver 40 minút môjho chrápania.”
Nasledovalo obdobie plné obrovských hitov ako Paint it Black, Under My Thumb alebo Ruby Tuesday. Fanúšikovia výskali v šialenom hluku. Zatiaľ čo ich liverpoolskym konkurentom Beatles sa podarilo postupne získať verejnosť na svoju stranu, Rolling Stones si hoveli v postavení "tých zlých”. Zlepšeniu reputácie nepomohli ani drogové excesy, také typické pre éru LSD, ktorá nasledovala.
!Je ťažké poskladať koniec 60. rokov dohromady, pretože nikto celkom nevie, čo sa dialo. Vtedy sa niesla akási hmla a vo vzduchu lietalo množstvo energie, s ktorou si nikto nevedel úplne rady,” hodnotí Keith v autobiografii.
Foto: Ken Regan
V roku 1967 bol Richards, považovaný aj za epicentrum všetkého divokého, čo sa v kapele dialo, nútený pod mediálnym tlakom opustiť Anglicko. Na ceste po Maroku prebral svojmu spoluhráčovi Brianovi Jonesovi priateľku, ikonickú herečku tej doby Anitu Pallenberg, ktorá mu následne otvorila cestu k ešte bujarejšej spoločnosti, a tiež k heroínu. Smutné je, že Keith spoločne s Mickom v rovnakom období Briana Jonesa z kapely vyhodili, z čoho sa spamätával len ťažko. Po niekoľkých týždňoch ich kamaráta a spoluzakladateľa Rolling Stones našli mŕtveho v bazéne jeho domu.
Nekonečné párty
Ale hlavne sa nezastaviť. To by mohlo byť motto Rolling Stones. Skupina smrť bývalého spoluhráča dlho neoplakávala. Keith Richards mal iné starosti, tie mu robila najmä nepredvídateľná priateľka Anita a nekonečné párty priťahujúce novinárov aj policajtov, najmä po tom, čo sa v jeho a Anitinom byte pod vplyvom drog zastrelil Richardsovou zbraňou mladý chlapec. "Heroín mi neskôr umožnil sústrediť sa na niečo alebo dokončiť veci lepšie, ako by som zvládal normálne. To nie je žiadne odporúčanie. Život feťáka by som neodporučil nikomu. Bol som na špici, a zároveň úplne na dne,” spomína Richards.
Svoje by o tom vedeli povedať aj jeho deti s Anitou, Marlon a Angela. Syna brával Richards so sebou na turné a hoci bol vo veku školáka, stal sa jeho osobným manažérom. Spávali spolu v hotelových izbách, cestovali z krajiny do krajiny a Marlon rozhodoval, čo bude Keith jesť, hrať, čo si oblečie a kto mu môže zavolať. „Odháňal som ženy a novinárov spred dverí hotelovej izby,“ spomína si Marlon, a zároveň dodáva, že otca miloval a obdivoval a je to tak dodnes.
Foto: Sante D´Orazio
K Angele, o ktorú sa takmer od narodenia starala Keithova matka, sa viaže iná historka. !Zatiaľ čo som bol na odvykacej klinike, Anita rodila o kus ďalej našu dcéru Angelu. Keď som sa vyhrabal z obvyklej depresie, napísal som, pretože som mal so sebou gitaru, za doobedie Angie. Sedel som na posteli, konečne som mohol hýbať prstami a znovu ich klásť na tie správne miesta a nepripadal som si ako niekto, kto sa musí vykadiť do postele alebo liezť po stenách, alebo sa cítiť ako maniak. Úplne normálne som spustil Angie, Angie. Zaujímavé je, že som nevedel, že Angela bude Angela, keď sa narodí. Ani som nevedel, či bude chlapec, alebo dievča.“
Vojna s pravidlami
Keith sa postupne sám snažil závislosti zbaviť, niekoľkokrát sa liečil, absolvoval transfúziu krvi vo Švajčiarsku. Neustále pod drobnohľadom polície a médií, nakoniec sa mu podarilo zostať čistý až koncom 70. rokov, keď zo svojho života vymazal matku svojich dvoch detí Anitu. V roku 1983 si vzal svoju súčasnú manželku Patti, s ktorou má dve dcéry.
V nespútanom štýle života však nepoľavil, rovnako ako ani v tvorbe. Rolling Stones už síce nešokovali tak ako v prvej dekáde svojej slávy, ale stále si zachovávajú renomé nefalšovaných rockových hviezd, čo je evidentné aj dnes. Pred časom zverejnili ďalšie termíny koncertného turné a Keith sa pri príležitosti 50-ročného jubilea kapely vyjadril, že nevidí dôvod, prečo by nemali hrať, aj keď budú oslavovať šesťdesiatku.
Tento muž totiž vyhlásil vojnu všetkým pravidlám a vychádza z nej ako víťaz. Akoby sa jedného dňa postavil zoči-voči osudu, aby si s ním zahral ruskú ruletu a guľka dosiaľ nevystrelila. Spáva vraj v priemere len dva dni do týždňa, čo je, akoby žil až tri životy. Tri životy, ktoré by iných položili, a napriek tomu ani v sedemdesiatke nemá dosť.
„Mal by som odpočívať na vavrínoch. V priebehu života som už rozvíril dosť vody a teraz môžem už len tak žiť a sledovať, ako si s tým poradia ostatní. Ale ja jednoducho nemôžem ísť na odpočinok, dokiaľ nepadnem! Robím to preto, aby som mohol niečo povedať a zanechať stopu v iných ľuďoch. Niekedy musím až zúfalo kričať: Viete vôbec, aký je to pocit?“
Keith Richards (1943)
- Ako dieťa spieval soprán v chlapčenskom zbore, vystupoval napríklad aj pred kráľovnou Alžbetou.
- Prvých desať rokov v Rolling Stones vystupoval ako Richard, teda bez "s” na konci mena. Údajne to pôsobilo viac popovo.
- V roku 1977 ho za držanie drog zatkla kanadská polícia a hrozilo mu sedem rokov väzenia. Po odvolaní mu nakoniec nariadili povinnú liečbu v USA.
- Úlohu v Pirátoch z Karibiku mu ponúkli na žiadosť Johnnyho Deppa, ktorý svoju vlastnú filmovú postavu modeloval podľa skutočného Richardsa.
- Pred siedmimi rokmi médiá obletela správa, že veľké turné Rolling Stones je na niekoľko týždňov prerušené, pretože Richards na ostrove Fidži spadol z palmy. Pravda je, že spadol zo stromu, ale dôvod, prečo naň liezol, si už nepamätá.
- Od roku 1993 je členom Songwriters Hall of Fame.
- Štrnásť z jeho skladieb zaradil magazín Rolling Stone medzi 500 najlepších pesničiek všetkých čias a označil ho za desiateho najlepšieho gitaristu sveta.
Najznámejšie skladby Keitha Richardsa:
- (I Can't Get No) Satisfaction
- Angie
- Brown Sugar
- Paint it Black
- Jumping Jack Flash
- Sympathy for the Devil
- Start me up
- She's a Rainbow
- Wild Horses
- Ruby Tuesday
- Honky Tonk Woman
